Naď ide v mene Slovenskej republiky v čase ekonomickej krízy, ohrozenia našej bezpečnosti a narastajúceho počtu migrantov darovať Ukrajine vojenský materiál v hodnote vyše 3,5 milióna eur

Hegerova vláda požiadala ministerstvo obrany SR o bezodkladné zabezpečenie dodávky darovaného materiálu.

V súvislosti s pokračujúcou ruskou agresiou daruje Slovensko Ukrajine ďalší vojenský materiál v súhrnnej hodnote 3.588.929 eur. Návrh, ktorý predložilo Ministerstvo obrany SR, schválila v stredu vláda.

Minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽANO) po schválení bodu spresnil, že dodávka sa týka 30 bojových vozidiel pechoty (BVP) a je súčasťou dohody s Nemeckom o výmene bojovej techniky. „Nemecko poskytne SR tanky Leopard, už v decembri dostaneme prvý a v roku 2023 ďalších 14 tankov po generálnej oprave. Za to posielame Ukrajine 30 BVP,“ vysvetlil.

Zároveň avizoval, že v komunikácii s ukrajinskou stranou sa pripravuje ďalšia dodávka, v tomto prípade by však malo ísť o materiál, ktorý primárne pomôže civilnému obyvateľstvu preklenúť zimné obdobie. „Týka sa nielen teplého oblečenia, ale aj napríklad aj elektrocentrál, ktoré pomôžu stabilizovať energetickú sieť,“ uviedol minister obrany.

Rezort obrany pripomína, že dar nadväzuje na predchádzajúce dodávky, ktoré boli príspevkom SR v rámci medzinárodnej podpory Ukrajine v jej obrane voči ruskej agresii.

Vláda požiadala MO o bezodkladné zabezpečenie dodávky darovaného materiálu.

Na Slovensku budeme trénovať Ukrajincov, vyhlásil Káčer

Ministri zahraničných vecí EÚ v pondelok v Bruseli odobrili prípravu výcvikovej misie ukrajinských vojakov na pôde EÚ.

Asistenčná misia EÚ Ukrajina (EUMAM) by mala zabezpečovať výcvik až do veľkosti brigády, no počíta sa aj s výcvikom špeciálnych jednotiek. Celkovo by výcvik, ktorý by mal prebehnúť na území Poľska, mohlo dostať až 15.000 ukrajinských vojakov.

„Na dnešnom stretnutí sme odsúhlasili túto misiu a to, čo som už povedal, pretrváva. My sa zapojíme aktívne do tejto misie. Aj v mieste výcviku, ale aj ponúknutím našich spôsobilostí a vojenských zariadení na Slovensku,“ povedal v pondelok minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer.

Podľa jeho slov sa konkrétne detaily budú dolaďovať na úrovni ministrov obrany členských krajín EÚ.

„Stretnú sa kvôli tomu ministri obrany. Dnes to bolo o tom, že sme to znovu potvrdili. Viaceré štáty potvrdili svoju pripravenosť a odhodlanosť sa zúčastňovať aktívne na tejto misii,“ dodal.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell pred novinármi v Bruseli zdôraznil skutočnosť, že sa EÚ dokázala na vzniku tejto výcvikovej misie dohodnúť v rekordne krátkom čase. Podľa jeho slov by mala byť „spustená už v najbližších niekoľkých týždňoch“.

Borrel ocenil, že pribúda počet členských krajín EÚ, ktoré sa chcú na tomto programe podieľať.

„Dezinformácie sú jednou z najzávažnejších dlhodobých hrozieb pre “našu” demokraciu,“ vyhlásil Káčer

Dezinformácie rozkladajú samotnú podstatu demokracie. Ak sa nezačneme aktívnejšie brániť, prídeme o naše hodnoty aj spôsob života. Uviedol koncom októbra vo Viedni vojnový štváč, poskok amerického establišmentu a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVEZ SR) Rastislav Káčer, známy svojim militantným slovníkom, prenasledujúci iné názory, podkopávajúci demokraciu a presadzujúci v spoločnosti netolerovateľné totalitné praktiky jedného správneho pohľadu na svet 

„Dezinformácie sú jednou z najzávažnejších dlhodobých hrozieb pre našu demokraciu, pretože manipulujú verejnú mienku a bránia občanom prijímať informované rozhodnutia,“ povedal slovenský minister.

 Viac k téme „Dezinformácie v ponímaní Káčera a spol.“ v článku TU.

Kto je nový šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer

Pokračujúce snahy predstaviteľov Slovenskej republiky podporovať vojenský konflikt na Ukrajine namiesto hľadania mierového riešenia majú svoj základ aj v kariérnom profile niektorých súčasných pohlavárov slovenskej garnitúry.

Nový minister zahraničný vecí Rastislav Káčer ako hlavný predstaviteľ našej diplomacie sa zapíše do našej histórie ako jedna z ústredných postáv prispievajúcich do eskalácie napätia, ktorá sa hrubým spôsobom spreneverila základnému poslaniu diplomacie, hľadať za každú cenu mierové riešenie a predchádzať vojenskému konfliktu všetkými možnými a dostupnými prostriedkami.

Káčer začínal ako politický analytik na ministerstve zahraničných vecí. Aj vďaka dobrému vzťahu k NATO, v ktorého ústredí v Bruseli pôsobil v rokoch 1994 – 1998, sa v roku 2001 stal štátnym tajomníkom ministerstva obrany (zodpovedal za proces vyjednávania a vstúpenia SR do Aliancie) a práve on spolurozhodoval o povolení preletu lietadiel NATO bombardujúcich súčasné Srbsko. Po návrate z Bruselu bol vedúcim štábu pre plánovanie politiky a generálnym riaditeľom pre bezpečnostnú politiku a mnohostranné záležitosti na ministerstve zahraničných vecí. Neskôr pôsobil päť rokov ako veľvyslanec Slovenska vo Washingtone a následne od októbra 2013 v Budapešti.

„Je to tak ďaleko, že stav v Maďarsku ohrozuje elementárne princípy fungovania Európy, resp. spochybňuje hodnotový rámec, na ktorom Európska únia funguje alebo je na ňom postavená,“vyjadril sa v jednej z relácií Štefana Hríba. Koncom roka 2019 podala organizácia Hnutie nová jednota na Káčera trestné oznámenie pre šírenie poplašnej správy o revizionistických snahách vlády Viktora Orbána.

V júli 2008 ho zvolili za predsedu Slovenskej atlantickej komisie (člena Združenia Atlantickej zmluvy). Prezentuje sa ako odborník na trans­atlantické vzťahy, obranu a bezpečnosť. Káčer na Hríbovu otázku, či je rád v NATO, odpovedal cynicky aj zmienkou o bývalej Juhoslávii: „Tam sme sa chodili pozerať ako do výkladnej skrine. A závideli sme Juhoslovanom, ako sa majú. Tak choďte dneska do Bosny a Hercegoviny alebo hocikde, a teda neviem, či im je čo závidieť.“

Práve NATO však v roku 1999, ako to povedal Havel, humanitárne bombardovalo územie dnešného Srbska, kde zomrelo približne 2500 civilných obetí. Káčer bol v tom čase štátnym tajomníkom na ministerstve obrany. Jeho reakcia na túto udalosť bola maximálne cynická. Podľa neho nie sme ako Slovensko spoluvinníkmi zabíjania bratov Srbov, lebo oni nie sú naši bratia.

„Dneska ma tá demagógia, že sme umožnili bombardovať bratov Srbov, dosť vytáča. Po prvé, nepovažujem Srbov o dosť väčších bratov od Chorvátov, ani Maďarov, Rumunov, Poliakov, Čechov, Nemcov alebo Ukrajincov. Jednoducho, Srbi nám nie sú o nič väčší bratia ako ktokoľvek iný, ktorý je okolo,“ povedal Káčer s tým, že zákrok bol posledným zdvihnutým prstom, ktorý bol však prevedený citlivo.

„Bola to operácia letecká, s istou presnosťou, veľmi málo civilných obetí, rádovo menej, ako si oni spôsobili sami,“ dodal Káčer s tým, že išlo o správny zákrok, ktorý pomohol. No zároveň priznal, že konsolidačný proces v Srbsku doteraz neskončil.

Káčer je čestným predsedom slovenského inštitútu Globsec, ktorý sa venuje otázkam zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Organizuje konferencie Tatra Summit a Globsec Bratislava Forum. Obzvlášť závažné je, kto je sponzorom týchto podujatí. Výstupy z nich môžu byť ovplyvnené práve nimi. Partnerom je tretia najväčšia zbrojárska firma na svete – britská BAE Systems, a generálnym partnerom je ďalšia z obrovských zbrojoviek – americká Lockheed Martin.

Zdroj: topky.sk / trend.sk / InfoVojna