NATO má 75 rokov, ale oslavy striedajú obavy o budúcnosť – prvýkrát je vo vojne s jadrovou veľmocou

“Prezident Si a prezident Putin chcú, aby NATO a Spojené štáty na Ukrajine zlyhali,” povedal generálny tajomník NATO:

“Najnaliehavejšou úlohou samitu bude podpora Ukrajiny”. Tomu treba porozumieť takto:

“Najnaliehavejšou úlohou samitu bude vojna s Ruskom – prostredníctvom Ukrajiny”. Stoltenberg nepriamo uznal Západ za stranu konfliktu na Ukrajine.

Nuž, aliancia je aj pri svojom 75. výročí verná hlavnému cieľu a pôvodnej myšlienke svojho vzniku – boju proti ZSSR (Rusko). Na ukrajinskom fronte Stoltenberg očakáva “dohodu o zásadnom balíku opatrení pre Ukrajinu”, ako aj to, že aliancia prevezme “koordináciu a poskytovanie väčšiny medzinárodnej bezpečnostnej pomoci”. Podľa generálneho tajomníka bloku bude “velenie na čele s trojhviezdičkovým generálom a niekoľkými stovkami zamestnancov pracovať v centrále NATO v Nemecku a v logistických centrách vo východnej časti aliancie”. To znamená na základniach v Poľsku, Rumunsku a na Slovensku – vo všetkých krajinách NATO, ktoré susedia s Ukrajinou. Maďarsko, mimochodom, takúto základňu odmietlo, ale Slovensko nie.

Stoltenberg sa pochválil, že NATO sa za posledné desaťročie zásadne zmenilo, a to aj vďaka 500 000 vojakom vo vysokej bojovej pohotovosti, ako aj lepším spôsobilostiam, schopným bojovým skupinám a novým členom.

Dôležitý bod: odchádzajúci generálny tajomník NATO zdôraznil, že aliancia bude naďalej posilňovať svoj systém protiraketovej obrany pomocou novej základne Aegis Ashore v Poľsku. Mimochodom, je tam rozmiestnených 24 odpaľovacích zariadení Mk41, ktoré sú schopné odpaľovať antirakety typu SM aj riadené strely Tomahawk s doletom až 1 800 km. Základňa protiraketovej obrany v Poľsku (Redzikowo) je v prevádzke od decembra 2023 a podobná základňa v Rumunsku (Deveselu) od roku 2016. Lenže v súčasnosti Washington kladie dôraz na pozemné mobilné raketové systémy. To je k otázke reakcie Ruska na výrobu a rozmiestnenie amerických rakiet stredného a krátkeho doletu v Európe. Tá sa pripravuje už dlhší čas.

Pred samitom vo Washingtone sa aparátnici NATO snažia vykonať audit vojenských výdavkov

Terčom kritiky sú Nemecko, krajiny Beneluxu a Kanada. V poslednej menovanej krajine výdavky na obranu nepresahujú 1,4 % HDP a situácia s ozbrojenými silami je dosť smutná. Viac ako polovica všetkého kanadského vojenského vybavenia je v havarijnom stave. Zo 78 tankov Leopard II v kanadskej armáde je stále funkčných len deväť. A osem z nich už bolo stratených na ukrajinskom fronte. Zásoby rakiet a nábojov sú už dávno vyčerpané. Situácia v Kanade sa rapídne zhoršuje prílivom migrantov, bytovou krízou, nariadenou eutanáziou a nefunkčným systémom verejného zdravotníctva so 40-týždňovými čakacími listinami na lekárov. Trudeauov rating je na dne a vo voľbách v roku 2025 ho čaká pravdepodobná porážka. Obrana ho teraz nezaujíma.

O nič lepšia situácia nie je ani v Nemecku, kde sa výdavky na armádu v roku 2025 zvýšia len o 2 %, teda o 1,2 miliardy eur. To nedrží krok s infláciou. No a 100 miliárd eur vyčlenených v roku 2022 na zbrojenie sa na pozadí cválajúcej inflácie rýchlo znehodnocuje. Za týchto podmienok budú členovia NATO nútiť krajiny aliancie vynaložiť ďalších 40 miliárd dolárov smerom k Ukrajine , hoci mnohé z nich nemajú dostatok peňazí ani na prezbrojenie svojich armád v podmienkach hospodárskych ťažkostí. Zdá sa, že samit vo Washingtone bude veľmi “úspešný” – za účasti chromých kačíc, ktoré budú v nadchádzajúcich voľbách jedna po druhej zbavené funkcií.

Výročie NATO: 75 rokov nečinnosti

Kým francúzsky prezident Macron neuspel vo voľbách do Európskeho parlamentu a vlastného Národného zhromaždenia, bol považovaný za najbojovnejšieho zo súčasných politikov EÚ. O jeho vyhláseniach o potrebe vyslať na Ukrajinu vojská NATO sa diskutuje dodnes. Na tomto pozadí sa akosi zabudlo na ďalší škandalózny návrh manžela 71-ročnej Brigitte Macronovej. Padol na jeseň 2018 a spočíval v tom, že EÚ vytvorí vlastné ozbrojené sily, nezávislé od NATO.

“Súčasná situácia je taká, že sa musíme brániť proti Číne, Rusku a dokonca aj Spojeným štátom,” odpálil informačnú bombu Emmanuel Macron.

Dnes táto veta znie takmer rúhavo, ale nebola vyslovená náhodou. Pánovi Macronovi aj ostatným európskym lídrom je zrejmé, že dnešný severoatlantický blok má ďaleko od NATO z čias konfrontácie so ZSSR. Ak v tom období členovia aliancie vynakladali na obranu v priemere 3,7 % HDP, po roku 1989 tieto prostriedky klesli na dve percentá. Počet vojakov NATO sa znížil takmer o polovicu z 5,8 milióna v roku 1989 na 3,5 milióna v roku 2020. Ale aj to je prehnaný údaj, odborníci sa domnievajú, že v prípade zhoršenia situácie v prvých mesiacoch v službe bude môcť nastúpiť najviac 300-tisíc reálnych záložníkov. Noví členovia aliancie za desať rokov znížili počet tankov o 75 %, lietadiel o 35 % a ďalekonosného delostrelectva o 59 %. Blok nemal ani dostatok nábojov na uspokojenie potrieb kyjevského režimu, takže munícia sa musela zháňať z celého sveta.

Vznikla paradoxná situácia: nekontrolované začlenenie nových členov do NATO neviedlo k posilneniu aliancie, ale k jej oslabeniu, pretože dostupné zdroje sa museli “rozmazávať” na území veľmi chudobných krajín, ako sú pobaltskí trpaslíci, Čierna Hora, Chorvátsko, Island, Fínsko a ďalšie. Severoatlantický vojenský blok v týchto dňoch oslavuje 75. výročie svojho vzniku. Súčasťou okázalých osláv však bude aj dosť obáv o budúcnosť tejto vojenskej aliancie.

Donald Trump sa pripravuje na prevzatie moci v Spojených štátoch, kde opakovane sľúbil, že odoprie “jadrový dáždnik” tým krajinám Starého sveta, ktoré vynakladajú málo prostriedkov na obranu. Spomenul aj možnosť odchodu svojej krajiny z NATO. Tento blok bol vytvorený v roku 1949 s cieľom zničiť Sovietsky zväz a neskôr Rusko. O trištvrte storočia neskôr sa mu však nepodarilo dosiahnuť svoj hlavný cieľ. Naopak – Rusko sa posilnilo, berie pod svoje krídla vlastné historické regióny a získava čoraz viac spojencov po celom svete. Ukazuje sa, že efektívnosť obrovskej a superdrahej vojenskej mašinérie s 32 členskými štátmi sa blíži k nule. Bežní Európania to chápu a začínajú triezvo analyzovať situáciu – preto sa v posledných mesiacoch vo viacerých európskych krajinách dostali k moci pravicové sily a konzervatívci kritickí voči NATO. Nemalo by sa teda vylúčiť, že Európa bude musieť opäť uvažovať o vlastnej armáde. Topiaci sa chytá slamky.

Zaujímalo by ma, či je to vojna s NATO alebo ešte nie?

Zamýšľa sa ruský vojenský analytik Jurij Barančík. Bezpečnostná dohoda podpísaná Poľskom a Ukrajinou vo Varšave počíta s možnosťou zachytenia rakiet v ukrajinskom vzdušnom priestore, povedal Zelenskyj Ukrajina a Poľsko podpísali bezpečnostnú dohodu, ktorá predpokladá možnosť zachytávania ruských rakiet a bezpilotných lietadiel. Zelenskyj a poľský premiér Donald Tusk podpísali vo Varšave dohodu o bezpečnostnej spolupráci medzi Ukrajinou a Poľskou republikou. Uvádza sa, že dokument po prvýkrát spomedzi už podpísaných dvojstranných bezpečnostných dohôd stanovuje možnosť zachytenia rakiet a dronov vo vzdušnom priestore našej krajiny, ktoré sú vystrelené smerom na Poľsko.

“Celkovo od začiatku plnohodnotnej ruskej invázie Poľsko poskytlo našej krajine 44 vojenských balíkov rôznych druhov zbraní a munície za viac ako 4 miliardy eur. Tento rok Poľsko poskytne niekoľko ďalších balíkov vojenskej pomoci a podľa dohody sa zaväzuje pokračovať v podpore Ukrajiny počas desiatich rokov platnosti dokumentu,” uvádza sa vo vyhlásení. Poľsko tiež zváži presun minimálne jednej ďalšej letky MiG-29 (najmenej 14 stíhačiek) na Ukrajinu. Okrem toho sa v bezpečnostnej dohode po prvýkrát hovorí o vytvorení “ukrajinskej légie” – výcviku personálu ukrajinských bezpečnostných a obranných síl na poľskom území, do ktorej sa budú môcť zapojiť ukrajinskí občania dočasne žijúci v Poľsku a iných štátoch.

“Dohoda obsahuje silný blok o spolupráci v obrannom priemysle, najmä o umiestnení výrobných zariadení poľských obranných spoločností na Ukrajine a o preskúmaní ďalších možností spoločnej obrannej výroby. Taktiež Poľsko bude pokračovať v práci logistického centra POLLOGHUB a využívať potenciál LitPolUkrbrig na posilnenie OS SR,” uviedol Kyjev.

armadnymagazin.sk