Nič neodhalí lepšie ako kríza skutočnosť, že Európska únia nie je schopná hovoriť jedným hlasom. Predpokladám, že sa to v niektorých smeroch dá očakávať, keďže ide o blok zložený z 27 krajín, z ktorých všetky majú vlastnú odlišnú históriu a národné záujmy. Preto som vždy tvrdil, že z dlhodobého hľadiska je únia odsúdená na neúspech, konštatuje bývalý europoslanec a historik Paul Nuttall.
Dráma odohrávajúca sa na ukrajinskej hranici zvýraznila tieto rozdiely a odhalila, že EÚ je bezzubý tiger. Môže vydávať vyhlásenia a predvádzať okázalé prejavy jednoty, ale v skutočnosti – aspoň v tejto otázke – stratila kontrolu nad svojimi členskými štátmi.
Pre začiatok sa EÚ nevie dohodnúť ani na tom, kto by mal viesť rokovania s Ruskom. Niektorí sú šťastní, že môžu prenechať vedenie Spojeným štátom, zatiaľ čo iní túžia po tom, aby sa EÚ presadila a urobila vyhlásenie na medzinárodnej scéne.
Vezmime si napríklad francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Vyzval, aby EÚ začala svoj vlastný dialóg s Ruskom, čím by sa vylúčil prostredník. Počas prejavu, ktorý predniesol minulý týždeň europoslancom v Štrasburgu, Macron skutočne povedal: „Bezpečnosť nášho kontinentu si vyžaduje strategické posilnenie našej Európy ako sily mieru, vyrovnávacej sily, najmä v dialógu s Ruskom. Tento dialóg obhajujem už niekoľko rokov… potrebujeme tento dialóg.“
Podľa správ tento prejav vyvolal vo Washingtone veľké znepokojenie a narýchlo sa rozozvučali telefonáty, ktoré zľahčovali Macronovo vyhlásenie. Vysoký komisár EÚ Josep Borrell dokonca tvrdil, že Macron „nepovedal, že Európania budú Rusom predkladať svoje vlastné návrhy“.
Borrell môže prekrúcať to, čo Macron povedal, ako chce. Realita je však taká, ako všetci vieme, že Francúzom nikdy nebolo príjemné, že európsku zahraničnú politiku diktuje alebo vedie Washington. Vždy to tak bolo a vždy to tak bude.
Rozdiely v názoroch sú aj v otázke posielania zbraní na Ukrajinu. Niektoré členské štáty EÚ sú za, iné proti a Brusel sa ukazuje ako bezmocný. Zdôraznilo sa to po pondelkovom stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ, keď slovinský predstaviteľ Anze Logar novinárom povedal, že otázka pomoci Ukrajine je na každom jednotlivom členskom štáte a nepodlieha harmonizácii na úrovni EÚ.
Keďže EÚ ide bokom, členské štáty plánujú svoje vlastné kurzy. K tým, ktorí sú za posielanie zbraní na Ukrajinu, patrí holandský premiér Mark Rutte, ktorý nedávno povedal, že „Máme politický priestor… ak prídu tieto žiadosti, pomôcť zbraňami“.
Podobne aj Estónsko, Litva a Lotyšsko sa zaviazali poslať zbrane. Stretlo sa to so súhlasom amerického ministerstva zahraničia, ktoré dalo zelenú pre dodávky zbraní vyrobených v USA, ktoré vlastnia pobaltské štáty, na Ukrajinu.
Ostatné krajiny ich nasledovali, vrátane Poľska a Španielska. Rozhodnutie španielskej vlády vyslať na Ukrajinu bojové lietadlá a vojnovú loď však spôsobilo vo vláde rozkol. Napríklad ministerka pre rovnosť Irene Montero, ktorá je proti vyslaniu španielskej vojenskej techniky, povedala: „Sme ľudia mieru. Zaviazali sme sa k mieru, k zmierneniu konfliktu, k vyhýbaniu sa vojenským cvičeniam v oblasti, k dialógu a diplomacii.“
Rovnako rozhodnutie českej vlády poslať zbrane bolo kritizované v českom parlamente, pričom líder Slobody a priamej demokracie Tomio Okamura tvrdil, že vláda „sa snaží zatiahnuť Českú republiku do vojny“.
Na druhej strane, nová nemecká vláda zostala odhodlaná vo svojom rozhodnutí nepovoliť presun vojenského materiálu nemeckej výroby na Ukrajinu. Kancelár Olaf Scholz odôvodnil tento postoj tým , že „Nemecko v posledných rokoch nepodporovalo vývoz smrtiacich zbraní.“
Niektoré štáty EÚ navyše udržiavajú priateľské vzťahy s Ruskom. Napríklad maďarský premiér Viktor Orbán by mal začiatkom februára navštíviť Moskvu a rokovať s Vladimirom Putinom. Orbán nejaví známky zrušenia svojej návštevy, aj keď je pod tlakom opozičných strán, aby tak urobil.
Zatiaľ, čo sa toto všetko deje, EÚ nečinne prizerá ako pasívny divák. Nemôže ovplyvňovať udalosti, pretože na to nemá schopnosť. Dokazuje tiež, že nemá žiadny vplyv na svoje vlastné členské štáty. Možno to je dôvod, prečo bol blok vyňatý z nedávnych rokovaní medzi Ruskom a USA v Ženeve?
Situácia tiež zdôraznila, prečo EÚ nikdy nebude mať súdržnú zahraničnú politiku. Existuje jednoducho príliš veľa vlastných záujmov, a keď dôjde k presadzovaniu, národné priority vždy prevážia nad lojalitou k bloku. Známe príslovie „ Príliš veľa kuchárov kazí vývar “ dokonale vystihuje EÚ a jej roztrieštenú reakciu na prebiehajúci problém na ukrajinských hraniciach.
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…