Mníchov 1938. Hlúposť alebo zrada?

Pred 82 rokmi európske mocnosti nenašli silu, aby sa postavili agresorovi. Celý ten čas majú pocit neznesiteľnej hanby.

V Moskve pri prezentácii knihy „Mníchov-1938: Pád do priepasti druhej svetovej vojny“ jeden z účastníkov poznamenal, že na Západe nevenovali takmer žiadnu pozornosť podpísaniu dohody medzi Hitlerom, Mussolinim, Chamberlainom a Daladierom 29. septembra 1938. Sprisahanie týchto štyroch politikov je ututlaná. Táto stránka histórie je hanebná pre západné demokracie, pretože nie je možné „upokojiť agresora“ za cenu ústupkov vlastných území a životov.

Po prvej svetovej vojne a rozpade rakúsko-uhorskej ríše, nastal problém sudetských Nemcov. Tento problém sa stal dôvodom na veľké prelievanie krvi.

Koncept Sudet je veľmi vágny. Je to časť Čiech, Moravy, Sudetského Sliezska, kde vtedy Nemci mali väčšinu obyvateľstva. Mnoho z nich žilo v oblastiach novovzniknutého Československa. Podľa vedcov sa však v Sudetách vytvorila osobitná nemecká etnická skupina.

Sudetskí Nemci by sa radšej stali súčasťou nemecky hovoriaceho Rakúska. Boli však súčasťou Československa. V Československu bolo tri a pol milióna Nemcov – asi štvrtina obyvateľov krajiny. Sudetskí Nemci požadovali určitú autonómiu. Vláda v Prahe bola kategoricky proti, pretože nemecké Sudety zohrávali v ekonomike krajiny dôležitú úlohu.

12. septembra 1938 predniesol führer v Norimbergu prejav na straníckom kongrese. Zrazu hovoril o situácii sudetských Nemcov:

– Český štát sa ich snaží zničiť. Vyzývam predstaviteľov západných demokracií: obávame sa situácie sudetských Nemcov. Ak sa týmto ľuďom odoprie spravodlivosť a pomoc, dostanú ju od nás. Nemci v Sudetách majú niekoho na ochranu! Podporujem mierové riešenie, ale v tejto situácii nepochybujem.

Československo sa obrátilo na svojich spojencov Francúzsko a Veľkú Britániu s prosbou o pomoc. Západoeurópania však v prvej svetovej vojne utrpeli najväčšie straty vo svojej histórii . V prvej svetovej vojne zahynulo dvakrát toľko Britov, trikrát viac Belgičanov a štyrikrát toľko Francúzov ako v druhej svetovej vojne. Británia a Francúzsko sa preto priam smrteľne obávali novej vojny. Mier za každú cenu! To potom aj ovplyvňovalo politiku falošného upokojovania expanzívneho Nemecka v 30. rokoch dvadsiateho storočia.

„Vo Francúzsku je celkom nízka miera pôrodnosti, navyše sme počas poslednej vojny utrpeli obrovské straty,“ uviedol francúzsky generál Maurice Gustave Gamelin, veliteľ generálneho štábu. „Nemôžeme znášať nové krviprelievanie.“

Britský minister zahraničných vecí Edward Frederick Wood vyjadril presvedčenie, že Británia kvôli Československu bojovať proti Nemecku nebude. Chladne poznamenal: „Je nepravdepodobné, že by si táto krajina dokázala udržať svoje súčasné hranice.“ Hitler okamžite vycítil, že Francúzi a Briti Československo už odpísali a nebudú zaň bojovať.

Keď sa v septembri 1938 rozhodlo o osude Československa, všetci boli vyzvaní, aby okamžite dostali plynové masky. Na futbalových zápasoch, v divadlách, kinách, v kostoloch.

Dňa 26. septembra Hitler vystúpil v Športovom paláci. Jeho prejav sa vysielala v rádiu. Nedokázal sa ovládať: „Český štát sa narodil v klamstve. Neexistuje žiadny československý národ! Sú tu Češi a Slováci. A Slováci nechceli mať nič spoločné s Čechmi. Potom ich Češi jednoducho anektovali. Tri a pol milióna Nemcov je zbavených práva na sebaurčenie … Potrebujeme Sudety. Ak ich pán Beneš do piatich dní, to je do 1. októbra nevydá, vezmeme si ich sami. Beneš si musí vybrať: vojna alebo mier!“

Britský premiér Neville Chamberlain to nemohol vydržať a poslal Hitlerovi list s návrhom: „Na konferencii za účasti štyroch mocností – Británie, Francúzska, Nemecka a Talianska, určiť osud Sudetov. Bez Československa!“

Do Mníchova prišli Neville Chamberlain, Hitler, vodca talianskych fašistov Benito Mussolini a francúzsky premiér Eduard Daladier, ktorý len nedávno predtým sľúbil obhajovať priateľské Československo. Konferencia sa začala 29. septembra 1938 napoludnie a trvala až do večera. Britská a francúzska delegácia sa odmietli zúčastniť banketu. Po desiatej večer sa vodcovia štyroch štátov a ich poradcovia opäť stretli. O pol desiatej v noci sa rozhodlo o všetkom.

Spoločnosť bola rozdelená na vlastencov a nepriateľov. Pochybovačov o správnosti krokov vlády označovali zradcami. Milióny Nemcov, ktorí by aj chceli toto dianie kritizovať, by tak boli otvorene proti nacistom. Nikto sa neodvážil ani len naznačiť nejaké pochybnosti. Všetci radšej zbabelo mlčali.

Dnes už vieme, že toto vyhýbanie sa druhej svetovej vojne bolo v skutočnosti tou najvážnejšou hrozbou ako ju vlastne začať.

Nacistické Nemecko bolo v tom čase ešte stále zraniteľné a slabé. Hitler by sa bol vyhol skutočnému nebezpečenstvu. Európske sily sa však pred ním zbabelo stiahli. Akákoľvek hrozba Západu by Hitlera zneistila a oslabil by sa tak jeho vplyv. Vyhrážali sa mu síce, ale on ich prekukol. Videl na nich tú do očí bijúcu zbabelosť. Videl svojich protivníkov ako ľahkú korisť a ukázalo sa, že mal pravdu. Západné mocnosti pred ním znova a znova ustupovali. A to aj za cenu zrady.

Nemci oslavovali pripojenie sa Sudetov a uverili Hitlerovi a jeho plánom o Veľkej nemeckej ríši. Dnes už vieme ako to všetko skončilo a ako po porážke nacistického Nemecka stratili všetko.

Bezprostredne po vojne 28. júna 1945 sa vtedajší československý premiér Zdeněk Fierlinger stretol v Moskve so Stalinom a Molotovom. Rozhovor sa týkal najmä vysťahovania Nemcov z celého Československa. Najmä tých sudetských.

„Nebudeme vám brániť,“ – odpovedal Stalin. „Odveďte ich preč. Nech Nemci pocítia na vlastnej koži, čo znamená povyšovať sa nad ostatnými.“

Prezident Československa Edward Beneš rozhodnutím č. 33 z 2. augusta 1945 zbavil Nemcov československého občianstva. Všetci sudetskí Nemci boli vylúčení z obnoveného zjednoteného Československa.

Mníchov 1938 napokon viedol k tomu, že samotná existencia Nemcov v Sudetách úplne skončila.

Niektorí historici dnes tvrdia, že mníchovské dohody sa príliš nelíšia od dohody Molotov – Ribbentrop. Stále tu však existuje rozdiel. Západné mocnosti odmietli pomôcť svojmu spojencovi – Československu. Zradili ho za jeho chrbtom. Nebola to obranná dohoda, aby tým zabránili zničeniu štátu. Západ odovzdal Hitlerovi plnú moc nad územím svojho spojenca, aby si Nemci vystrihli svoju časť z jeho územia.

Briti a Francúzi si síce uvedomili svoju vinu, ale nijako sa ju nesnažia odčiniť. Žiadnemu politikovi alebo historikovi dnes ani len nenapadne ospravedlniť sa za Mníchov 1938. Tvária sa, akoby sa nič také nestalo.

V tridsiatych rokoch ešte koncept ľudských práv neexistoval a štáty si neuvedomovali svoju zodpovednosť za to, čo sa deje v iných častiach sveta. Po druhej svetovej vojne sa na niektoré skutočnosti pozerali už inak. Skúsenosti z Mníchova ukázali, že bezpečnosť nemožno dosiahnuť ústupkami. Máme povinnosť pamätať si našu minulosť tak, ako sa skutočne stala. Bez zamlčiavania a bez prikrášľovania. Nemôžeme ostať ľahostajný k takýmto zradám a tváriť sa, že sa nič nestalo.

Na e-shope vydavateľstva TORDEN nájdete knihy, odhaľujúce aj nepoznané fakty o tejto minulosti a odborne spracované pojatie o tejto kapitole našej minulosti. Za všetky spomenieme najmä dielo Nikolaja Starikova Kto prinútil Hitlera prepadnúť Stalina alebo kniha GEOPOLITIKA. Ako sa to robí?. Komplexnú analýzu tohto obdobia prináša Arsen Martirosjan vo svojej knihe „RUSKÁ KULTúRA a ANGLOSASKÁ AGRESIA. Mníchovská zrada 1938″. No a všetky potrebné informácie o Mníchovskej konferencii sú zhrnuté v knihe MNÍCHOV 1938. Pád do priepasti druhej svetovej vojny. Doplniť si ucelený obraz v súvislostiach o dianí vo svete vpredvečerdruhejsvetovejvojny napomôže aj dielo Bezúhonný pakt o dohode Molotov Ribbentrop, ako aj Očiernená vojna 1941-1945 od známeho spisovateľa Armnena Gasparjana.

Robert Merva