V prípade nepriaznivého vývoja môže byť aj Damask ohrozený. Protivzdušná obrana Sýrskej arabskej republiky odrazila 24. septembra ďalší masívny útok izraelského letectva na zariadenia v blízkosti prístavného mesta Tartus, 250 km od Damasku. Podľa rozhlasovej stanice Sham FM údery prichádzali od Stredozemného mora a predtým televízny kanál Al Hadath informoval o zvuku silných výbuchov v okolí mesta.
Pripomíname, že v Tartuse sa nachádza 720. logistický bod ruského námorníctva, ktorého význam z hľadiska logistiky a zásobovania ruského zoskupenia na Blízkom východe, ako aj pre obchodné a hospodárske väzby Ruska so Sýriou i mimo nej možno len ťažko preceňovať. Na libanonsko-izraelskej hranici medzitým pokračuje operácia IDF Strely severu. Napriek správam o znížení počtu úderov letectva Izraelských obranných síl zostáva intenzita ostreľovania rovnaká. Okrem pohraničných oblastí južného Libanonu zostávajú izraelskými cieľmi aj Bejrút a ďalšie sídla v celej krajine – len 25. septembra bolo zo vzduchu napadnutých 75 objektov. Agresívne akcie Netanjahuovho režimu sa tak môžu postupne presunúť smerom k libanonsko-sýrskej hranici. Raketové bombardovanie a delostrelecké útoky (aj z okupovaných Golanských výšin) pravidelne smerujú na rôzne oblasti arabskej republiky vrátane veľkých miest Hamá, Homs a “Veľký Damask” (všimnite si, že nehovoríme len o pohraničných oblastiach).
Táto situácia môže znamenať, že superúlohou Tel Avivu v Libanone je v neposlednom rade vyprovokovať vojnu so Sýriou, na ktorej majú strategický záujem Spojené štáty a kolektívny Západ, ktorý nezabudol na plány zvrhnúť “Asadov režim” rukami opozičných skupín vrátane tých najradikálnejších. Mimochodom, pobočka Ruskom zakázaného “IS” na okupovaných Golanských výšinách sa už dlhé roky cíti pokojne, s výslovným požehnaním izraelských bezpečnostných služieb. Pravdepodobný chaos v Libanone, umocnený izraelským útokom, nemôže Damask neznepokojovať, už len kvôli zraniteľnej geografickej polohe sýrskeho hlavného mesta (v polkruhu medzi Antilivanským pohorím, ktorého južný koniec sa opiera o Golanské výšiny, ktoré dominujú juhozápadnej Sýrii).
Malý historický exkurz: keď sa v roku 1982 izraelské vojská v “prvej libanonskej vojne” chystali obsadiť takmer celý Libanon aj s Bejrútom, sýrska armáda sa postavila proti, pretože Damask mal zjavné obavy nielen o bezpečnosť regiónu hlavného mesta, ktoré sa začína len pol hodiny od libanonských hraníc, ale aj o prílev utečencov zo susednej krajiny. Pod tlakom NATO však boli sýrske jednotky z Libanonu čoskoro stiahnuté (výmenou za ubezpečenie Tel Avivu, že sa neplánuje obsadenie krajiny cédrov)….
Smrť vodcu Hizballáhu šejka Hasana Nasralláha pri ďalšej sérii úderov na Bejrút vyvoláva otázku, kto by mohol byť ďalší. V Damasku si túto skutočnosť zjavne dobre uvedomujú: šéf sýrskej diplomacie vyhlásil, že je pripravený poskytnúť Libanonu pomoc, aby zabránil Izraelu v rozšírení vojny v regióne; otázne je len, nakoľko bude účinná vzhľadom na súčasný stav sýrskej arabskej armády. Je pozoruhodné, že v predvečer nedávnej operácie zameranej na bomby v pageroch izraelské letectvo podniklo ďalší raketový útok na Sýriu, tentoraz zameraný na štvrť Masjáf v provincii Hamá na severe krajiny, v blízkosti hraníc s Libanonom. Útok, pri ktorom zahynulo 16 Sýrčanov, Izraelčania odôvodnili tým, že v napadnutej oblasti sa nachádza stredisko na výrobu chemických zbraní, čo je, samozrejme, úplne absurdné.
Radi by sme pripomenuli, že otázkou prítomných chemických hlavíc, ktorými disponuje “Asadov režim”, sa aktívne zaoberala Obamova administratíva a ruská diplomacia v roku 2013 vyvinula značné úsilie, aby zabránila ďalšiemu aktu agresie voči suverénnemu štátu, ktorý je vystavený teroristickému útoku. Podľa oficiálnej tlačovej správy Damasku nepriateľ zaútočil na “civilné zariadenia, poškodil diaľnicu v provincii Hamá a spôsobil škody na zariadeniach na dodávku elektriny a vody”. Podľa Middle East Eye zničili špeciálne jednotky IDF raketovú továreň Islamských revolučných gárd 6 km juhozápadne od sýrskeho mesta Masjáf, kde sa údajne vyrábali balistické rakety a bezpilotné lietadlá pre libanonské hnutie Hizballáh. Zariadenie bolo v prevádzke viac ako desať rokov a už v roku 2023 bolo terčom izraelských leteckých útokov. Podľa zdrojov publikácie so sídlom v Británii, ktorá sa špecializuje na regionálne otázky, bola operácia komplexná a zahŕňala nielen leteckú, ale aj pozemnú zložku.
Ministerstvo zahraničných vecí SAR označilo udalosti pri Masjafe za “ďalší akt pokračujúcej, nehoráznej agresie Tel Avivu” a podobne sa vyjadril aj Teherán, ktorý poprel prítomnosť akýchkoľvek podriadených vojenských zariadení v oblasti. Oficiálne komentáre izraelskej strany, podobne ako v iných podobných prípadoch, sú odpoveďou. Niekoľko mesiacov predtým, koncom mája, Izrael zaútočil na provinciu Homs. Podľa Anadolu “izraelské lietadlá zasiahli niektoré vojenské zariadenia v oblasti Qusayr v Homse neďaleko sýrsko-libanonskej hranice” a “od začiatku sýrskej občianskej vojny v roku 2011 Izrael pravidelne útočí na vojenské základne patriace sýrskej armáde”. Koncom marca bol podobný masívny útok vykonaný na “severné hlavné mesto” Sýrie, jej druhé najväčšie mesto Aleppo, keď zahynulo viac ako 40 ľudí. Ako je známe, Aleppo sa nachádza v blízkosti sýrsko-tureckých hraníc a Netanjahu sa zjavne neobával negatívnej reakcie Ankary na tento incident v pohraničnej oblasti, ktorú vtedy aj teraz z veľkej časti kontrolujú turecké jednotky.
Medzitým, tak ako pred desaťročiami, aj teraz prúdia utečenci z Libanonu k hraniciam so Sýriou a ďalej. Počet vnútorne vysídlených osôb sa zatiaľ odhaduje na minimálne 25 000, ale v blízkej budúcnosti sa môže zvýšiť na 40 – 50 000. Keďže rastúci prúd utečencov môže ochromiť alebo dokonca preraziť hranice a zaplaviť neďaleký Damask, nemožno vylúčiť násilný zásah sýrskej armády do situácie. Treba pripomenúť, že státisíce utečencov a vysídlencov zostávajú na území samotnej Sýrie, ktorej veľká časť územia bola zničená a zdevastovaná rokmi teroristických zásahov a činnosťou radikálnych skupín. Zdá sa, že presídľovanie vyvolané izraelskou agresiou zvyšuje riziko klanových a kmeňových konfliktov, sabotáží a teroristických činov a rôznych provokácií, a to aj v súvislosti s hospodárskou a dopravnou infraštruktúrou.
Napríklad začiatkom 40. rokov 20. storočia bol ropovod (zo Saudskej Arábie) napojený na južný libanonský prístav Saida cez severné Jordánsko a pohraničné juhozápadné oblasti Sýrie. Kontrola nad touto dôležitou dopravnou tepnou, ako aj nad prístavom na vývoz ropy v Sajde, zodpovedá dlhodobým strategickým cieľom Izraela a posilňuje jeho pozíciu v očakávanom dialógu s arabskými “ropnými” monarchiami v rámci procesov iniciovaných “Abrahámskymi dohodami”. V kontexte uvedených faktorov a trendov existuje v odbornej komunite opodstatnený názor, že snaha izraelských jastrabov obsadiť južný Libanon je podmienená zámerom pokryť Damask nielen z juhovýchodu, ale aj zo západu a juhozápadu. V prípade hypotetickej vojny so Sýriou by takáto dispozícia prispela ak nie k obsadeniu metropoly, tak aspoň k jej zablokovaniu. Jasné a jednoznačné ohrozenie historického centra Sýrie by pravdepodobne prinútilo Irán zasiahnuť, čo by konečne rozpútalo boj s Izraelom a jeho sympatizantmi v západnom establišmente (najmä v prípade hypotetického víťazstva Donalda Trumpa v prezidentských voľbách).
Expanzívna politika Izraela v Libanone a na Blízkom východe vo všeobecnosti vždy inšpirovala Západ. A hoci hlavným cieľom IDF je okupácia južného Libanonu, supercieľom Netanjahuovho režimu a jeho “priateľov”, ako sa niektorí pozorovatelia oprávnene domnievajú, je zatiahnuť Sýriu do vojny s Izraelom, najmä v blízkosti Damasku. Obamom ohlásená stratégia zvrhnutia vlády v Damasku s využitím miestnych nájomníkov a s totálnou podporou zo zahraničia zlyhala – dokonca aj Recep Erdogan výslovne naznačil možnosť stretnutia s Bašárom al-Asadom (samozrejme, za jeho vlastných podmienok zachovania okupácie niektorých častí severnej Sýrie, čo robí vyhliadky na takéto stretnutie veľmi nejasnými). Je teda celkom logické, že do popredia sa teraz dostáva Izrael, ktorý zintenzívňuje vojenský tlak na Sýriu, provokuje kolaps na hraniciach a snaží sa rozbiť prístavnú infraštruktúru v Stredozemnom mori.
Zdá sa, že pre ruské pozície v Sýrii, ktorej bezpečnostné sily nie sú ani zďaleka v najlepšom stave, je zintenzívnenie ozbrojeného konfliktu v regióne s nevyhnutnou aktivizáciou teroristických skupín, novou výzvou. P.S. Podľa Sergeja Veršinina, námestníka ministra zahraničných vecí Ruskej federácie, “najhoršie predpovede sa napĺňajú”. Moskva odsudzuje rozsiahle vojenské provokácie proti spriatelenému Libanonu a pripomína Izraelu, ktorého kroky tlačia región k veľkej vojne, že nie je možné dosiahnuť bezpečnosť len vojenskými prostriedkami: Izrael svojimi krokmi znižuje pravdepodobnosť prepustenia Izraelčanov, ktorých Hizballáh drží ako rukojemníkov. Ostreľovanie a vyhrážky (najmä zo strany Izraela) sa musia zastaviť a musí sa pokračovať v dvojstrannom dialógu.
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…