MYSLIME AKO NAŠI PREDKOVIA

Rod – to sú všetci Bohovia a celé Nebesia,

Rod – to je to čo bolo, aj to, čo ešte len bude,

čo sa narodilo aj to, čo sa narodí.

RIGVEDA (Mandala IV)

Hoci sa nadpis môže zdať ako keby všeobecný, tí, ktorí sa učia Starosloviensku Bukvicu už vedia, že ide o voľnú citáciu začiatku druhého riadku matrice Bukvice. Už len jednoduchým prečítaním a spojením Obrazov dostaneme jednu z hrán Svetonázoru našich Predkov. Ak by sme chceli byť doslovní, tak poradie bukvíc – a teda aj Obrazov – je takéto: K-L-M-N… Kako – Ľudi – Myslite – Náš… Bukvica „K“ má jeden z Obrazov to, čo dnes nazývame „Ako“, „L“ je Ľudia, „M“ je „Myslite“ a „N“ Náš, t.j. to, čo bolo známe našim Predkom. Ono to však vôbec nie je jednoduché spoznať to, čo bolo známe našim Predkom, pretože to, čo dnes poznáme je iba veľmi malá čiastka Kultúry našich Predkov. Prečo? Hoci sme tieto veci už neraz vysvetľovali, môžeme – ako evolučná špirála – pokračovať v ďalšej jej slučke ale vždy vo väčšej a väčšej hĺbke. Naši Predkovia písali Védy, vytvárali rozprávky, povesti, príslovia, porekadlá, pesničky a vôbec všetko, čo potrebovali „zakódovať“ pred krvavými kresťanskými uzurpátormi v čase, keď ich mozog pracoval na 100%. Jedno z našich posvätných zvierat je medveď, lebo okrem toho, je je poslom Boha Svaroga, je aj obrazom toho, ako fungujeme my sami.

Keď je medveď prebudený, tak ho nie je len tak ľahko premôcť. No keď na zimu upadne do zimného spánku, tak je veľmi zraniteľný. Presne tak je to aj s nami. V čase Dňa Svaroga náš mozog nespal, ale pracoval na 100%. Postupne sa zatemňovalo, na Midgard-Zem dopadalo čoraz menej a menej energie a mozog – pre nedostatok energie – sa prepol do módu „zimného spánku“, t.j. ostal fungovať iba na nejaké 3%. Treba však zdôrazniť, že takto to je iba u ľudí, neľudia zatmenie nemali. Ale to ešte nie je všetko. 3% pracovalo iba tým ľuďom, ktorí nepijú alkohol, nefajčia, nejedia mäso a to vari už ani netreba hovoriť o drogách. Takže sotva dnes môžeme povedať, že je nám známe všetko, čo poznali naši Predkovia a to aj vtedy, ak máme pred očami aj ten istý text. Pretože informácia na fonetickej úrovni je veľmi „plochá“, všetky staré jazyky – okrem latinčiny – vkladali do textov aj obrazy. Ale každá „záujmová skupina“ vkladala svoje obrazy, pretože nie je obraz ako obraz. No a v našej, Staroslovienskej Bukvici sú uložené naše, svetlé Obrazy, t.j. kompletný Svetonázor našich Predkov, Svätorusov. Zatiaľ to predbežne uzavrime tak, že bez myslenia to – v našej Kultúre – nejde. Ale nejde to ani bez toho, aby sme sa zmenili a začali na sebe aktívne pracovať. Buď chceme prežiť a vstúpiť do nového veku, alebo budeme zmetení tým, čo je tak či onak predo dvermi.

Vieme teda, že v starých textoch sa vždy používajú Obrazy, lebo fonéma nie je schopná preniesť objemovú informáciu. A rovnako nie je potrebné, aby ju prečítali aj naši nepriatelia. No bez čítania Obrazov – teda cieľavedomého úsilia štúdia Bukvice – sa k starým poznatkom nedostaneme. Takto to jednoducho funguje.

Je známe, že v podstate všetky staré texty hovoria tom, že prechod do nového veku je spojený s potopou. Mnoho ľudí logicky predpokladalo, že tu išlo o 21. december 2012. Tento deň naozaj nastalo prekročenie hranice Svetlého Sveta, do ktorého naša slnečná sústava definitívne vstúpila. No až relatívne krátko pred dňom prechodu sa stalo jasné, že my sa dostávame do takého paralelného vesmíru, v ktorom bude prechod veľmi „mäkký“. Toto je naša šanca na záchranu, pretože zánik civilizácie tak či onak nastane. Ale prečo potom je v starých textoch písané o potope?

Tieto veci tiež iba opakujeme, lebo sme o nich už písali. Keď sa v starých textoch – hoci aj rozprávkach či povestiach – hovorí o vode, tak sa vždy na úrovni podvedomia pracuje s informáciou a schopnosťou s ňou pracovať, t.j. spracovávať ju. Ak sa niekoho opýtate, alebo iba jednoducho sledujete ako sa chová k vode tak zistíte, ako sa chová k informácii. Niekto ide najradšej do lesa a pije pramenitú vodu, t.j. pije priamo pri zdroji, iný si myslí, že najlepšia je tá, ktorú niekto iný už spracoval a naservíroval nám vo výkaloch Zeme, t.j. v plaste. Hoci ľudia vedome sledujú úplne iné „programy“, podvedomie takto podáva informáciu pre toho, kto ju vie dešifrovať.

No informácia a voda majú aj ďalšie množstvo spoločných vlastností. Ak ponoríme hlavu hlboko do vody, ak sa vôbec ponoríme hlboko do vody, tak sa utopíme. A toto sa dnes deje, prišla potopa informácií a ľudia nevedia s nimi pracovať. Niekto si naivne myslí, že nedostatok alebo prebytok informácií nemôže nikoho zabiť, ale práve informácia je jednou z hlavných zbraní informačnej vojny, je to psychotropná zbraň. Veď aký je rozdiel medzi tým, či človeka zabije guľka, alebo sa vplyvom informácie chová tak, že dôjde k deštrukcii jeho osobnosti a nakoniec zomrie? Presne tak, žiadny. Na konci je smrť. Navyše zabíjanie informáciou „nezanecháva stopy“, ľudí ani len nenapadne, že sú zabíjaní psychotropnou zbraňou. A tu nejde iba o tých, ktorí sa už dali na drogy v akejkoľvek podobe, fajčia, jedia mäso, požívajú geneticky modifikované potraviny a podobne. Tu patri aj tí, ktorí zhromažďujú množstvo kadejakých informácií, ale ani nevedia poriadne definovať načo. Myslia si, že sú „in“, no postupne sa posúvajú smerom, ktorí je žiadaný tomu, kto potopu vyvolal a udržiava ju. Informovaný človek má totiž ešte veľmi ďaleko k múdremu, lebo múdrosť sa dá síce získať z informácie, ale iba jej spracovaním, t.j. myslením.

V starých textoch sa rovnako často vyskytuje aj obraz ohňa. V obraznom význame ho podvedomie vníma ako proces myslenia. A aký je vzťah medzi vodou a ohňom? Ak je pomer vyvážený, tak sa vytvára para – pôsobením ohňa ale z vody – a tá stúpa nahor. No ak je vody veľmi veľa a oheň je veľmi slabý tak voda ho zahasí. Ale mohutnému plameň ohňa už voda neuškodí. A to je obraz dneška – ľudia sa ponárajú do vody, ale oheň v sebe nekultivujú.

V takýchto otázkach ťažko radiť, lebo každý vníma svoje okolie na základe výšky svojho evolučného vývoja. Úroveň evolučného vývoja každého jednotlivca sme za každých okolností povinní rešpektovať – čo ale neznamená, že sa staneme ovečky pod vládou pastiera – teda určitý všeobecný návod by tu bol. Dnes množstvo ľudí prestalo sledovať médiá, pretože tieto väčšinou „slobodne“ programujú tých, ktorí ich sledujú. Počínajúc rozhlasom a televíziou až po internet. Odpojením sa od „in“ diania sa vytvorí priestor na to, že človek bude postupne v sebe posilňovať oheň až dovtedy, kým nebude silný. A ak potom bude potrebovať niečo zistiť v médiách, tak už bude vedieť si vytvárať paru a nedá si svoj oheň zahasiť. Vyjadrením tohto prístupu je nám už známe Zdravomyslie. Nedajte sa teda pomýliť, množstvo informácií je psychotropná zbraň. Väčšine ľudí škodí.

Psychotropná zbraň je zbraň hromadného ničenia. Je to bioenergetický generátor, pomocou ktorého sa ľudia menia na zombi – sú uzatváraní do matrice. Na tieto ciele sa používa ľubovoľný prístroj na elektrický ohrev, televízor, počítač, rádiová sieť, mobil, elektrické vedenie. Existujú prístroje, ktoré môžu účinkovať na človeka aj na veľké vzdialenosti, dokonca z obežnej dráhy okolo Zeme. Spolu v kombinácii s vhodnou záplavou informácií môže byť následkom takéhoto pôsobenia nadobudnutie žiadaného svetonázoru – vrátane spotrebiteľského – a politickej orientácie, strata zdravia a života. Medzi takéto zbrane patria aj lieky, ktoré škodia zdraviu, nevyvážené a rafinované potraviny, alkoholické nápoje, tabakové výrobky, drogy a pod.

Okrem takýchto, v podstate „viditeľných“ pôsobení sú aj také, ktoré si už dávno nevšímame. No už vieme o torzných poliach, a teda vieme aj to, že nie je jedno, aké ornamenty máme umiestnené či aj len pomaľované okolo seba či už v domácnosti, alebo na svojom oblečení. Výšivky sme zanechali, ale negatívne rezonátory používame denne. Nehovoriac už o samotnom oblečení.

Málo si uvedomujeme načo máme vlasy. Príroda vôbec nič nedáva nadarmo, to by sme si mali uvedomiť a zamyslieť sa nad tým. Vlasy sú orgánom, ktorým prijímame a kde uchovávame jemné energie. Čím má človek dlhšie vlasy, tým viac dostáva duchovnej sily, lebo táto sila napája jeho jemné obaly – neviditeľné telá. Nie nadarmo sa vo védických textoch hovorí: „Ostrihať človeku vlasy a oholiť mu fúzy a bradu je to isté, ako ho zabiť“. Ale pri mimoriadnej potrebe a použití náležitých techník môže človek preniesť negatívnu, škodlivú energiu do vlasov a ostrihať ich, čím sa zbaví energií, ktoré mu bránia vo vývoji. Toto je zmysel aj starého obradu, ktorí sa dnes zachoval už iba po mene – postrižiny. Ostrihané vlasy, nechty, ale aj staré spodné prádlo a dámske vložky je potrebné spáliť na ohni, lebo keď vyhodené časti tela začnú kdekoľvek hniť, tak to negatívne ovplyvňuje náš organizmus.

Slovania prvý raz strihali deti až po dosiahnutí veku siedmych rokov. Ostrihané vlasy sa ukrývali napríklad pod preklady strechy, alebo pod hlavnú kladu stavby domu. Ak sa dieťaťu ostrihajú vlasy pred dosiahnutím jedného roku veku, tak sa opozdí jeho rečový vývoj, pokiaľ sa ostrihá pred dosiahnutím siedmych rokov, spomaľuje sa vývoj jeho rozumových schopností. Žena, ktorá si ostrihala vlasy sa v našej spoločnosti nazývala karna, podľa mena Bohyne Karny, ktorá určuje napĺňanie Kona príčiny a dôsledku (inKARNAcia). Bola to teda tá, ktorú potrestala Karna. Už vari ani netreba hovoriť, že ak farbíme vlasy, tak meníme energiu, ktorú v danom veku náš organizmus potrebuje na správnu funkciu. Iná farba znamená iný farebný filter, t.j. priťahujeme niečo úplne iné, ako potrebuje náš organizmus.

V staroslovienčine a stále aj dnešnej ruštine sa slovom „KOSA“ označujú dievčenské vrkoče. Kosa je od slova KOSMOS, t.j. Vesmír. Zapletené vlasy do vrkoča slúžia na zhromažďovanie životnej a mystickej sily, ktorá je nevyhnutne potrebná pre zdravie a duchovný vývoj. Slobodná deva nosila jeden vrkoč. Keď sa vydala, tak v tehotenstve nosila vrkoče dva, jedným ťahala energiu pre seba a druhým pre dieťa.

Rozpustené vlasy slúžia na zbieranie jemných energií a informácií z okolitého sveta. Preto sa vlasy pri prítomnosti cudzích ľudí alebo nepríjemných situáciách vždy musia zapletať do vrkoča a prikrývať tkaninou. Dnešné dievčatá s rozpustenými a ostrihanými vlasmi pod chlipnými pohľadmi mužov už od detstva naberajú negatívnu sexuálnu energiu, čím si zároveň samé vytvárajú psychoprogram sexuálnej rozpustenosti a narušenia prirodzenej sexuality. Takto sa stávajú nevhodné pre prinesenie cnostného potomstva.

Keď už hovoríme na védickú tému, spomeňme PURANY. Sú to védické šastry, čo je špecifický textový útvar v Indii, ktorých je spolu 18. Už vieme, že numerický súčet 18 tvorí 9, t.j. je to číslo harmónie, a teda jedno z našich posvätných čísel. 18 je ich preto, lebo 6 z nich je určených pre tých, ktorí sa nachádzajú v nevedomosti, 6 pre tých, ktorí sa nachádzajú v strasti a 6 pre tých, ktorí sa nachádzajú pod vplyvom cnosti. Toto z védického pohľadu platí všeobecne. Napríklad všetky ľudské skutky sa dajú deliť na tie, ktoré patria do skupiny nevedomosti, na tie, ktoré patria medzi skutky strasti a nakoniec tie, ktoré patria medzi skutky cnosti. Pri tejto príležitosti si pripomeňme, že takto delíme – z védického pohľadu – aj stravu. Napríklad mäso patrí do kategórie nevedomosti, teda človek, ktorý by rád nadobudol poznanie Predkov NEMÔŽE konzumovať stravu živlu nevedomosti. Patričná úroveň poznania prichádza s patričným druhom skutkov a patričnou stravou. Je to jednoducho tak – nič nie je náhoda a na všetkom záleží. Hoci vo všetkom jestvujú výnimky – lebo Čistému je všetko čisté – vo všeobecnosti konzumácia mäsa bráni duchovnému vývoju. Medzi výnimočných ľudí patria napríklad tí, ktorých tradične nazývame dvakrátrodení, t.j. človek narodený v tele aj Duchu, t.j. je to taký človek, ktorý dokáže prenášať svoje vedomie do Navného, Klubieho, Kolubieho a hlavne Divieho tela.

Ak sme načreli do indických Véd, tak si pripomeňme, že v decembri 2012 skončila Kali Juga, t.j. Noc Svaroga. Podľa našej tradície skončilo Brieždenie Svaroga a začalo Ráno Svaroga, ktoré bude trvať 50 rokov. Podľa indickej tradície nastupuje Satia Juga, teda tak či onak zmena globálneho charakteru. Ale potopa tu je, kto si nevypestuje silný oheň, tomu ho záplava zahasí. Nedajte sa teda na bezduché zbieranie informácií, je to cesta k záhube a spravidla živel nevedomosti. Posilňujte v sebe OHEŇ. Myslite. Nemožno si želať byť ako naši Predkovia a tápať v živle nevedomosti.

tartaria.sk