Najväčší biznis v histórii EÚ. Skončí von der Lyen kvôli vakcínam pred súdom?

Rozhodnutie najvyššieho súdu EÚ o prístupe k textovým správam medzi Ursulou von der Leyen a Albertom Bourlom padne krátko pred európskymi voľbami. Ústa Ursuly von der Leyen sú zapečatené už viac ako dva roky, pripomína POLITICO.

Najväčší biznis v histórii EÚ

Leyenová mlčí. To však nerobí otázku menej zaujímavou: Čo presne bolo v textových správach, ktoré si údajne vymenila s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom predtým, ako EÚ podpísala so spoločnosťou svoju najväčšiu zmluvu v histórii EÚ o očkovaní proti COVID?

Aj keď by si predsedkyňa Komisie mohla želať, aby sa téma vytratila do zabudnutia, záleží na tom – a to nielen preto, že to vyvoláva oprávnené obavy, ako bola zmluva o vakcíne vyjednaná, najmä preto, že počet dávok vyletel a cena za injekciu vyskočila o hlásených 25 percent…

Nastoľuje tiež otázku, či sú textové správy komisárov súčasťou oficiálnej komunikácie, ktorá sa má uchovávať a pristupovať k nim rovnakým spôsobom ako k ostatným dokumentom.

Začiatkom roku 2024 dostaneme odpoveď, pričom najvyšší európsky súd bude rozhodovať o žalobe podanej New York Times (NYT) proti Európskej komisii za neposkytnutie prístupu k textovým správam.

„Verejnosti sú naďalej odopierané informácie o podmienkach jednej z najväčších zmlúv o obstarávaní v histórii EÚ,“ povedala Nicole Taylorová, hovorkyňa New York Times. „Verejní činitelia by nemali mať možnosť vyhnúť sa dohľadu tým, že neuchovávajú informácie alebo používajú alternatívne formy komunikácie, aby sa vyhli zverejneniu,“ dodala.

Prípad vyvoláva vzrušujúce otázky. Dočkáme sa konečne textov? Čo to bude znamenať pre súkromné ​​správy komisárov v budúcnosti? A ako sa to politicky prejaví pre von der Leyenovú, keďže sa to stane len niekoľko mesiacov pred európskymi voľbami?

Šanca na úspech pre New York Times je vysoká, povedal Yoann Boubacir, právnik a odborník na európske právo, poukazujúc na nariadenie EÚ z roku 2001, ktoré hovorí, že občania EÚ by mali mať právo na prístup „k akémukoľvek obsahu bez ohľadu na jeho médium (napísané na papieri alebo uchovávané v elektronickej podobe, zvukový, obrazový alebo zvukovoobrazový záznam).“. To by mohlo celkom dobre zahŕňať texty.

Komisia pôvodne zamietla prístup k správam na základe toho, že v jej databáze sa takéto dokumenty nenachádzali. Zdá sa však, že inštitúcia „skôr zanedbala odôvodnenie svojho rozhodnutia“, nepovažovať textové správy za dokumenty, ktoré by sa dali uchovávať a zdieľať, povedal Boubacir.

Sudcovia, ktorí sú zo Všeobecného súdu, ktorý má na starosti spory o rozhodnutiach týkajúcich sa inštitúcií EÚ, sa budú zaoberať aj právnym princípom demokracie. Toto je základná zásada práva EÚ, ktorá povzbudzuje subjekty, ako sú novinári, odbory, Európsky parlament a orgány občianskej spoločnosti, aby sa zúčastňovali na rozhodovacích procesoch.

„Pri uplatňovaní princípu demokracie… je dôležité, aby médiá mali prístup k týmto dokumentom,“ povedal Vincent Couronne, výskumník európskeho práva z výskumného centra verejných inštitúcií vo Versailles.

Čo presne bolo v textových správach, ktoré si von der Leyen údajne vymenila s generálnym riaditeľom Pfizer Albertom Bourlom?

Ale nemusí to byť taká hladká plavba.

Sudcovia budú brať do úvahy aj základné právo EÚ na súkromie, ktoré môže byť porušené len „v prípade zásahu stanoveného zákonom, ktorý je primeraný sledovanému cieľu a spĺňa naliehavú spoločenskú potrebu,“ povedala Amélie Bellezza, vedúca oddelenia pre etiku podnikania a ochranu finančných záujmov na Lotrinskej právnickej fakulte vo Francúzsku.

Naliehavá potreba je jasná, povedala Bellezza vzhľadom na to, že očkovanie ako reakcia na pandémiu je vo verejnom záujme. Ale proporcionalita môže byť zložitejšia: Znamená to, že verejnosť by mala mať prístup ku všetkým súkromným komunikáciám politika?

Sudcovia pravdepodobne prijmú jemnejší prístup, než je jednoduchá odpoveď áno alebo nie. „Súd možno povolí prístup k textom, ale iba ak sa preukáže, že SMS správy mali vplyv na konečné rozhodnutie,“povedal Couronne.

Súd rozhoduje o tom, či je dôvod Komisie na odmietnutie prístupu k New York Times platný, a teda či by sa textové správy mali považovať za dokumenty, ktoré by sa mali uchovávať a zostať prístupné občanom.

Ale aj keby rozsudok zrušil rozhodnutie Komisie odmietnuť prístup, teoreticky by mohli mať možnosť znova odmietnuť prístup – hoci by museli použiť iné odôvodnenie.

Či texty niekedy uvidia svetlo sveta, by záviselo aj od toho, či existujú technické a právne prostriedky na ich získanie. Hypotéza „zaistenia“ zo strany polície zostáva podľa európskeho práva nepravdepodobná; belgické trestné právo by však mohlo takéto opatrenie nakoniec odôvodniť, dodal Boubacir.

Rozhodnutie Európskeho súdneho dvora sa očakáva začiatkom roku 2024, keď sa kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu rozbehne naplno. Pre von der Leyenovú, ktorá sa môže uchádzať o ďalšie päťročné funkčné obdobie predsedníčky Komisie – alebo o inú vysoko postavenú funkciu, by to mohlo mať vysoké politické náklady.

Nech sa rozhodnutie vydá ktorýmkoľvek smerom, spôsobí to nechcenú pozornosť metód šéfky EÚ. Komisia bude tiež vystavená obvineniam z netransparentnosti – čo nie je dobrý pohľad po škandále Európskeho parlamentu v oblasti peňazí za vplyv v Katare.

Ak však Komisia prehrá, bude mať najmenej dva mesiace na odvolanie. A zvyčajne trvá najmenej deväť mesiacov, kým Európsky súdny dvor vydá nové rozhodnutie, ktoré by mohlo nakopnúť do roku 2025.

Jadrom prípadu je, či by občania mali mať prístup k dokumentom, ktoré sú kľúčové pre rozhodnutia – vrátane efemérnych digitálnych správ – a v tomto ohľade by rozsudok mohol vytvoriť precedens v otázkach transparentnosti v rámci EÚ.

„Súdny dvor bude vyzvaný, aby objasnil pojem, čo sa považuje za dokument, ku ktorému môžu občania požiadať o prístup,“ povedal Bellezza.

Rozhodnutie Európskeho súdneho dvora tiež otvorí Komisiu obvineniam z netransparentnosti – nie je to dobrý pohľad po škandále Európskeho parlamentu v oblasti peňazí za vplyv v Katare | Frederick Florin/AFP cez Getty Images

Couronne uviedol, že kladné rozhodnutie by pravdepodobne podnietilo zákonodarcov k opatreniam na ochranu vysokých politikov EÚ (a ich samotných) pred poskytnutím úplného prístupu k ich textom. „Ak by sme uvažovali o tom, že textové správy sú prenosné, potom všetky tie, ktoré posielajú komisári by mohli byť do určitej miery prenosné.“

To by mohlo byť predmetom „bitky, ktorá by mohla trvať roky,“ dodal Bellezza, ktorý povedal, že takéto druhy právnych prípadov o súkromí patrili v minulosti medzi niektoré z najzamotanejších.

Okrem rozhodnutia denníka New York Times ešte stále prebiehajú tri ďalšie prípady súvisiace so zmluvami EÚ o očkovaní.

Európska prokuratúra – ktorej úlohou je vyšetrovať, stíhať a súdiť „zločiny proti finančným záujmom EÚ“ – má otvorené vyšetrovanie nákupov vakcín EÚ, o ktorých podrobnosti neboli zverejnené. Predstaviteľ EPPO uviedol, že prokurátori dúfajú, že sa prípad uzavrie do konca tohto roka.

Belgický lobista Frédéric Baldan podal v apríli v Belgicku trestné oznámenie na von der Leyenovú, ktoré zahŕňa obvinenia z korupcie a ničenia dokumentov. Právnička, ktorá ho zastupuje, Diane Protat, zastupuje aj k očkovaniu skeptickú francúzsku organizáciu s názvom BonSens, ktorá už predtým lobovala proti reakcii na COVID-19.

BonSens oznámila, že tiež začala právne kroky v Spojených štátoch a vo Francúzsku; v USA na získanie textových správ a vo Francúzsku na zrušenie zmlúv o očkovaní proti COVID-19 medzi EÚ a spoločnosťou Pfizer.

Takže napriek mlčaniu von der Lyenovej sa zdá, že otázky týkajúce sa rokovaní o vakcíne tak skoro nezmiznú.

hlavnydennik.sk