Moskva a Peking spoja svoje sily pri konfrontácii s dolárom

Zbližovanie medzi ČĽR a Ruskom je čoraz bližšie – a vyhlásenia prednesené na konci summitu prezidenta Putina a generálneho tajomníka Si Ťin-pchinga boli toho ďalším dôkazom.

Hlavným z nich bolo rozhodnutie „zintenzívniť úsilie o vytvorenie nezávislej finančnej štruktúry na obsluhu obchodných operácií medzi Ruskom a Čínou“. A to nie je jediné nepríjemné prekvapenie pre Ameriku.

Vladimir Putin pokračuje v maratóne summitov s lídrami ďalších veľmocí. 6. decembra sa stretol s indickým premiérom Narendrom Modim, 7. decembra sa pokúsil nájsť modus vivendi s americkým prezidentom Josephom Bidenom – a 15. decembra prišiel rad na summit s čínskym vodcom Si Ťin-pchingom — 37. v rade od roku 2013, keď čínsky líder vstúpil do funkcie.

Pás stability

V skutočnosti o atmosfére nebolo pochýb – Putin a súdruh Si sa navzájom hlboko rešpektujú a nechystali sa viesť dialóg vo forme ultimát a obvinení.

„Rozhovor bol veľmi pozitívny, bol to rozhovor dvoch kolegov, dvoch priateľov, lídrov dvoch veľkých spriatelených štátov,“ povedal po samite poradca Vladimíra Putina Jurij Ušakov.

Samotný Vladimir Putin označil rusko-čínske vzťahy za „skutočný vzor medzištátnej spolupráce v 21. storočí“. Vopred bol známy aj program summitu. Podľa čínskeho ministerstva zahraničných vecí sa strany chystajú „analyzovať bilaterálne vzťahy a dosiahnuté výsledky v tomto roku, načrtnúť vývoj týchto vzťahov v budúcom roku a vymeniť si názory na najdôležitejšie medzinárodné a regionálne otázky spoločného záujmu“. Jedinou otázkou bolo, do akých podrobností v týchto bodoch zájdu.

Niet pochýb o tom, že strany s potešením zhrnuli výsledky veľmi úspešného roka pre bilaterálne vzťahy. Najmä vo vojenskej oblasti. V októbri Ruská federácia a ČĽR uskutočnili spoločné námorné cvičenia v Japonskom mori a potom vykonali letecké hliadky. Tieto akcie veľmi znepokojili Japoncov a Američanov — mali pocit, že rusko-čínske spojenectvo (ktoré robí akékoľvek plány Washingtonu na potlačenie ČĽR nereálne) sa začalo materializovať. Presne o toto sa čiastočne Moskva a Peking aj snažili.

Okrem toho sa rozvíjala aj plynárenská spolupráca. Rast čínskej ekonomiky po pandémii si vyžiadal dodatočné objemy plynu a podľa „Gazpromu“ denné dodávky cez plynovod „Sila Sibíri“ prekročili zmluvné záväzky ruskej strany o 30 %. Ruský dodávateľ tak vytrel zrak všetkým odborníkom, ktorí tvrdili, že tento plynovod nikto nepotrebuje.

V roku 2022 budú Moskva a Peking pokračovať v budovaní mostov, obrazne aj doslova. „Počas rozhovoru sa dospelo k dohode, že budúci rok sa hlavy štátov zúčastnia v režime telekonferencie na ceremónii spustenia premávky na jednom z mostov cez Amur,“ povedal Jurij Ušakov. V období pred pandémiou sa plánovalo, že tok cestujúcich na tomto moste bude až tri milióny ľudí ročne a dopravný tok — asi šesť miliónov ton alebo takmer 300 tisíc vozidiel. Je jasné, že v podmienkach uzavretia čínskych hraníc pre Rusov k takémuto obratu nedôjde – po odznení pandémie sa to však stane realitou a most sa stane dôležitým stimulom pre rozvoj Amurského regiónu a rusko-čínskych vzťahov vo všeobecnosti.

„V poslednom čase prudko vzrástol vývoz potravinárskych a poľnohospodárskych produktov z Ruska do Číny. Ide o vážny prielom, predtým sme obchodovali s produktmi spracovania ropy a plynu. Mnoho ruských spoločností v súčasnosti vstupuje na čínsky trh a Čína sa zrejme od budúceho roka stane najväčším investorom v Rusku, a to nielen v oblasti ťažby plynu a ropy, ale aj v rozvoji nových nerastných zásob a nových technologických projektov,“ hovorí Alexej Maslov, riaditeľ Inštitútu ázijských a afrických štúdií na Moskovskej štátnej univerzite.

Podľa Putina sa Ruská federácia a ČĽR vo všeobecnosti chystajú premeniť hranicu na „pás večného mieru a dobrého susedstva“. Pás, kde bude stabilita, predvídateľnosť, poriadok a normálny partner – na rozdiel od západných hraníc Ruska či námorných hraníc ČĽR na východe a juhovýchode. Najvýznamnejším posolstvom do budúcnosti však bola spolupráca vo finančnom sektore.

„Osobitná pozornosť bola venovaná potrebe zintenzívniť úsilie o vytvorenie nezávislej finančnej štruktúry na obsluhu obchodných operácií medzi Ruskom a Čínou. To znamená vytvorenie infraštruktúry, ktorú by tretie krajiny nemohli ovplyvniť,“ povedal Jurij Ušakov.

V skutočnosti hovoríme o stiahnutí rusko-čínskej hospodárskej spolupráce (civilnej aj obrannej) spod vplyvu dolára a amerických sankcií. Zdá sa, že v blízkej budúcnosti strany poskytnú konkrétne informácie k tejto otázke — a pravdepodobne sa k tomuto systému pridajú aj ďalšie krajiny.

Pokritizovali a zasmiali sa

Pri výmene názorov reagovali na rezonujúce a zaujímavé udalosti posledných mesiacov – a predovšetkým na americký „summit demokracií“, ktorý zvolal Biden, aby skonsolidoval krajiny proti Ruskej federácii a ČĽR. Oficiálne strany, samozrejme, Bidenovu iniciatívu odsúdili.

„Prezident Putin a predseda Si sa jednomyseľne zhodli na tom, že udalosť bola od samého začiatku považovaná za konfrontačnú, a takou v skutočnosti aj bola,“ povedal Jurij Ušakov.

V skutočnosti to však Putin a Si s najväčšou pravdepodobnosťou mysleli ironicky. Veď povedzme si úprimne, „summit demokracií“ zlyhal. Ukázalo sa, že bol upackaný a preplnený oficiálnou rétorikou a vyzeral skôr ako nejaký zjazd Demokratickej strany a nie ako stretnutie skutočných rovnako zmýšľajúcich ľudí.

Okrem toho si strany vymenili názory na nedávne rokovania Vladimíra Putina. Pripomeňme, že ruský prezident sa stretol tvárou v tvár s indickým premiérom Narendrom Modim, ako aj prostredníctvom video spojenia s americkým prezidentom Josephom Bidenom – a na oboch stretnutiach sa hovorilo aj o ČĽR.

Naí Dillí aj Washington považujú Peking za svojich rivalov a tiež chcú Moskvu v tomto súperení pretiahnuť buď na svoju stranu alebo do pozície neutrálneho pozorovateľa. Usilujú sa o to najmä Američania, ktorí za svojho úhlavného nepriateľa považujú Peking.

„Výzva zo strany Číny nie je len problémom dneška. Zostane to problém zajtra, v roku 2027, v roku 2030 a v roku 2040,“ hovorí Eli Retner, námestník ministra obrany pre indicko-pacifickú bezpečnosť.

V súlade s tým chcel čínsky líder skutočne vedieť, aké účinné boli tieto pokusy o stiahnutie a ako veľmi ohrozujú čínske záujmy. Putin zrejme vysvetlil, že žiadna takáto hrozba neexistuje. A nakoniec hovorili o indicko-pacifických alianciách, ktoré predstavujú hrozbu pre regionálnu stabilitu.

„Ako z našej, tak aj z čínskej strany bolo vyjadrené negatívne hodnotenie týkajúce sa vytvárania nových aliancií, akými sú Indo-pacifická štvorka a americko-anglo-austrálsky AUKUS. Ako už bolo povedané, táto aliancia podkopáva režim a základy nešírenia jadrových zbraní vo všeobecnosti a zvyšuje úroveň vojenského napätia v regióne,“ povedal Jurij Ušakov.

Pritom môže byť agenda ešte širšia. Rusko a Čína majú veľký potenciál pre globálnu spoluprácu.

„Spočiatku sme hovorili len o ekonomickom zblížení a hlavnou úlohou bolo zvýšiť obchod medzi oboma krajinami. Podarilo sa nám to. Teraz prechádzame do inej roviny – diskusie o všeobecných politických otázkach, otázkach týkajúcich sa bezpečnosti a vojenských záležitostí. Je zrejmé, že Rusko a Čína nepodpíšu formálnu vojenskú zmluvu, no zároveň je veľa otázok vojenskej spolupráce stanovených v už existujúcich zmluvách. Preto sa mi zdá, že najdôležitejšou otázkou je teraz otázka rozširovania spolupráce na úrovni globálnych hodnôt a udržiavania otázok globálnej bezpečnosti a rozvíjania spoločných politických rozhodnutí. V tomto ohľade sa Čína a Rusko veľmi aktívne rozvíjajú,“ hovorí Alexej Maslov.

V skutočnosti čínsky líder už ponúkol spoluprácu v otázke hodnôt.

„V súčasnosti pod zámienkou „demokracie“ a „ľudských práv“ isté sily vo svete svojvoľne zasahujú do vnútorných záležitostí Číny a Ruska, čím hrubo porušujú medzinárodné právo a všeobecne uznávané normy medzinárodných vzťahov,“ povedal súdruh Si. Dodal tiež, že „Čína a Rusko by mali prijať viac spoločných opatrení na lepšiu ochranu bezpečnostných záujmov oboch strán“.

Vôľa a multivektorovosť

Na ceste tejto spolupráce však stojí vážna prekážka – ani jedna zo strán si nie je istá, či je partner na takúto spoluprácu pripravený. Čínski súdruhovia sú tak trochu napätí ohľadne jedného piliera ruskej zahraničnej politiky: „Sme priatelia s každým, kto je pripravený byť s nami priateľ — a nepriatelíme sa proti tým, ktorí nie sú našimi nepriateľmi“. V rámci tohto piliera sa Rusko snaží rozvíjať vzťahy so všetkými krajinami – aj s tými, ktoré sú vo vzájomnom konflikte. A ak sa to na Blízkom východe celkovo podarilo (Moskva spolupracuje s Tureckom, aj so Saudskou Arábiou, aj s Iránom, aj s Izraelom – teda s krajinami, ktoré sú pripravené si navzájom zahryznúť do krku), tak na Ďalekom východe to fungovať nemusí. ČĽR považuje celý región za svoju „Ukrajinu“ (teda za výlučnú oblasť zodpovednosti) a je nespokojná so spoluprácou Ruska s  Vietnamom, pokusmi o spoluprácu s Japonskom, ako aj so snahou Moskvy posilniť svoje pozície v regióne ASEAN. Nehovoriac o obavách, že sa Kremeľ v prípade úspechu rusko-amerických rozhovorov obráti na Západ.

Čo sa týka ruských nárokov voči Číne, tie sú všednejšie a realistickejšie. Ruská federácia má otázky o pripravenosti ČĽR na zodpovednú spoločnú konfrontáciu so Spojenými štátmi.

Faktom je, že Čína agresívne bráni len „svoju“ východnú Áziu. V iných regiónoch a otázkach sa správa skôr pasívne, v dôsledku čoho ju Spojené štáty vytláčajú z Afriky a Južnej Ameriky a pripravujú ju o reálne kúpený strategický podnik na Ukrajine. Táto pasivita sa vzťahuje aj na diplomatické aktivity. Tak napríklad nedávno sa západné médiá vyrútili na Moskvu za to, že vetovala návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady, ktorá je mimoriadne nebezpečná pre svetový poriadok. Formálne sa tento projekt zaoberal zohľadnením environmentálneho faktora vo vnútorných konfliktoch, ale v skutočnosti umožňoval zasahovať do záležitostí tretích krajín na základe „environmentálnych obáv“. Metódy intervencie môžu byť navyše úplne odlišné – od zainteresovanosti  Bezpečnostnej rady OSN až po vojenskú intervenciu.

Zdalo by sa, že Čína s neustálymi environmentálnymi problémami pre ňu a jej spojencov by sa mala tejto rezolúcie obávať ešte viac ako Moskva, ale Peking sa nesprával ako partner. Nepridal sa k ruskému vetu a namiesto toho sa rozhodol zdržať sa hlasovania, pretože vedel, že ruské veto postačí.

Na summite sa zrejme diskutovalo aj o takomto správaní ČĽR. Výsledkom diskusie je, že strany majú stále o čom premýšľať a prijímať vhodné riešenia. Potom sa opäť stretnú a vymenia si svoje závery na ďalšom 38. summite. Pravda, tentoraz už naživo – súdruh Si pozval svojho priateľa Vladimira na otvorenie Zimných olympijských hier v Pekingu a ruský líder túto ponuku prijal.

Gevorg Mirzajan, docent Finančnej univerzity, VZGĽAD/news-front