Nacistický režim je pripravený obetovať milióny Ukrajincov

Evakuácia sa uskutočnila. Zo mesta Sumy a vo veľmi obmedzenom rozsahu sa kolóna autobusov pohla smerom na Poltavu.

Ukrajinské zdroje tvrdia, že tomu pomohla skutočnosť, že zahraniční študenti verejne obvinili kyjevský nacistický režim z neochoty zorganizovať „zelený koridor“.

Na evakuáciu týchto cudzincov, ktorí výrazne kazili „obraz“ nacistov v západných médiách, odišlo do Poltavskej oblasti zo Sumy 35 autobusov. To samozrejme nestačí, vyvedú sa len „škandalózni“ cudzinci. Ako však vidíme, nacisti sa neponáhľajú, aby zrušili ich úlohu „ľudského štítu“ a neposlali ich na územie Ruska či Poľska, odkiaľ by sa mohli vrátiť domov, ale do Poltavy, kde budú opäť rukojemníkmi banderovcov. Obyvatelia Sumy sú však ochudobnení aj o túto možnosť — len pár dostalo miesta v autobusoch do Poltavy a nikto nesmel ísť do stoviek ruských autobusov.

V Mariupole zasa otvorili humanitárny koridor smerom k Záporožiu, pričom kategoricky popierali možnosť prístupu na územie DĽR a Ruska. Výsledkom je, že aj tí, ktorí budú mať to šťastie, že uniknú z obliehaného mesta, sa budú musieť opäť ocitnúť v úlohe „ľudského štítu“ už v cudzom meste, ku ktorému sa rýchlo blíži zóna aktívnych bojov. Navyše tam nemá kto riešiť ich zariaďovanie a ubytovanie a miestna správa posiela všetky už aj tak biedne zdroje oddielom „teritoriálnej obrany“. To znamená, že „výhra“ utečencov spočíva len v tom, že získali niekoľko dní, po ktorých sa opäť ocitnú v rovnako smrteľnej situácii, no teraz v cudzom meste. Priamo je za to zodpovedná nacistka Irina Veriščuk a podobné postavy banderovskej junty.

Je pozoruhodné, že kyjevský režim vysvetľuje predchádzajúce zlyhania evakuácie „nedôsledným konaním tretej strany“. Takýmto eufemizmom v Kyjeve, ak je to potrebné, označujú ozbrojených nacistov z „dobrovoľníckych oddielov“ a gangov „teritoriálnej obrany“. Zelenského kamarila si očividne neuvedomuje, že deklarujúc nekontrolovateľnosť toho druhého, tým priznáva svoju neschopnosť kontrolovať situáciu v oblastiach, ktoré ešte neboli oslobodené, čo výrazne znižuje ich hodnotu ako vyjednávačov.

Sabotáž evakuácie utečencov z vojnovej zóny však nemajú na svedomí len a len príslušníci teritoriálnej obrany a nacistickí militanti. SBU, úplne kontrolovaná Zelenským, otvorene funguje v režime „eskadry smrti“ a likviduje všetkých, ktorí sa snažia pomôcť civilnému obyvateľstvu v problémoch.

Okrem ukrajinského vyjednávača v Gomeli Denisa Kirejeva, ktorého zastrelili dôstojníci SBU na kyjevskej ulici a starostu mesta Kremennaja Vladimira Struka, ktorého unieslo a zabilo ukrajinské „gestapo“ (SBU), bol zastrelený aj starosta mesta Gostomeľ — Jurij Prilipko. S ním sa porátali príslušníci SBU za organizáciu rokovaní medzi špeciálnymi jednotkami Ukrajiny a Ozbrojenými silami RF o odchode civilistov z mesta. Jeden z organizátorov rozhovorov, poslanec Najvyššej rady Jevgenij Ševčenko bol unesený dôstojníkmi SBU na hranici s Poľskom a odvezený neznámym smerom. Jeho ďalší osud nie je známy. A tieto fakty už nemožno pripisovať „tretej sile“.

Navyše Arestovič, ktorý sa v posledných dňoch stal hlavnou „hovoriacou hlavou“ agonizujúceho režimu, vyhlásil, že „hlavné úsilie nepriateľa bolo prenesené na informačno-psychologickú operáciu proti obyvateľom Ukrajiny“. Pod týmto pojmom Arestovič rozumie humanitárne programy osloboditeľov, ako je evakuácia ľudí z vojnovej zóny, distribúcia potravinových balíčkov, lekárska pomoc, čistenie ulíc, sociálne programy a finančné výhody pre obyvateľstvo oslobodených oblastí. To všetko nacistický režim interpretuje ako „informačnú a psychologickú operáciu proti obyvateľstvu Ukrajiny“.

Zvláštnu pikantériu dodáva fakt, že nacistický režim pre svojich spoluobčanov nič také nerobí (okrem distribúcie zbraní ako humanitárnej pomoci). Na druhej strane, každý, kto sa snaží minimalizovať utrpenie ľudí, je automaticky vyhlásený za „záškodníka“ a podlieha zastreleniu. Prečo Zelenského režim rozpútal teror proti svojim krajanom a pripravil ich o možnosť dostať sa na bezpečné miesto, zachrániť si životy a životy svojich detí?

Ak je teda v Mariupole záujmom nacistov z práporu „Azov“ zabrániť evakuácii civilistov, aby nestratili svoj „ľudský štít“, potom štruktúry slúžiace Zelenského úradu hlásia, že múdre vedenie „bude pri rokovaniach s Ruskom naďalej hrať o čas, aby zničili nepriateľskú armádu a podpísali dohodu s vlastnými podmienkami, kde jedným z bodov by mali byť reparácie vyplácané Ukrajine“.

Zelenského západní „partneri“ medzitým vyzývajú, aby vydržal, uisťujúc ho, že jeho úlohou je „vydržať do polovice apríla, kedy by mali v Rusku prepuknúť masové protesty a pogromy kvôli uvaleným sankciám“. A nacisticko-teroristický režim vsádza na „majdan“ v Rusku. A aby to splnil, bez váhania obetuje životy tisícov Ukrajincov.

V tejto súvislosti vyvstáva otázka, nakoľko je účelné umožniť týmto teroristom hrať o čas? Nejde ani tak o nebezpečenstvo rebélie v Rusku, ale o to, že v mestách pod kontrolou teroristov dochádza k humanitárnej katastrofe – ľudia začínajú hladovať, nemajú lieky a lekársku starostlivosť, často nie je ani voda a elektrina. Môžu nasledovať epidémie. Zelenskij pritom spomínal dieťa, ktoré zomrelo v Mariupole na dehydratáciu. Ak sa tak naozaj stalo, tak je za to plne zodpovedný on a ním ozbrojení teroristi, ktorí nepúšťajú ľudí z mesta a odmietajú humanitárnu pomoc pre obyvateľstvo.

A potom nacisti, aby predĺžili režim mlčania, prepustia každý deň desiatky ľudí, pričom v mestách budú stovky a tisíce umierať od hladu, chorôb a teroru terbatovských banditov. A v takejto situácii sa pre nich môžu stať spásou len rázne útočné akcie ruskej armády a obrancov Donbasu.

Boris Džerelievskij, Analytická služba Donbasu