Hoci obetí vládou zavedených opatrení proti ochoreniu COVID-19 je mnoho, tou najväčšou a najtragickejšou je strata individuálnych slobôd. Buď si vyberieme slobodu, alebo sa rozhodneme žiť pod vládou tyrana.
Sloboda stýkať sa s inými ľudskými bytosťami je pritom veľmi dôležitá, priam najzákladnejšia ľudská potreba. Prístup ľudí, aj po uvoľnení obmedzení, však môže slobodu ohroziť, keď akceptácia podvodu verejnosťou umožní, aby sa to isté zakrátko dialo stále znova.
Ako vo svojom komentári z 15. februára 2021 pre Telegraph uviedol Jonathan Sumption:
„Slobodnou spoločnosťou nás robí to, že aj keď má štát obrovské právomoci, existujú tradičné limity toho, čo s nimi môže robiť. Obmedzenia sú tradičné, pretože nie sú závislé od našich zákonov, ale od našich postojov.
Sú ostrovy našich životov, ktoré sú naše vlastné, osobný priestor, do ktorého by štát nemal vstupovať bez nejakého úplne výnimočného oprávnenia.
Liberálna demokracia sa rúca, keď vydesené majority požadujú masové donucovanie svojich spoluobčanov k rôznym činnostiam alebo požadujú zásah do našich osobných priestorov.
Tieto žiadosti vychádzajú bez výnimky z toho, čo si ľudia predstavujú pod verejným dobrom. Všetci tyrani vždy tvrdia, že ich despotizmus je vo verejnom záujme.“
Ako poukazuje Sumption, „Totalitu nemôžeme zapnúť a vypnúť, kedy sa nám zachce.“
Buď si vyberieme slobodu, alebo sa rozhodneme žiť pod vládou tyrana. Ak sa aj (a to „ak“ je v tejto chvíli veľké) obmedzenia uvoľnia, prístup ľudí môže slobodu ohroziť, keďže akceptácia podvodu verejnosťou umožní, aby sa to isté zakrátko dialo stále znova.
Je to vážny problém, pretože vždy budú ďalšie epidémie a pandémie. Vždy existuje hrozba terorizmu a klimatickej zmeny. Vždy bude nejaká všeobecná zdravotná pohroma, či už je to obezita alebo cukrovka, ktorá sa dá využiť na ospravedlnenie vtierania sa vlády do našich súkromných životov.
„Prah už bol prekročený,“ píše Sumption. „Padlo veľké tabu. Vakcína, ktorá mala spraviť lockdown zbytočným, sa teraz stala nástrojom na jeho vynucovanie…
Počty infekcií, hospitalizácií a úmrtí klesajú, no milióny tých, ktorí prakticky v žiadnom ohrození nie sú, stále držia v domácom väzení. Toto sa deje hlavne kvôli tomu, že selektívny režim kontroly štátu by sa ťažko presadzoval. Nátlak sa rýchlo stáva vecou samou osebe.“
Osobná sloboda, ako poukazuje Sumption, je veľmi dôležitá – a možno najdôležitejšia zo všetkých – pre naše duševné a fyzické zdravie. Je to sloboda stýkať sa s inými ľudskými bytosťami. Je to absolútne najdôležitejšia a najzákladnejšia z ľudských potrieb.
Dojčatám, ktorým odopierajú fyzický kontakt, sa zle darí a majú zvýšené riziko úmrtia. No nemenšiu potrebu tejto slobody majú aj deti, adolescenti a starší.
Jej absenciu môžeme chvíľu tolerovať bez významného vplyvu na zdravie, no po čase si vyberá svoju daň na zdraví, emocionálnej stabilite a dlhovekosti. Fakt, že dovoľujeme vláde zakazovať ľudský kontakt, je naliehavým znakom spoločnosti na prahu sebadeštrukcie.
„Nepochybujem, že jestvujú extrémne situácie, v ktorých môže byť tvrdá kontrola nad našimi životmi nevyhnutná a oprávnená,“ píše Sumption.
Mohla by na ňu oprávňovať, napríklad, epidémia Eboly, ktorá má 50%-nú mieru smrtnosti. COVID-19 však takou hrozbou nie je ani zďaleka. Ako uviedol Sumption, ochorenie COVID-19 „úplne zapadá do pásma rizík, s ktorými sme vždy museli a budeme musieť žiť.“
Údaje ukazujú, že celková miera smrtnosti infekcie neliečenej v nemocniciach je 0,26%. Ľudia vo veku do 40 rokov majú len 0,01%-né riziko úmrtia na infekciu. Veľká väčšina tých, ktorí sú pozitívne testovaní na SARS-CoV-2, nemá vôbec žiadne príznaky a väčšina ani vážne neochorie.
Ba čo viac, priemerný vek zomrelých na ochorenie COVID-19 podľa údajov vlády Spojeného kráľovstva, uvádzaných Sumptionom, sa pohybuje v rozmedzí 76,9 a 82. rokom veku.
Tak či onak, toto je presne priemerný vek úmrtia z akéhokovek dôvodu a preto nie je strašnou hrozbou pre zdravie verejnosti. No verejnosť sa napriek tomu vzdáva slobody žiť normálny život, z akéhosi zvláštneho dôvodu je presvedčená, že výmenou za svoju slobodu budú ľudia na konci života ušetrení bolesti smrti. Nebudú. Tej nebude ušetrený nikto z nás.
Odpoveďou, ak chceme naozaj chrániť masy, je vzdelávať ich o zdravom spôsobe života a ten podporovať vo všetkých jeho fázach.
Zlepšovanie vášho zdravia prostredníctvom zdravého životného štýlu, pobytu na slnku a čerstvom vzduchu a skutočného jedla je tou najlepšou cestou, ako chrániť väčšinu ľudí.
Nevyhnutnosti života – ku ktorým patrí neistota, neustále prítomné riziko a istota smrti – si vyžadujú nechcieť od ľudí, aby kvôli „záchrane“ iných pred následkami svojho zlého zdravia prestali žiť sami. Je to rovnako nehumánne, ako nelogické.
Odpoveďou skôr je, ak chceme naozaj chrániť masy, vzdelávať ich o zdravom spôsobe života a ten podporovať vo všetkých jeho fázach. Zavádzanie karantén a vyhýbanie sa ľudským kontaktom sú zrejme to najhoršie, čo môžete spraviť pre seba a spoločnosť ako celok.
A neuberajme sa cestou všetkej tej psychickej devastácie spôsobovanej tým, že učíme deti báť sa vlastných rúk, báť sa iných ľudí, báť vzduchu, ktorý dýchajú a toho, že samotná ich prítomnosť znamená smrteľnú hrozbu pre iných.
Z historického hľadiska bola tlač vnímaná ako dôležitý nástroj pre dobré informovanie verejnosti a tým aj ako opora slobodnej a demokraticky riadenej spoločnosti. Čo je vlastne dôvod, prečo boli novinári a médiá známe ako „Štvrtý stav“.
Išlo o ocenenie ich spoločenského vplyvu. Aby bola efektívna, musela si tlač získať určitú mieru verejnej dôvery. Dnes dôvera v mainstreamové médiá dramaticky poklesla a je na to dobrý dôvod.
Reportéri a hromadné oznamovacie prostriedky sú opakovane pristihované pri šírení nepravdivých správ a keď tlač verejnosť vo faktoch skôr zavádza, než informuje, stáva sa nástrojom tyranie. Namiesto informovanejšímí sa čitatelia stávajú zo dňa na deň nevedomejšími a tým aj ľahšie ovládateľní a manipulovateľní.
V nedávnom článku na necenzurovanej platforme Substack sa nezávislý novinár Matt Taibbi zameriava na pokus profesorky Kalifornskej univerzity v Los Angeles a spoluvedúcej jej Centra pre kritické bádanie na internete Sarah Robertsovej odradiť čitateľov od tejto platformy.
„Substack je nebezpečná priama hrozba pre tradičné spravodajské médiá,“ napísala na Twitteri Robertsová.
Podľa jej nedopečenej logiky novinári, ktorí kvôli nezávislej platforme a iným portálom opúšťajú redakcie mainstreamových médií, získavajú neférovú výhodu dôvery, ktorú si vyslúžili, keď ešte boli platenými zamestnancami Štvrtého stavu.
Keď sa potom osamostatnia, môžu si písať čo chcú, bez náročnej povinnosti overovať fakty a ďalších štandardných posudzovaní.
„Naznačovať, že dôvera je niečo, čo môže udeliť len redakcia mainstreamu, je viac než urážlivé, najmä keď sa organizácie mainstreamového spravodajstva stali už dávno neslávne známe zrádzaním presne tých uctievaných ´noriem´, o ktorých sa Robertsová zmieňuje,“ píše Tabbi.
„Prečo sa zdroj, akým je bývalý zamestnanec Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) Edward Snowden rozhodol pomáhať konkrétne Glennovi Greenwaldovi? Určite ho netrápila skutočnosť, že Glenn neprešiel všetkými pracovnými zaradeniami v novinách ako sú New York Times alebo Washington Post.
Odpoveď súvisí s jedným z hlavných dôvodov, prečo sa čitatelia a poslucháči presúvajú na miesta ako je platforma Substack: vnímanie, že tradičné oznamovacie prostriedky sa stali nástrojmi práve tých firemných a politických záujmov, na ktoré majú dohliadať a kontrolovať ich.
Robertsová sa sťažuje na to, že na Substacku sa stierajú čiary medzi názorom a spravodajstvom (čo je sama osebe absurdná poznámka, ale to je iná záležitosť), no problém stierania a ´zahmlievania´ v tých ostatných organizáciách je ďaleko vážnejší.
Sú noviny ako New York Times dozorcami moci, alebo jej agentmi?“
Ako sa bližšie uvádza v článku „Reuters a BBC pristihnutí pri preberaní peňazí za propagandistickú kampaň“, infiltrácia a manipulácia médií sa bežne objavuje už od roku 1915, kedy záujmy spoločností J. P. Morgana, ktorých súčasťou bol aj oceliarsky a lodniarsky priemysel, kúpili kontrolu nad 25 najvplyvnejšími novinami.
Táto kúpa im umožnila kontrolu nad správami o vojenskej pripravenosti, finančnej plitike a ďalšími príbehmi, považovanými za dôležité pre ich súkromné a korporátne záujmy.
V roku 1948 potom CIA spustila Operáciu Mockingbird, utajenú kampaň na infiltráciu médií, ktorá agentúre umožnila kontrolovať maisntreamovú tlač a vkladať do nej svoju vlastnú propagandu.
Dnes, o niekoľko desaťročí neskôr, je jasné, že Operácia Mockingbird sa nikdy neskončila. Ako uviedol Taibbi:
„Hlavné ´tradičné´ káblové siete, ako aj mnohé väčšie denníky, sa už roky zapájajú do šialených platených záchvatov bývalých špiónov, umiestňujúc na svoje výplatné listiny prispievateľov celé hniezda známych krivoprísažníkov a zabijakov z Langley, ktorí pravidelne poskytujú ´komentár´ k príbehom zo správ, v ktorých sa sami angažujú.“
Do súčasnej mašinérie propagandy patria aj veľké technologické spoločnosti, čo umožňuje predtým nepredstaviteľnú kontrolu informácií prostredníctvom automatizovanej cenzúry ďaleko širšieho spektra zdrojov.
Doslova cez noc sa môže stať, že jednotlivcovi alebo spoločnosti, zapájujúcich sa do šírenia pravdivých informácií, idúcich proti zaužívanému statusu quo, obmedzia vyhľadávače ich webovú stránku, zlikvidujú účty na sociálnych sieťach, zrušia ich web hosting či emailové služby.
Vy, vaše myšlienky, názory a všetka vaša náročná práca môžete byť zo dňa na deň účinne vymazaní.
Teraz dokonca vidíme politikov, ktorí využívajú svoj vplyv, požadujúc cenzúru politických oponentov a oznamovacích prostriedkov, ak patrične nezachovávajú politickú líniu.
Kalifornskí členovia Snemovne USA za Demokratickú stranu – Anna Eshooová a Jerry McNerney – zašli tak ďaleko, že zaslali list tuctu káblových, satelitných a televíznych spoločností, ktorým v podstate povedali, aby cenzurovali alebo odstránili FoxNews, Newsmax a OANN.
Ako poznamenal Glenn Greenwald v článku o rýchlej eskalácii volaní vlády po cenzúre:
„Ospravedlnenie Demokratov za umlčiavanie svojich oponentov na internete a v médiách – ´Šíria klamné správy a podnecujú k extrémizmu´ – je to, čo hovoria všetci despotovia…
Odkedy je úlohou vlád rozhodovať o ´novinárskej integrite´ a presadzovať jej vnímanie?
Ak neveríte, že vláda má právo regulovať a kontrolovať to, čo hovorí tlač – čo je moc, ktorú výslovne zakazuje Prvý dodatok Ústavy – ako môže niekoho nechávať chladným to, že si členovia Kongresu prisvojujú moc diktovať, o čom smú informovať oznamovacie prostriedky a kontrolovať, akým spôsobom hovoria o udalostiach dňa a ako ich analyzujú?“
Komisár Federálnej komisie pre komunikáciu (FCC) Brendan Carr kroky Demokratov ostro odsúdil, nazvúc ich „výrazným odklonom od štandardov Prvého dodatku“, dodajúc, že tie požiadavky sú „mrazivým porušením práva na slobodu prejavu, ktorej sa v tejto krajine tešia všetky oznamovacie prostriedky…
Žiadny vládny predstaviteľ sa nemá čo vypytovať na to, aké ´morálne zásady´ vedú rozhodnutie súkromnej entity o tom, aké správy má prinášať.“
Dôležité je uvedomiť si, že autoritárski diktátori sa vám v skutočnosti nesnažia pomáhať. Snažia sa vás zmeniť.
Cenzúra nechráni verejnosť. Je to kontrolný mechanizmus, pretože je nepravdepodobné, že sa budete búriť proti nejakej nespravodlivosti, keď ani netušíte, že existuje, alebo keď o nej neviete, keď sa vaše chápanie problému diametrálne líši od pravdy. A tak budete podporovať „riešenie“, ktoré bude problém udržiavať alebo prehlbovať.
Na ešte hlbšej úrovni sú cenzúra a zamlčiavanie informácií snahou zmeniť vaše kognitívne schopnosti, pretože ako môžete definovať ľudí a veci, ktoré nesmiete kritizovať?
Ako uviedol Taibbi, veľké technologické spoločnosti a médiá sú nástrojom politikov, korporácií a priemyslu tajných služieb, ktorých záujmy sa od záujmov ľudí často diametrálne líšia.
Chemické spoločnosti nemôžu predávať svoje toxické tovary, ak sa ich informovaná verejnosť stráni. Priemysel s imitáciami potravín nemôže prekvitať, keď verejnosť rozumie základom zdravia. Nemôže sa zaviesť technokracia, ak jej agende vzdoruje informovaná verejnosť, a tak ďalej.
To, čo v týchto dňoch čoraz jasnejšie vidíme, je rozkol v žurnalizme, v ktorom boli staré štandardy získavania údajov, ich následného dodania čitateľom a divákom a umožnenie vytvorenia si vlastného názoru o tom, čo je dobré a čo zlé, nahradené subjektívnou intepretáciou dát.
Väčšina mainstreamových reportérov vám teraz v podstate hovotí, čo si máte o danej téme myslieť. Hovoria nám dokonca aj to, čo si máme myslieť o ľuďoch, ktorí odmietajú myslieť spôsobom, ktorý im prikázali.
Tým dochádza k tomu, že špinavú prácu cenzurovania, rušenia a dehumanizácie toho, čo je nežiaduce, robí pre nich nakoniec verejnosť.
Zatiaľ čo v minulosti sa nástup diktatúr spájal s využitím ozbrojených síl na podrobenie si vzdorovitej verejnosti, dnešná klíčiaca dikatatúra sa silne spolieha na medicínu, z ktorej sa stáva zbraň a tiež na kontrolu informácií.
Vedúcou postavou v tejto schéme medicínskej diktatúry je neslávne známy Bill Gates, ktorý má teraz dominantný vplyv nielen na sektor veľkých technologických spoločností, ale aj na globálnu zdravotnícku politiku, poľnohospodárstvo a potravinovú politiku, na zmenu počasia a ďalšie klimatické technológie, na vzdelávanie a médiá.
Ako uviedla stránka The GrayZone:
„V pozadí bonanzy Gatesovej propagácie sa skrýva znepokojujúca história, ktorá by mala vyvolávať obavy z toho, či bude mať z plánov jeho nadácie na riešenie pandémie osoh svetová verejnosť, keď rozšíri a etabluje svoju moc nad medzinárodnými inštitúciami.
Vplyv Gatesovej nadácie na politiku verejného zdravotníctva je prakticky kontingentom na zabezpečenie dostatočnej slabosti bezpečnostných predpisov a ďalších vládnych funkcií tak, aby sa dali obísť…
Silné dôkazy naznačujú, že Gatesova nadácia funguje ako trójsky kôň pre západné korporácie, ktoré, samozrejme, nemajú žiadny vyšší cieľ než nárast ziskov.“
V skutočnosti, ako bolo zhrnuté v článku „Bill Gates – najnebezpečnejší filantrop v novovekých dejinách?“, Gates daruje miliardy dolárov súkromným spoločnostiam a investuje do tých istých produktov a podnikaní, ktorým peniaze daruje a aj inak prezentuje ako riešenia na problémy sveta, či už sú nimi hlad, choroby, pandemické vírusy alebo klimatická zmena.
Ako naznačila stránka The GrayZone, Gatesovo impérium globálneho zdravia je skôr o vytváraní impéria pre neho a jeho technokratických kamošov, než o podpore verejného zdravotníctva.
Nejaký čas bolo okolo SARS-CoV-2 a infekcie, ktorú spôsobuje, toľko neistoty, že je vám odpustené, ak ste sa rozhodli byť opatrní.
Teraz, o celý rok neskôr, však začalo byť zrejmé, že táto pandémia nebola nikdy taká vážna, ako ju vykresľovali médiá a že sa využíva (či už bola plánovaná vopred alebo nie) ako príhodný prostriedok na radikálnu reorganizáciu takmer všetkých aspektov života. A nie k lepšiemu.
V nedávnej správe sa nezávislý novinár Johnny Vedmore hlbšie ponoril do profesionálnej a osobnej minulosti Klausa Schwaba, zakladateľa Svetového ekonomického fóra, ktorý napísal knihy „Štvrtá priemyselná revolúcia“ (2016), „Utváranie Štvrtej priemyselnej revolúcie“ (2018) a „COVID-19: Veľký reset“, čím upevnil svoju pozíciu poprednej figúry súčasného technokratického hnutia.
Vedmore píše:
„Ako hnacia sila Svetového ekonomického fóra… pozýva Schwab do davoského košiara po vyše 50 rokov hlavy štátov, popredných predstaviteľov podnikania a elity akademických a vedeckých kruhov.
Nedávno si tiež u mnohých vyslúžil hnev za svoju novšiu rolu frontmana Veľkého resetu, drastickej snahy o prebudovanie civilizácie na výslovný prospech elity Svetového ekonomického fóra a jeho spojencov…
Keďže sa ale v roku 1938 narodil v nemeckom Ravensburgu, v posledných mesiacoch mnohí špekulujú, či Schwabova rodina mohla mať nejaké puto s vojnovými snahami Osi (nacistickej koalície), ktoré, keby vyšli najavo, by mohli ohroziť povesť Svetového ekonomického fóra a privodiť neželanú kontrolu ním hlásaných poslaní a motívov…
Pri ešte hlbšom ponorení sa do jeho aktivít sa stáva jasné, že Schwabovou skutočnou rolou je už dlho ´vytvárať globálne, regionálne a priemyselné agendy´ súčasnosti pre zabezpečenie kontinuity väčších, oveľa starších agend, ktoré sa dostali do nemilosti po 2. svetovej vojne, nie iba jadrová technológia, ale aj eugenikou ovplyvnené metódy regulácie pôrodnosti…
Snaží sa Klaus Schwab vytvoriť Štvrtú priemyselnú revolúciu, alebo chce vytvoriť Štvrtú ríšu?
Eugenikou je zaťažená aj Gatesova rodinná história, ako aj agenda Rímskeho klubu, ďalšie mocenské centrum technokratov. Potrebu dramatického zníženia veľkosti populácie v nastávajúcom desaťročí naznačuje aj Agenda 21Organizáce spojených národov.
Predstava, že by eugenika mohla zaznamenať návrat, sa ako možnosť zdá možno vzdialená, no keď uvážime históriu využívania očkovaní na tajné tlmenie plodnosti pôvodného obyvateľstva, bolo by naivné túto možnosť len tak spakruky zamietnuť.
Ako bolo uvedené v štúdii výskumníkov z Lousianskej univerzity a Univerzity Britská Kolumbia z roku 2014:
„Publikovaný výskum dokazuje, že do roku 1976 výskumníci z WHO spájali tetanový toxoid (TT) s ľudským choriovým gonadotropínom (hCG), vytvárajúc tak ´antikoncepčnú´vakcínu.
Spojenie TT s hCG spôsobuje, že tehotenské hormóny sú napádané imunitným systémom. Očakávanými výsledkami sú potraty u už tehotných žien, resp. neplodnosť u ešte neoplodnených príjemkýň.
Opakované očkovania neplodnosť predlžujú. V súčasnosti pracujú výskumníci z WHO na účinnejších vakcínach proti plodnosti s využitím rekombinantnej DNA.
Publikácie WHO dokazujú dlhodobý zámer znižovať populáciu v nestabilných ´menej rozvinutých krajinách´. Do novembra 1993 sa objavovali katolícke publikácie, v ktorých sa písalo, že ako profylaxia tetanu sa používala abortívna vakcína.
V novembri 2014 katolícka cirkev potvrdila, že taký progam prebiehal v Keni. Tri nezávislé v Keni akreditované biochemické laboratóriá testovali vzorky z fľaštičiek vakcíny WHO proti tetanu, používanej v marci 2014 a zistili hCG tam, kde by žiadny nemal byť prítomný…
Vzhľadom k tomu, že hCG bol nájdený prinajmenšom v polovici vzoriek vakcíny WHO, ktorá sa podľa lekárov, podieľajúcich sa na podávaní vakcín, používala v Keni, náš názor je, že kenská „kampaň proti tetanu“ bola Kenskou asociáciou katolíckych lekárov logicky spochybnená ako zásterka pre zníženie populačného rastu.“
Základom je ochrana našich ústavných práv a občianskych slobôd pred nezákonným zasahovaním vlády. Mnohí sa však ochotne vzdávajú slobôd, ktoré, keď o ne raz prídeme, bude ťažké, ak nie nemožné, získať späť. Očkovacie pasy sú len jedným príkladom.
Keď sa preukážete dôkazom, že ste boli zaočkovaní vakcínou proti ochoreniu COVID-19, či už prostredníctvom digitálneho certifikátu alebo aplikácie vo vašom telefóne, máte nádej, že raz budete môcť znova nastúpiť do lietadla a slobodne cestovať, navštíviť koncert alebo si pochutnať na jedle vo vašej obľúbenej reštaurácii, ako ste boli zvyknutí.
Až na to, že vyžadovanie predloženia vašich „papierov“, aby ste mohli žiť svoj život, v skutočnosti žiadnou slobodou nie je – ide o stratu osobnej slobody, ktorú ste raz mali, ktorá sa vám stratila priamo pred očami a ktorá pripravuje scénu pre ešte dotieravejší dohľad a narušovanie súkromia.
Hoci má vláda povinnosť chrániť zdravie a blaho svojich občanov, táto povinnosť musí byť posudzovaná aj z pohľadu straty individuálnych práv a slobôd. Práve teraz čelíme vojne slobody proti tyranii.
Dlhodobé lockdowny očivodne nie sú v najlepšom záujme verejnosti. Skôr sa rovnajú zneužívaniu verejnej moci.
Je dôležité si uvedomiť, že veľká väčšina informácií, ktorým ste vystavovaní mainstreamovými médiami, je starostlivo pripravená propaganda, vytvorená z vašich osobných údajov, ktoré vám boli kradnuté takmer dve desaťročia.
Tieto údaje potom prechádzajú veľmi sofistikovanými a pokročilými algoritmami hlbokého učenia, ktoré sú potom schopné presne predpovedať, čo vyvolá vaše emócie na dosiahnutie nimi želaného správania.
Ako som pozorne identifikoval v mnohých predošlých článkoch, tento plán povedie k pokračujúcej strate vašej slobody, čo nakoniec vyústi do tyrania a otroctva.
Majte sa preto stále na pozore a hľadajte pravdu, aby ste dokázali natoľko chápať realitu, aby ste vedeli rozlišovať medzi faktom a fiktívnym naratívom, ktorý vám sľubuje oslobodenie, ale v konečnom dôsledku vás, naopak, zotročuje.
Daňový a pozemkový podvodník Andrej Kiska, ktorý okrem iných svojich obchodných aktivít bol aj prezidentom, má…
Prestížne ocenenia za rok 2023 putovali do rúk výnimočných osobností slovenskej kultúry. Medzi laureátmi nechýbali…
Europoslanec Milan Uhrík z hnutia Republika sa prihlásil do rozpravy a skritizoval bod programu, ktorý sa…
Zamestnávatelia budú mať povinnosť poskytovať príspevok na športovú činnosť detí zamestnancov. Nová regulácia sa bude…
Na oficiálnej webovej stránke Kremľa bola zverejnená naliehavá výzva ruského prezidenta Vladimira Putina. "Chcem informovať…
"New York Times prekvapil a napísal svoj doteraz najpoctivejší komentár k vojne. Píše na sociálnej sieti komentáror…