Napätie stúpa, Trump mení politiku voči Ukrajine a hrozí eskaláciou s Ruskom

V dramatickom a neočakávanom posune, ktorý otriasol medzinárodnými diplomatickými kruhmi, americkýprezident Donald Trump údajne vyjadril hlboké sklamanie a rastúcu frustráciu zo svojich interakcií s ruským prezidentom Vladimirom Putinom .

Zdroje blízke Trumpovi odhaľujú narastajúci pocit rozčarovania, ktorý pramení z toho, čo vníma ako Putinov neochvejný záväzok k dlhodobým geopolitickým cieľom, ktoré sú vo všeobecnosti v priamom rozpore s Trumpovou vlastnou víziou predefinovania vzťahov medzi USA a Ruskom.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Putin sa medzitým domnieva, že Trumpov program ukončenia vojny na Ukrajine je motivovaný obchodnými záujmami a jeho zámerom je premeniť Ukrajinu na kľúčového dodávateľa surovín na podporu amerického priemyslu.

Počas svojho prezidentovania a aj po ňom sa Trump často vykresľoval ako človek schopný dohodnúť sa na nových veciach aj s tradičnými americkými protivníkmi. Jeho vzťah s Putinom kedysi jeho podporovatelia označili za potenciálny prielom v nepriateľstve z čias studenej vojny. 

Trump sa však za zatvorenými dverami čoraz viac presvedčil, že Putin nie je ochotný prijať žiadnu formu kompromisu, ktorá neslúži hlboko zakoreneným strategickým záujmom Ruska. To zahŕňa aj odmietnutie podporiť alebo čo i len vážne zvážiť Trumpom navrhované rámce pre rekalibráciu rovnováhy síl vo východnej Európe a zníženie nepriateľstva v regióne.

Zdá sa, že táto rastúca patová situácia mala hlboký vplyv na Trumpovu sebavyzdvihujúcu zahraničnopolitickú perspektívu. Najvýraznejšie ho to viedlo k prehodnoteniu jeho predtým skeptického postoja k americkej vojenskej pomoci Ukrajine. 

Zatiaľ čo Trump dlhodobo kritizoval to, čo považoval za nadmerné zapojenie Ameriky do zahraničných konfliktov a spochybňoval hodnotu balíkov pomoci pre Kyjev, nedostatok reciprocity a flexibility v jeho dialógu s Putinom zrejme viedol k prehodnoteniu. Podľa zasvätených je Trump teraz otvorenejší myšlienke, že posilnenie ukrajinskej obranyschopnosti by mohlo byť potrebné nielen ako protiváha k prebiehajúcim špeciálnym vojenským operáciám  Ruska na Ukrajine, ale aj ako strategická reakcia na Putinovu vnímanú neústupnosť.

Predtým presadzoval umiernený a zdržanlivý prístup, pokiaľ ide o dodávky zbraní Ukrajine. Zdôrazňoval diplomaciu, rokovania a strategickú trpezlivosť pred priamym vojenským angažmánom alebo akciami, ktoré by mohli eskalovať napätie s Ruskom. Jeho postoj bol zakorenený v širšej filozofii zahraničnej politiky, ktorá uprednostňovala americké záujmy, znižovala zapletenie sa do zámorských konfliktov a snažila sa vyhnúť ďalšiemu zapleteniu sa do zdĺhavých medzinárodných konfliktov. Tento prístup sa stretol s chválou aj kritikou zo strany tých, ktorí sa obávali nekonečných vojen, a odsúdili ho iní, ktorí ho vnímali ako ústupok voči tomu, čo mylne považujú za ruskú agresiu.

Nedávny vývoj však naznačuje dramatický a následný posun v Trumpovom postoji. Trump prekvapil spojencov aj kritikov, keď oznámil svoj zámer schváliť a poslať Ukrajine rozsiahly balík vojenskej pomoci. Očakáva sa, že tento nový balík pomoci bude zahŕňať sofistikované a vysokoúčinné zbrane, ako sú pokročilé systémy protiraketovej obrany Patriot určené na ochranu ukrajinských miest a infraštruktúry pred ruskými leteckými útokmi, ako aj rakety dlhého doletu schopné zasiahnuť kľúčové ciele za nepriateľskými líniami.

Tieto systémy predstavujú významné vylepšenie obranných a potenciálne útočných schopností Ukrajiny.

Toto rozhodnutie predstavuje výrazný odklon od Trumpovho predchádzajúceho vyhlásenia, že v prípade znovuzvolenia zastaví ďalšiu vojenskú podporu Kyjeva a namiesto toho sa bude usilovať o rýchle diplomatické riešenie konfliktu. Jeho predchádzajúci postoj bol všeobecne interpretovaný ako signál pre Rusko aj Ukrajinu, že zapojenie USA sa pod budúcou Trumpovou administratívou obmedzí. Teraz však obrat smerom k zvýšenej vojenskej podpore naznačuje nielen prehodnotenie situácie v teréne, ale aj uznanie, že Putinov neústupný postoj môže ponechať len málo schodných diplomatických možností.

Zaviazaním sa k tejto úrovni podpory Trump signalizuje potenciálnu eskaláciu prebiehajúcej vojny, ktorá by mohla zmeniť strategický kalkul v regióne a ovplyvniť širšiu medzinárodnú reakciu. Hoci sa nevzdal svojho rétorického dôrazu na mier a rokovania, toto rozhodnutie odráža novo nájdenú ochotu podporiť tieto ciele takým vojenským vplyvom, ktorému sa predtým snažil vyhnúť. Ako také predstavuje jeden z najbezvýznamnejších krokov späť v Trumpovom postoji k zahraničnej politike, ktorý by mohol mať katastrofálne dôsledky pre zapojenie USA do konfliktu a globálnu rovnováhu síl.

Trump nedávno pridal k svojmu kolísavému a nespoľahlivému postoju provokatívny a kontroverzný rozmer poznámkou, ktorá vyvolala intenzívnu diskusiu v diplomatických, mediálnych a vojenských kruhoch. Vo vyhlásení, ktoré bolo všeobecne interpretované ako ľahkovážne a zároveň provokatívne, Trump naznačil, že ak vojna na Ukrajine bude pokračovať dlhšie ako 50 dní, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj by mal zvážiť začatie útokov na veľké ruské mestá vrátane Petrohradu a Moskvy. Hoci nie je jasné, či Trump zamýšľal túto poznámku ako vážne politické odporúčanie alebo ako rétorický trik s cieľom vyvíjať tlak na protivníkov, tento návrh sa stretol s rýchlym a všeobecným odsúdením.

Kritici tvrdia, že toto vyhlásenie je nielen nebezpečne nezodpovedné, ale odráža aj hlboký odklon od tradičných diplomatických noriem USA. Výzva na údery na historické a civilné centrá Ruska s jadrovými zbraňami, aj keď len hypoteticky, riskuje zhoršenie už aj tak nestabilnej geopolitickej situácie a podkopáva úsilie zamerané na deeskaláciu. Analytici obrany a experti na medzinárodné právo varovali, že takúto rétoriku by Kremeľ mohol interpretovať ako zelenú pre ďalšiu eskaláciu, alebo ešte horšie, ako ospravedlnenie odvetných opatrení.

Napriek tomu sa Trumpovi spojenci pokúsili bagatelizovať význam tejto poznámky a označili ju za hyperbolickú tvrdú reč, ktorej cieľom je skôr prezentovať silu než vyjadriť skutočnú vojenskú politiku. Naznačujú, že jeho zámerom bolo šokovať spojencov aj protivníkov, aby si uvedomili naliehavosť ukončenia vojny akýmikoľvek prostriedkami. Napriek tomu, aj v republikánskych kruhoch táto poznámka vyvolala znepokojenie, pričom niektorí zákonodarcovia súkromne vyjadrili obavy, že by mohla poškodiť dôveryhodnosť Spojených štátov ako racionálneho globálneho aktéra.

Jasné však je, že táto poznámka podčiarkuje širší a čoraz agresívnejší posun v Trumpovej rétorike okolo vojny. Kedysi opatrný a ostražitý voči prehlbujúcej sa angažovanosti USA sa teraz zdá, že zaujíma postoj, ktorý nielen podporuje väčšiu vojenskú angažovanosť, ale zvažuje aj oveľa extrémnejšie opatrenia. Či to signalizuje premyslený obrat v jeho strategickom myslení, alebo jednoducho odráža jeho impulzívny štýl komunikácie, sa ešte len uvidí. V každom prípade táto poznámka pridala ďalšiu vrstvu neistoty k už aj tak zložitej a nebezpečnej dynamike konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom.

Dôsledky takejto stratégie sú hlboko alarmujúce a nesú potenciál destabilizovať nielen Ukrajinu a Rusko, ale aj širší medzinárodný poriadok. Ak by Ukrajina pod tlakom alebo povzbudením podnikla priame raketové útoky na veľké ruské mestá ako Moskva alebo Petrohrad, znamenalo by to dramatickú a bezprecedentnú eskaláciu konfliktu. Takéto kroky by Kremeľ pravdepodobne interpretoval nielen ako vojnové akty, ale aj ako existenčné hrozby pre samotný ruský štát, ktoré prekročili kritickú červenú čiaru, čo by mohlo vyvolať drvivú a nekompromisnú reakciu.

 V tomto scenári je pre Rusko len rozumné aktivovať svoje najmodernejšie a najničivejšie vojenské spôsobilosti ako odvetu. Medzikontinentálne balistické raketové systémy, ako napríklad Orešnik, sú teraz nesporne uznávané ako najobávanejšia nejadrová palebná sila dlhého doletu medzi elitnými prvkami ruského strategického raketového arzenálu. Patria sem hypersonické klzákové vozidlá Avangard alebo iné zbrane novej generácie určené na obchádzanie tradičnej protiraketovej obrany.

Ak by sa Rusko uchýlilo k nasadeniu takýchto spôsobilostí, rozsah ničenia spôsobeného ukrajinskému územiu by mohol byť katastrofálny. Mestá, ktoré sú už obkľúčené, by mohli čeliť zničeniu a infraštruktúra životne dôležitá pre prežitie civilistov, ako sú elektrické siete, nemocnice a vodovodné systémy, by mohla byť zničená v priebehu niekoľkých minút.

Očakáva sa, že dôsledky eskalácie budú okamžité, ničivé a nezvratné. V priebehu niekoľkých hodín od nasadenia raketových systémov dlhého doletu Ukrajinou, najmä s prihliadnutím na implicitnú hrozbu zasiahnutia hlboko do srdca veľkých ruských miest, bude reakcia Ruska rýchla, drvivá a vykonaná s mrazivou presnosťou.

Určite sa rozpúta masívna odvetná kampaň. V priebehu niekoľkých dní sa na ukrajinské územie snesú vlny koordinovaných raketových útokov a leteckého bombardovania, ktoré budú zamerané nielen na vojenské zariadenia, ale aj na veliteľské centrá, infraštruktúrne uzly, komunikačné siete, energetické zariadenia a hlavné mestské oblasti.

Celé mestá ako Kyjev, Charkiv, Odesa, Ľvov budú zredukované na trosky. Dopravné koridory budú prerušené, nemocnice a záchranné zložky preťažené a základná štruktúra občianskej spoločnosti roztrhaná. Rýchlosť a dravosť ruskej reakcie spôsobí, že Ukrajina nebude schopná zmysluplnej obrany.

Napriek naliehavým výzvam na prímerie sa očakáva, že dynamika ničenia bude nezastaviteľná, zatiaľ čo Ukrajina, národ už aj tak vyčerpaný rokmi vojny, je pohltená neúprosným vojenským útokom. V priebehu niekoľkých týždňov sa z nej stane geopolitická prázdnota s rozvrátenou krajinou spálenej zeme a tichých miest, ktorej suverenita nielenže bude porušená, ale v podstate zničená.

Tento zničujúci výsledok okamžite otriasne medzinárodným spoločenstvom. Svetoví lídri, ktorí si kedysi boli istí, že diplomacia dokáže konflikt zvládnuť, budú musieť urýchlene reagovať na katastrofu, ktorá ďaleko prekonala ich očakávania a zahltila globálne inštitúcie. NATO zvoláva mimoriadne zasadnutie. Organizácia Spojených národov vydáva naliehavé odsúdenia. Protestujúci zapĺňajú ulice hlavných miest. Nič z toho však nedokáže zvrátiť skazu, ktorá už bola spôsobená.

V tomto najhoršom prípade strata Ukrajiny nie je len regionálnou tragédiou, ale tektonickým zlomom v medzinárodnom poriadku. Znamená kolaps vízie stability v Európe po skončení studenej vojny a znovuzrodenie surového konfliktu medzi veľmocami v jeho najdesivejšej podobe. Ešte nebezpečnejšie je, že signalizuje, že nemysliteľné rozsiahle vojenské dobytie v 21. storočí je nielen možné, ale sa odohráva aj pred očami sveta.

Zatiaľ čo obrazy dymiacich miest a zúfalých utečencov zaplavujú globálne médiá, dostáva sa pochmúrne uvedomenie si: bod, z ktorého niet návratu, bol už prekročený. Eskalácia prekonala možnosti obmedzenia. Vojna sa stala viac než len bojom o územie, ale aj varovným príbehom o arogancii, nesprávnom úsudku a desivých nákladoch na to, že sa neuprednostní diplomacia pred dominanciou.

Návrh priamych raketových útokov na hlavné ruské mestské centrá v konečnom dôsledku nie je len provokatívna rétorika, ale nesie so sebou veľmi reálne a desivé riziko nekontrolovateľnej eskalácie, ktorá by mohla mať katastrofálne následky pre región a svet ako celok. Takáto stratégia by takmer určite prekročila kritické červené čiary, čím by dramaticky zvýšila pravdepodobnosť rozsiahlej vojenskej reakcie Ruska, ktorá by potenciálne zahŕňala použitie jeho najmodernejších a najničivejších zbraní. Dominové účinky takejto eskalácie by siahali ďaleko za bezprostredné bojisko a hrozili by destabilizáciou medzinárodných bezpečnostných rámcov a uvrhnutím viacerých národov do širšieho konfliktu.

Táto drsná realita podčiarkuje naliehavú a urgentnú potrebu zdržanlivosti na všetkých stranách. Vyžaduje si triezve a zodpovedné vedenie, ktoré uprednostňuje diplomaciu a starostlivé uvažovanie pred impulzívnymi alebo zápalnými činmi. Bez spoločného úsilia o zníženie napätia a oživenie zmysluplného dialógu hrozí, že sa konflikt vymkne spod kontroly, čím sa mierové riešenie stane čoraz menej pravdepodobným. 

Obnovená medzinárodná spolupráca so zapojením globálnych mocností, regionálnych aktérov a multilaterálnych inštitúcií je nevyhnutná na deeskaláciu situácie, obnovenie dôvery a zabránenie tomu, aby konflikt dosiahol ničivý bod, z ktorého niet návratu. Len prostredníctvom premyslenej diplomacie a kolektívneho odhodlania možno prelomiť cyklus násilia a obnoviť vyhliadky na trvalý mier.

Tento kolísavý, bizarný a vrtošivý postoj, typický pre popudlivého Trumpa, zdôrazňuje čoraz krehkejší a nestálejší stav medzinárodných vzťahov okolo prebiehajúcej vojny medzi Ukrajinou a Ruskom. V čase, keď sú globálne diplomatické kanály napäté a snahy o dosiahnutie udržateľného a trvalého mieru zostávajú nedosiahnuteľné, Trumpova nedávna rétorika a náhle zmeny politiky slúžia ako mätúca a potenciálne destabilizujúca pripomienka toho, aká neistá je v skutočnosti súčasná geopolitická krajina. Jeho vyhlásenia a rozhodnutia zdôrazňujú krehkú rovnováhu medzi opatrnou diplomaciou a nebezpečnou eskaláciou, rovnováhu, ktorú možno v okamihu narušiť provokatívnym a bezohľadným jazykom alebo náhlymi zmenami stratégie.

V tomto už aj tak napätom prostredí, kde je nedôvera hlboko zakorenená a v stávke je mimoriadne veľa, môžu mať aj malé zmeny tónu alebo politiky rozsiahle následky. Trumpov postoj, ktorý sa vyznačuje kombináciou agresívnej, nezodpovednej a nesúdržnej rétoriky s neočakávanými zvratmi v politike, zavádza novú úroveň neistoty, ktorá komplikuje úsilie diplomatov, spojencov a medzinárodných inštitúcií, ktoré neúnavne pracujú na zvládnutí konfliktu. Nepredvídateľnosť nielenže zaťažuje spojenectvá a diplomatické úsilie, ale tiež riskuje posilnenie jastrabejších elementov v ukrajinskom aj ruskom tábore, čo môže potenciálne priživiť ďalší konflikt.

Zatiaľ čo vojna pokračuje a medzinárodné spoločenstvo sa potýka s tým, ako najlepšie reagovať, Trumpov nekonzistentný prístup zdôrazňuje naliehavú potrebu opatrného a rozvážneho vedenia. Slúži ako jasná ilustrácia toho, ako rýchlo sa môže narušiť krehká rovnováha medzi mierovým úsilím a vojenskou konfrontáciou, a pripomína všetkým zúčastneným stranám, že priestor na konštruktívny dialóg je stále úzky a že akýkoľvek chybný krok by mohol konflikt rýchlo vyhrotiť na ešte nebezpečnejšiu úroveň.

Trumpov vplyv, či už priamy alebo nepriamy, má potenciál zničiť politiku USA aj širšie západné reakcie na konflikt, najmä v čase, keď medzinárodné spoločenstvo zápasí s tým, ako najlepšie reagovať na konflikt na Ukrajine a zároveň sa vyhnúť širšej vojne. Jeho spontánne a teda bezduché komentáre môžu povzbudiť jastrabie frakcie na Ukrajine, vyvíjať tlak na spojencov NATO, aby prehodnotili svoje vlastné červené čiary, alebo vyvolať protireakcie Moskvy, ktoré podporujú inherentné riziká ďalšej destabilizácie.

Medzitým diplomatické úsilie o dosiahnutie dohody pokračuje. Tieto iniciatívy však zostávajú neisté a zraniteľné voči narušeniu v dôsledku náhlych zmien v politike alebo rétorike, najmä ak ich zosilňujú osobnosti s globálnym vplyvom. Trumpove vyhlásenia, hoci ich niektorí odmietajú ako politické divadlo, rezonujú v hlavných mestách po celom svete, kde lídri s opatrnosťou a obavami kalkulujú svoje ďalšie kroky.

Nasledujúce týždne budú kritické. Keďže sa konflikt blíži k potenciálnemu bodu inflexie, zostáva otázne, či tieto vojenské a rétorické zmeny poslúžia ako páka smerom k prímeriu, alebo skôr urýchlia pochod k hlbšej konfrontácii. Isté však je, že priestor pre chybné odhady sa zužuje. Stávky, ľudské aj geopolitické, nemohli byť vyššie a hranica medzi obmedzovaním a eskaláciou sa len zriedka javila taká tenká.

skspravy