17. februára 2022 bol na ruské ministerstvo zahraničných vecí pozvaný veľvyslanec USA John Sullivan.
Dostal reakciu na predtým doručenú americkú odpoveď na ruský návrh „Zmluvy medzi Ruskou federáciou a Spojenými štátmi americkými o bezpečnostných zárukách“. Tento dokument bol zverejnený aj na stránke Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie.
Tu je niekoľko citátov, ktoré najplnšie odzrkadľujú podstatu ruskej reakcie: „Konštatujeme, že americká strana nedala konštruktívnu odpoveď na základné prvky ruskou stranou pripravovaného návrhu zmluvy so Spojenými štátmi o bezpečnostných zárukách.
Hovoríme o odmietnutí ďalšieho rozširovania NATO, stiahnutí „bukurešťského vzorca“, že „Ukrajina a Gruzínsko sa stanú členmi NATO“ a odmietnutí vytvárania vojenských základní na území štátov, ktoré boli predtým súčasťou ZSSR a nie sú členmi aliancie, vrátane využitia ich infraštruktúry na vykonávanie akejkoľvek vojenskej činnosti, ako aj návrat vojenských štruktúr vrátane techniky a infraštruktúry NATO do pozícií z roku 1997, kedy bol prijatý a podpísaný „Zakladajúci akt Rusko-NATO“. Tieto požiadavky majú pre Ruskú federáciu zásadný význam.
„Trváme na stiahnutí všetkých vojenských síl a zbraní USA umiestnených v strednej a východnej Európe, v juhovýchodnej Európe a v Pobaltí. Sme presvedčení, že národné potenciály v týchto zónach sú úplne dostatočné.“
„V prípade absencie pripravenosti americkej strany dohodnúť sa na pevných, právne záväzných zárukách na zaistenie našej bezpečnosti zo strany Spojených štátov a ich spojencov, bude Rusko nútené reagovať, a to aj prostredníctvom implementácie vojensko-technických opatrení.“
Ako môžeme zhodnotiť tento ruský dokument?
Rusko poslalo Spojeným štátom posledné varovanie. Presne takto treba hodnotiť tento dokument. Toto je posledná šanca vyriešiť problém prostredníctvom rokovaní bez zvyšovania napätia.
Správna reakcia Washingtonu umožní riešiť otázky bezpečnostných záruk pre Rusko diplomatickou cestou. Nedostatok „ochoty americkej strany rokovať“ povedie k tomu, že Rusko bude nútené vytvárať porovnateľné riziká pre národnú bezpečnosť Spojených štátov a ich spojencov s cieľom poskytnúť strategické odstrašenie.
Teraz sa všetci čudujú. Aké vojensko-technické a iné opatrenia sa chystá Moskva prijať, aby prinútila Washington zmeniť názor?
Je zrejmé, že odpoveď pozná len vojensko-politické vedenie našej krajiny, veľmi obmedzený okruh ľudí. Dá sa predpokladať, že vo všeobecnosti len ruský prezident Vladimir Putin, tajomník Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Nikolaj Patrušev, minister obrany Ruskej federácie Sergej Šojgu a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruskej federácie Valerij Gerasimov. Konečné rozhodnutie o niektorých opatreniach prijme až najvyšší veliteľ, ruský prezident Vladimir Putin. Preto je riziko úniku informácií prakticky nulové.
Zároveň si treba uvedomiť, že „plán B“ (v prípade, ak by USA a NATO odmietli poskytnúť Rusku bezpečnostné záruky), bol pripravený vopred, ešte predtým, ako bol 15. decembra 2021 návrh „Zmluvy medzi Ruskou federáciou a Spojenými štátmi americkými o bezpečnostných zárukách“ odoslaný Spojeným štátom a vedeniu NATO.
Vzhľadom na opatrnosť vojensko-politického vedenia Ruska a jeho neochotu zbytočne eskalovať situáciu, Moskva by nešla do takej tvrdej konfrontácie so Západom, aby získala bezpečnostné záruky bez jasného pochopenia, ako dosiahnuť stanovené ciele alebo ako sa z tejto situácie dostať neskôr. Koniec koncov, v hre je samotná existencia Ruska ako suverénneho štátu.
Treba vziať do úvahy aj jeden dôležitý bod: extrémnu tvrdosť ruskej pozície je vynútená súčasnou situáciou, pretože krajina nečelila takej vážnej výzve svojej národnej bezpečnosti od rozpadu Sovietskeho zväzu. Znovu sa stal aktuálnym výrok — „Rusko je veľké, no niet kam ustúpiť. Za nami je Moskva!“
Mimochodom, o existencii plánu a jeho variabilite v závislosti od zmien situácie hovoril aj samotný ruský prezident Vladimir Putin na tlačovej konferencii po rokovaní s nemeckým spolkovým kancelárom Olafom Scholzom. Putin odpovedal na otázku, ako bude Rusko postupovať ďalej:
„Podľa plánu. Z čoho sa bude skladať? Z reálnej situácie na mieste. Kto vie odpovedať, ako sa to bude vyvíjať? Zatiaľ nikto, závisí to nielen od nás. Ale budeme sa snažiť dosiahnuť dohodu o otázkach, ktoré sme nastolili prostredníctvom diplomacie.“
To znamená, že „plán A“ stále žije: ide o diplomatické úsilie, ideálne riešenie problému pre Rusko aj Spojené štáty. Pravda, Washington to ešte nepochopil. Možnosť bez zbytočnej konfrontácie, ktorá šetrí čas a zdroje pre obe krajiny.
Teraz je lopta na americkej strane ihriska. Ruská reakcia na predtým prijatú americkú odpoveď na ruský návrh „Zmluvy medzi Ruskou federáciou a Spojenými štátmi americkými o bezpečnostných zárukách“ bola odoslaná 17. februára 2022. Moskva čaká na „ochotu americkej strany rokovať“.
Nádej, že rozum amerického establišmentu zvíťazí nad vlastným pocitom americkej výnimočnosti, je veľmi slabá, v podstate nulová. Spojené štáty a ich satelity budú odolávať, vzdorovať, agresívne.
S najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k pokusu vtiahnuť Rusko do vnútroukrajinského konfliktu prostredníctvom zorganizovania provokácie na frontovej línii na Donbase. Možný je aj totálny útok kyjevského režimu na Donbas. Síl na to nazbieral dosť.
Potom Rusko prejde na „plán B“. Ako len tento plán vzrušuje západné elity. Čo vlastne Rusi chystajú? Čo budú robiť? Nedá im to pokoj a nemôžu spať. Na jednej strane sa nechcú vzdať pozícií svetovej hegemónie, no na druhej strane je to celkom desivé. A tak sa chcú vrátiť k tomu dobre kŕmenému a pokojnému životu, ktorý mali 30 rokov po rozpade ZSSR.
Treba tiež pochopiť, že všetky nedávne návštevy západných predstaviteľov v Moskve a ich rokovania s ruskými predstaviteľmi mali predovšetkým spravodajský charakter. Západniari skúmali, ako ďaleko je Rusko pripravené zájsť na obranu svojich národných záujmov a čo konkrétne urobí.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa 7. – 8. februára 2022 stretol v Kremli s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Britský minister obrany Ben Wallace navštívil Moskvu 11. februára 2022 a rokoval s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom. Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz sa 15. februára 2022 stretol v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Britská ministerka zahraničia Liz Trussová, ktorá bola 10. februára 2022 v Moskve a stretla sa s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, sa neberie do úvahy pre jej určité obmedzenia, neznalosť histórie a politickej geografie. Ale všetci ostatní chceli a snažili sa zistiť podrobnosti „plánu B“.
No nepochodili. Rusko bude všetkých držať v stave neistoty, v napätí až do poslednej chvíle, až do prechodu k akcii.
Američania zverejnili zoznam všetkých možných sankcií proti Rusku, výbor amerického Senátu pre zahraničné veci dokonca prišiel s výrazom – „matka všetkých sankcií“. Rozhodli sa strašiť, no bezvýsledne. Naopak, bude stačiť, ak sa naša krajina, poznajúc tento zoznam, na to vopred pripraví.
Zhrnieme si to. Rusko poslalo Spojeným štátom posledné varovanie ako reakciu na skoršiu reakciu USA na ruský návrh „Zmluvy medzi Ruskou federáciou a Spojenými štátmi americkými o bezpečnostných zárukách“. Moskva nepožaduje veľa, iba „pripravenosť americkej strany dohodnúť sa na pevných, právne záväzných zárukách na zaistenie našej bezpečnosti zo strany Spojených štátov a ich spojencov“.
V opačnom prípade Rusko prejde na „plán B“. Ako povedal známy hrdina filmu „Briliantová ruka“: „Udriem opatrne, ale tvrdo.“
Russtrat/news-front
Politická strana Smer-SSD zorganizovala 17. novembra 2024 slávnostný snem pri príležitosti 25. výročia svojho vzniku.…
Americký prezident Joe Biden po prvýkrát povolil Ukrajine použiť rakety dlhého doletu dodané Spojenými štátmi…
Odchádzajúci americký prezident Joe Biden po prvýkrát povolil Ukrajine použiť rakety dlhého doletu dodané Spojenými…
Dvaja americkí predstavitelia a zdroj oboznámený s rozhodnutím v nedeľu oznámili významný obrat v politike…
"Pred 35 rokmi si ľudia vybojovali zmenu." Píše na sociálnej sieti europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová. Tá zmena…
Nedávno uplynulo už 45 rokov od založenia Slovanského múzea A.S.Puškina na Slovensku. Informuje web veľvyslanectva…