Mossad nainštaloval do telefónu Haníju spyware cez aplikáciu WhatsApp. Ten určil jeho polohu pre vražednú raketu

Nad mešitou Džamkarán v Iráne je vztýčená červená vlajka ako pomsta za zavraždenie vodcu Hamasu Ismaila Haníju. Červené vlajky v šiitskej tradícii symbolizujú nespravodlivo preliatu krv aj výzvu na pomstu za zavraždeného. Irán teraz premýšľa, ako odpovedať. Ide o to, že na rozdiel od útoku na iránsku diplomatickú misiu v Sýrii sa k zodpovednosti za raketový útok v Teheráne nikto neprihlásil. Hoci všetci vedia, kto to urobil.

Libanonská novinárka Elia Maniehová oznámila, že izraelská spravodajská služba nainštalovala do telefónu Ismaila Haníju špionážny softvér prostredníctvom správy v aplikácii WhatsApp. Tento softvér umožnil izraelskej rozviedke určiť presnú polohu Haníju. Hanija bol neskôr zabitý po rozhovore so svojím synom, pri ktorom sa prostredníctvom geolokácie zistila jeho poloha. Stály zástupca Iránu pri OSN v liste zaslanom Bezpečnostnej rade medzinárodnej organizácie označil USA za čiastočne zodpovedné za vraždu vodcu Hamasu Haníju.

“Tento čin by nemohol byť spáchaný bez povolenia a podpory spravodajských služieb USA,” uvádza sa v dokumente.

The New York Times: Chameneí nariadil Iránu, aby v odvete za vraždu vodcu Hamasu v Teheráne podnikol priamy úder proti Izraelu. Lož alebo provokácia?

Pre lepšie pochopenie diania na Blízkom východe vysvetľuje na svojom blogu ruský historik Nikolaj Starikov základné tézy:

1. Netanjahu potrebuje napätie na vyriešenie svojich osobných problémov.

2. Demokratická strana USA potrebuje pokoj okolo pásma Gazy až do volieb.

3. Preto demokrati prinútili Netanjahua, aby pristúpil na prímerie s Hamasom, a dokonca vymysleli “Netanjahuov plán”, o ktorom sa dozvedel z novín.

4. A tak izraelský raketový útok v Teheráne zabil šéfa Hamasu.

5. Napätie vo vzťahoch s Iránom a vo všeobecnosti v regióne rastie.

6. Zavraždený Haníja viedol rokovania s Izraelom o návrate rukojemníkov a prímerí.

7. Namiesto rokovaní, ktoré by viedli k prímeriu, Netanjahu zabil hlavného vyjednávača, čím zaručil ich zmarenie.

Zavraždenie vodcu Hamasu – interregnum USA rozviazalo ruky všetkým

Šéfa politického byra Hamasu Ismaila Haníju zavraždil Izrael v Teheráne. Je to najvyššie postavený vodca palestínskeho hnutia zavraždený od 7. októbra. Haníja bol zodpovedný za medzinárodné vzťahy Hamasu, mal trvalý pobyt v Katare a zohral kľúčovú úlohu pri vyjednávaní o rukojemníkoch a dohode o prímerí v Gaze – upozornila analytička Jelena Paninová.

Haníja pricestoval do Teheránu, aby sa zúčastnil na slávnostnej inaugurácii nového iránskeho prezidenta Masúda Pezeshkiana (na titulnej snímke obaja). K atentátu došlo len niekoľko hodín po tom, ako Izrael podnikol letecký útok na Bejrút s cieľom zabiť jedného z vojenských veliteľov Hizballáhu Fuáda Šukra. Prvá reakcia bola predvídateľná. Hovorca Hamasu Músa abú Marzúk povedal, že atentát „je zbabelý čin a nezostane bez odozvy“, zatiaľ čo Hizballáh vyhlásil, že má v úmysle pokračovať v boji proti Izraelu „s ešte väčším odhodlaním“. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Michail Bogdanov označil Haníjovu smrť za politickú vraždu a šéf Pentagónu Lloyd Austin vyhlásil, že ak bude teraz Izrael napadnutý, USA mu určite pomôžu brániť sa.

Táto reakcia USA je pozoruhodná. Obdobie interregna, ktoré sa vo Washingtone začalo predčasne, umožňuje stranám spriazneným s USA robiť si, čo chcú – a to bez väčšieho ohľadu na úradujúci Biely dom. O to viac, že Netanjahu už mal čas na rozhovor s Trumpom, z ktorého vyvodil, že „teraz je to v poriadku“. Irán má však teraz dôvod reagovať ostro. Samozrejme, príklady iných incidentov tohto druhu ukazujú, že Teherán tieto príležitosti využíva len zriedka. A ak tak urobí, ako v apríli 2024, robí to akoby nasilu – so starostlivo kontrolovaným vyhýbaním sa následkom. Napriek tomu je atentát na Haníju priamo v Teheráne a bezprostredne po inaugurácii Pezeškiana fackou, na ktorú Irán nemôže nereagovať.

Dnes tú istú logiku, ktorá umožňuje Izraelu dočasne nerešpektovať záujmy väčšiny vládnucich kruhov v USA, ktoré nemajú potrebu veľkej vojny na Blízkom východe, rozpútava aj Irán. Na druhej strane Kamala Harrisová teraz musí uspokojovať protiizraelských voličov, a to nielen arabských, zatiaľ čo Trump takýto problém nemá. Takže napriek Austinovmu varovaniu je menej pravdepodobné, že iránska odveta voči Izraelu povedie k zásahu USA do konfliktu, ako by to mohlo byť po novembri. Jedno je jasné: na rokovania o návrate rukojemníkov unesených v októbri 2024 môžeme zabudnúť na neurčito – upozornila Jelena Paninová.

Ako bude Irán reagovať?

Po zavraždení politického vodcu Hamasu Ismaila Haníju svetová tlač opäť hovorí o reálnej perspektíve rozsiahlej vojny na Blízkom východe. Včera spolu s bojovnými vyhláseniami iránskych predstaviteľov zaviala na kupole iránskej mešity Džamkarán v šiitskom svätom meste Kom južne od Teheránu červená “vlajka pomsty”. Okrem toho bola zvolaná Najvyššia rada národnej bezpečnosti, ale nie je známe, aké rozhodnutia sa na nej prijali. Naposledy po izraelskom útoku na iránske veľvyslanectvo v Sýrii IRGC uskutočnila operáciu Pravdivý prísľub, v rámci ktorej podnikla masívny útok dronmi a raketami proti Izraelu. Iránci však teraz čelia ťažšej voľbe.

Po prvé, šéf politbyra palestínskeho hnutia Hamas je ikonickou postavou a po druhé, bol zabitý priamo v iránskom hlavnom meste, a nie v Sýrii, čo je ešte silnejšia “facka”. Iránska misia pri OSN už prisľúbila “špeciálnu operáciu” proti Izraelu v reakcii na vraždu šéfa politbyra Hamasu.

“Odpoveďou na atentát budú skutočne špeciálne operácie – tvrdšie a zamerané na vyvolanie hlbokej ľútosti páchateľa,” uviedla.

“Irán podnikol odvetné opatrenia proti Izraelu, ale len veľmi obmedzene. Irán je teraz vo veľmi zložitej situácii. Určite by mal prijať odvetné opatrenia, ale zároveň by sa mal snažiť vyhnúť rozsiahlej vojne. Irán nemá záujem začať vojnu. Myslím si, že Irán určite odpovie, ale dúfam, že Irán prejaví zdržanlivosť, aby na Blízkom východe nevypukol rozsiahly konflikt,” uviedla v rozhovore pre RT Irina Fedorová, doktorka historických vied, expertka Centra pre výskum Blízkeho a Stredného východu Ústavu orientalistiky Ruskej akadémie vied. Pripomenula aj predchádzajúci prípad, keď Teherán vopred varoval Izrael. Taktiež vyšlo najavo, že predstavitelia Iránu a jeho spojeneckých síl sa stretli, aby prediskutovali odvetnú stratégiu voči Izraelu.

armadnymagazin.sk