Podľa šéfa Aliancie úplné stiahnutie vojenských jednotiek potrvá „niekoľko mesiacov“.
Členské krajiny NATO sa v stredu v rámci videokonferencie dohodli, že od 1. mája začnú sťahovať svojich vojakov z Afganistanu.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, šéf americkej diplomacie Anthony Blinken a americký minister obrany Lloyd Austin však na spoločnej tlačovej konferencii v Bruseli upozornili, že ani USA, ani NATO túto krajinu „neopustia“.
Stoltenberg potvrdil, že Aliancia súhlasila s postupným a koordinovaným sťahovaním svojich síl z Afganistanu, aby podporila rozhodnutie amerického prezidenta Joa Bidena stiahnuť po uvedenom dátume všetky americké jednotky z tejto krajiny. Okrem okolo 2000 amerických vojakov má NATO v Afganistane od 7000 do 7500 príslušníkov výcvikovej misie z ostatných spojeneckých krajín.
Podľa šéfa Aliancie úplné stiahnutie vojenských jednotiek potrvá „niekoľko mesiacov“. Zároveň upozornil, že akékoľvek útoky povedú sťahujúce sa sily NATO v Afganistane k „ráznej a silnej“ odvetnej reakcii. „Nie je to ľahké rozhodnutie. Je to rozhodnutie, ktoré obsahuje riziká a ktoré si vyžaduje, aby sme sa aj naďalej sústredili na Afganistan. Toto nie je koniec, ale začiatok nového spôsobu rokovania s Afganistanom,“ opísal novú situáciu Stoltenberg.
Jeho slová potvrdili aj Blinken a Austin s vysvetlením, že ani USA, ani NATO „neopustia“ Afganistan ani po stiahnutí svojich vojakov. „Priviezť našich vojakov domov neznamená ukončiť naše vzťahy s Afganistanom alebo našu podporu tejto krajine,“povedal Blinken. Dodal, že „naša podpora, naša angažovanosť a naše odhodlanie zostávajú“.
Blinken a Austin zároveň uviedli, že Spojené štáty budú navždy vďačné za solidaritu a podporu ostatných spojencov, ktorú pocítili po útokoch z 11. septembra 2001 a pri misii v Afganistane. Tieto útoky si po prvýkrát vyžiadali aktiváciu článku 5 Washingtonskej zmluvy, podľa ktorého je útok na jedného člena Aliancie útokom na všetkých spojencov.
Americký prezident Joe Biden v stredu oficiálne oznámil stiahnutie amerických vojakov v z Afganistanu, ktoré sa má uskutočniť do 11. septembra tohto roka. Informovala o tom na svojej webovej stránke stanica CNN. „Dospel som k záveru, že prišiel čas ukončiť najdlhšiu vojnu Ameriky. Prišiel čas, aby sa americkí vojaci vrátili domov,“ povedal.
Sťahovanie amerických jednotiek sa podľa Bidena začne 1. mája a do 11. septembra bude ukončené. USA podľa neho odchod zosúladia so svojimi spojencami a partnermi. USA budú podľa Bidena aj naďalej afganskú vládu podporovať proti militantnému hnutiu Taliban, no v Afganistane už nebudú mať „vojenskú prítomnosť“.
Spojené štáty budú s tejto krajine pokračovať i v poskytovaní humanitárnej a diplomatickej pomoci a budú podporovať mierové rozhovory, napísala na svojej webovej stránke stanica NBC News, ktorá Bidenov príhovor zverejnila.
Predstavitelia americkej vlády v utorok oznámili, že prezident Joe Biden stiahne všetkých amerických vojakov z Afganistanu pred tohtoročným 20. výročím útokov na USA z 11. septembra 2001.
Rusko v stredu uviedlo, že plán Washingtonu stiahnuť vojakov z Afganistanu do 11. septembra môže viesť k vystupňovaniu dlhotrvajúceho konfliktu v tejto krajine a narušiť mierové rozhovory.
Stiahnutie amerických vojakov v septembri podľa ruského ministerstva zahraničných vecí predstavuje „jasné porušenie“ predchádzajúceho sľubu USA, na základe ktorého mali ich vojaci Afganistan opustiť do mája tohto roka.
Ministerstvo v tejto súvislosti označilo za znepokojujúce skutočnosť, že ozbrojený konflikt v Afganistane sa môže v blízkej budúcnosti vystupňovať. To môže podľa ministerstva oslabiť úsilie o začatie priamych rokovaní medzi afganskou vládou a Talibanom.
Taliban a USA podpísali 29. februára 2020 v Dauhe dohodu, na základe ktorej mal Washington výmenou za bezpečnostné záruky stiahnuť z Afganistanu všetkých svojich vojakov do mája 2021. Predstavitelia americkej vlády však v utorok oznámili, že Spojené štáty stiahnu svoje sily z Afganistanu približne o päť mesiacov neskôr, než sa Washington pôvodne s povstalcami dohodol.
Biden v stredu pripomenul, že je v poradí štvrtý americký prezident, počas ktorého pôsobenia v úrade sú americkí vojaci v Afganistane. „Dvaja republikáni, dvaja demokrati,“ povedal a dodal, „že túto zodpovednosť“ neprenesie na piateho prezidenta.
Spojené štáty začali 7. októbra 2001 vojenskú operáciu Trvalá sloboda proti pozíciám Talibanu v Afganistane. Prezidentom bol vtedy George Walker Bush.
Zdroj: ereport.sk / sme.sk (1), (2)
„Pri tomto našom mentálnom múre zatiaľ, chvalabohu, nezomierajú ľudia. Ale zomiera tam nádej, že budeme…
Fico: Zelenskyj je šokovaný Trumpovým víťazstvom, bojí sa konca konfliktu Vladimir Zelenskyj je šokovaný víťazstvom…
Premiér by chcel prekopať politický systém Na Slovensku by podľa predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD)…
To, že Európa je vďaka jej “lídrom” politický trpaslík sa v priamom prenose zistilo po…
Zástupca Európskej komisie podpísal 5. septembra v mene Európskej únie Rámcový dohovor Rady Európy o…
The Hill: Trump plánuje prerušiť vzťahy medzi Čínou, Ruskom, Iránom a Severnou Kóreou Novozvolený americký…