Na Slovensku prebieha historicky prvý štrajk bankárov

Po takmer dvojmesačnom období štrajkovej pohotovosti vstúpili zamestnanci banky od utorka 12. decembra do ostrého štrajku. Zatiaľ ešte nevedia, ako dlho potrvá, no už teraz je isté, že na Slovensku ide o historicky prvý štrajk, ktorý zvolali zamestnanci niektorej z tunajších bánk.

Zástupcovia Základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov bánk a poisťovní v UniCredit Bank Czech republik and Slovakia v priebehu posledných niekoľkých mesiacov od vedenia banky požadovali nárast platov od januára 2024 o infláciu a taktiež vyplatenie dovolenkového príspevku v júli vo výške 60 percent základnej mzdy.

„Odmietame sa zmieriť s tým, že nám druhý rok po sebe klesnú reálne mzdy. Veľmi nemilo nás prekvapila reakcia vedenia banky na naše ústretové návrhy. Preto nám nič iné neostáva, ako vyhlásiť ostrý štrajk,“ priblížila v tejto súvislosti šéfka odborárov v slovenskej časti UniCredit Bank Jana Százsová.

Zamestnanci slovenskej pobočky talianskej banky UniCredit spustili ostrý štrajk. Od vedenia banky dlhodobo žiadajú vyššie platy.

Odborárka upozornila na to, že veľká časť kvalifikovaných zamestnancov, ktorí neraz v banke pracujú aj viac ako 20 rokov, zarába v hrubom 1 200 eur, čo je v prepočte na čistú mzdu pod tisíc eur mesačne. „Podotýkam, že sú to bankoví zamestnanci, nie sú to ľudia z podateľne alebo upratovačky. Sú to odborní zamestnanci, ktorí komunikujú s klientmi,“ zdôraznila Százsová s tým, že často zarábajú menej ako predavačky v potravinách.

Prvý štrajk bankových pracovníkov na Slovensku má širokú podporu. Na strane zamestnancov UniCredit Bank stoja nielen odborári z iných veľkých slovenských bánk, ale rovnako aj zástupcovia Konfederácie odborových zväzov SR. „Je neprípustné, aby zamestnanci jedného zamestnávateľa, nadnárodnej spoločnosti, boli odmeňovaní rôzne v rôznych krajinách,“ vyhlásila šéfka odborových zväzov Monika Uhlerová a dodala, že konfederácia stojí na ich strane.

Banka odmieta ustúpiť

Vedenie banky naopak hovorí o náročnom ekonomickom prostredí, v rámci ktorého predložilo zástupcom zamestnancov realistickú a zodpovednú ponuku. Táto podľa banky patrí k najlepším a to nielen v bankovom sektore. „Rešpektujeme zákonné právo zamestnancov na štrajk, ale nepovažujeme štrajk za konštruktívnu cestu k dohode,“ priblížila pre Pravdu hovorkyňa UniCredit Banka Zuzana Ďuďáková.

S tým však nesúhlasili bankoví odborári. Po dlhých neúspešných rokovaniach napokon do vyjednávania vstúpil sprostredkovateľ a zamestnanci banky boli ochotní ustúpiť zo svojich pôvodných požiadaviek. Súhlasili s plošným navýšením platov o 10 percent, ktoré malo nastať až v apríli budúceho roka. Banka však odmietla aj tento návrh a súhlasila iba s plošným navýšením platov o sedem percent a s vyplatením koncoročného bonusu vo výške 35 percent mesačnej mzdy. Preto situácia dospela do bodu, keď podľa Százsovej podpísala súhlas so štrajkom až polovica zamestnancov banky.

Z tohto dôvodu môže dôjsť aj k obmedzeniu činnosti niektorej z pobočiek banky. „Z preventívnych dôvodov avizovaného štrajku slovenských odborových zväzov od 12. decembra vedenie banky aktivuje plán kontinuity prevádzky a prijme opatrenia, ktoré zabezpečia nepretržitú prevádzku banky bez alebo s obmedzeným dosahom na klientov. Dočasné obmedzenia sa môžu dotknúť vybraných pobočiek,“ povedala Ďuďáková s tým, že vedenie bude po skončení štrajku pokračovať v ďalších rokovaniach s odborármi.

Dcéra talianskej banky na Slovensku naďalej trvá na svojej ponuke a avizuje, že chce niektoré činnosti svojich pobočiek počas štrajku zabezpečiť zamestnancami z Čiech. Podľa odborárov zároveň tým zamestnancom, ktorí sa do štrajku v utorok nezapojili, dokonca ponúka odmenu.

Ružové to nie je ani inde

Podľa predsedu Odborového zväzu bánk a poisťovní Svetozára Michálka nie je situácia ružová ani v iných bankových domoch pôsobiacich na Slovensku. Inde to však zatiaľ nedospelo do takého štádia ako práve v UniCredit Bank. Najväčšie komplikácie vidí najmä v komunikácii medzi zahraničnými vlastníkmi bánk, teda matkami, a ich dcérskymi spoločnosťami u nás.

„Zásadný problém je v tom, že zamestnávatelia v bankách a poisťovniach na Slovensku čakajú na to, akú sumu im schvália matky. Nie je to tak, že sa najskôr spustí kolektívne vyjednávanie, aby vedeli, koľko peňazí majú od matiek žiadať, ale naopak, matka im pridelí peniaze bez ohľadu na stav inflácie či ekonomiky v jednotlivých krajinách,“ hovorí pre Pravdu Michálek.

V praxi to podľa šéfa bankových odborov vyzerá tak, že manažéri jednotlivých bánk to pri vyjednávaní s odborármi „hrajú na sociálny dialóg“ a od matiek si odmietajú pýtať viac peňazí. Michálek zároveň pripomenul, že z hľadiska nárastu platov u nás, v porovnaní s rastom miezd v rovnakom bankovom dome v zahraničí, je situácia najhoršia práve v talianskej UniCredit Bank.

Niektoré banky sa však na raste platov so zástupcami zamestnancov dohodli už skôr, a tak majú mzdy na budúci rok už vyriešené. Ako pripomína Michálek, nie všetky banky totiž začali s kolektívnymi vyjednávaniami v jednom termíne.

Spokojnosť s dohodou podľa jeho slov už vyjadrila napríklad Slovenská sporiteľňa. Tieto slová potvrdila aj hovorkyňa najväčšej banky na Slovensku Marta Cesnaková. „Sociálny dialóg medzi odborovou organizáciou a nami ako zamestnávateľom je dlhoročne založený na hľadaní spoločných riešení a vzájomnom rešpekte. Kolektívne vyjednávanie pre rok 2024 sme ukončili v novembri dohodou a s účinnosťou od 1. januára 2024 zvýšime základné mzdy zamestnancov v priemere o sedem percent,“ priblížila Cesnaková. Pripomenula tiež, že banka okrem zvyšovania platov pokračuje v rozvoji rôznych benefitov či vo vytváraní možností na sebarealizáciu zamestnancov.

O náraste platov hovorí napríklad aj Tatra banka. Podľa hovorkyne banky Simony Miklošovičovej stúplo odmeňovanie zamestnancov Tatra banky medziročne o 10 percentuálnych bodov. „Spokojnosť našich zamestnancov v oblasti pracovného prostredia aj odmeňovania je pre nás veľmi dôležitá, práve preto kontinuálne realizujeme rôzne kroky k zlepšeniu oboch týchto aspektov,“ priblížila pre Pravdu Miklošovičová a dodala, že zamestnanci sú podľa zistení banky so svojím pracovným prostredím spokojní.

Podľa slov hovorkyne 365.bank Kataríny Dubeňovej platy zvyšovali aj oni. „V minulom roku sme pri značnom náraste inflácie okrem prehodnotenia platov pridali aj mimoriadny inflačný príspevok, ktorý sme zopakovali aj v prvom kvartáli 2023,“ priblížila Dubeňová. Podobný scenár ako v UniCredit Bank nehrozí podľa hovorkyne Michaely Lovásovej ani v ČSOB. „Kolektívnu zmluvu na budúci rok sme podpísali s dôrazom na konkurencieschop­nosť na trhu aj vnútornú spravodlivosť v odmeňovaní, pričom platy našim zamestnancom stúpli aj v tomto roku,“ zdôraznila Lovásová.

Bieda „bankových robotníkov“

Odborári však situáciu v bankovom sektore na Slovensku nevidia až v takých svetlých farbách. Napriek tomu, že zatiaľ nie je jasné, či sa aj zamestnanci iných bánk časom vyberú cestou ostrých štrajkov, podľa Michálka je UniCredit Bank len prvou lastovičkou. Odborár v tejto súvislosti pripomína, na západe je to inak a zamestnanci bánk v zahraničí nemajú problém vstupovať do štrajkov.

Pripomenul tiež, že verejnosť často netuší, čo sa v bankách skutočne deje a ľudia, ktorí v nich pracujú, neraz nedostávajú adekvátne platy. „Ide hlavne o tých zamestnancov, ktorí obsluhujú verejnosť v bankových halách. To sú takzvaní robotníci, ktorí sú na tom dosť biedne,“ zdôraznil šéf bankových odborov.

Ich platy výraznejšie nestúpajú ani napriek tomu, že sa čoraz viac hovorí o nadmerných ziskoch bánk. „Je to princíp kapitálu. Veľa peňazí si pýta ešte viac peňazí,“ vysvetľuje Michálek a dodáva, že matky stanovujú bankám a poisťovniam určitú mieru zisku, ktorý musia v závere roka odviesť. To sa napokon odzrkadľuje aj vo výplatách zamestnancov, pretože vedenia jednotlivých bánk „nechcú za svojich ľudí na Slovensku bojovať“.

Poukazuje na to aj októbrová analýza portálu Platy.sk, podľa ktorej patria pokladníci v bankovníctve s priemerným zárobkom 823 eur v hrubom k najhoršie zarábajúcim ľuďom na Slovensku. Naopak, riaditelia v bankovom sektore s priemerným platom 3 679 eur v hrubom sa umiestnili v rebríčku pozícií s najvyšším priemerným platom u nás na treťom mieste. V druhom prípade však v rebríčku nie sú uvedené platy vrcholového manažmentu, ktorý zarába výrazne viac.

Pre lepšiu predstavu o tom, koľko ľudia v bankovom sektore zarábajú, sa pozrime na niekoľko čísel. Podľa Štatistického úradu SR vzrástla priemerná mesačná hrubá mzda v slovenskom hospodárstve v treťom štvrťroku 2023 medziročne o 8,3 percenta. Aktuálne je tak na úrovni 1 403 eur. Štatistici tiež prezrádzajú, že ľudia pracujúci v sektore finančných a poisťovacích činností v treťom štvrťroku tohto roka zarábajú v priemere 2 245 eur mesačne. Priemerné platy, ktoré však často nevypovedajú o tom, koľko skutočne zamestnanci v danom sektore zarábajú, sú tak v rámci financií a poisťovníctva vysoko nad celoštátnym priemerom.

Veľké platové rozdiely sú však aj na jednotlivých pozíciách, ktoré sa nachádzajú medzi najmenej zarábajúcimi pokladníkmi v bankách a najviac zarábajúcimi riaditeľmi. Relatívne nízke priemerné mzdy majú napríklad referenti správy pohľadávok (1 359 eur) či klientski pracovníci (1 462 eur). Nad 2-tisíc eur si potom v priemere za mesiac zarobia napríklad finanční analytici (2 008 eur), privátni bankári (2 288 eur) alebo vzťahoví manažéri (2 290 eur).

Z čoho však žijú tí najmenej zarábajúci v bankovom sektore? „Títo zamestnanci majú nízke základné mzdy a ak si majú zarobiť, potrebujú získať výkonnostné odmeny. Tie stoja napríklad na tom, koľko produktov dokážu zákazníkom predať. Nepredáš, nedostaneš,“ uzatvára Michálek.

zaujimavenovinky.com