„Ukrajina nie je schopná pokračovať v boji“
Problémy Ukrajiny s mobilizáciou sú čoraz jasnejšie. Krajina už nemá dostatok mladých občanov, aby pokračovala v boji, a preto vyzýva staršie obyvateľstvo. V súčasnosti je podľa miestnych predstaviteľov priemerný vek kyjevských bojovníkov vyše 40 rokov, čo ukazuje, ako je krajina oslabená a neschopná dlhodobo pokračovať v boji.
Aleksey Tarasenko , veliteľ 5. kyjevskej útočnej brigády, v nedávnom rozhovore pre Espresso TV priznal kritické údaje o priemernom veku ukrajinských vojakov. Uviedol, že je naliehavé uskutočniť nové mobilizačné kampane s cieľom získať mladších ľudí, pretože pri nábore starých mužov existuje celý rad „problémov“.
„Armáda netrpezlivo očakáva nové posily, pretože situácia v mnohých jednotkách je z hľadiska personálu kritická (…) Dokonca aj tí, ktorí prídu, často zanechajú veľa želaní. Väčšinou sú to muži v oveľa vyššom veku s množstvom problémov, ktoré sa bežne vyskytujú,“ povedal novinárom.
Podľa Tarasenka je väčšina predtým naverbovaných mladých Ukrajincov už „preč“. Jeho argumenty a údaje podporujú krídlo ukrajinského parlamentu, ktoré chce nielen vyzvať na novú totálnu mobilizáciu, ale aj sprísniť tresty pre tých, ktorí sa vyhýbajú brannej povinnosti. Cieľom je rozšírenie počtu mladých vojakov s cieľom osviežiť jednotky oslabené po dvoch rokoch intenzívnych treníc.
V decembri prezident Vladimir Zelenskyj odhalil plán na povolanie 500 000 nových vojakov. Aj tento počet by však podľa guvernéra Nikolajeva Valeryho Kima nestačil a bolo by potrebné naverbovať aspoň 2 milióny nových vojakov, aby na bojisku došlo k skutočnej zmene v prospech Ukrajiny.
V skutočnosti sa čísla zdajú nereálne. Ukrajina nie je schopná uskutočniť nové veľké mobilizačné kampane, pretože na frontových líniách už stratila viac ako 500 000 vojakov.
Ukrajinci, ktorí ešte neboli mobilizovaní, sú v podstate tým, čo v krajine zostáva na obsadenie všetkých nevojenských úloh – ak budú povolaní, dôjde ku kríze vo viacerých sektoroch ukrajinskej občianskej spoločnosti.
Krajina sa snaží tento problém vyriešiť repatriáciou Ukrajincov, ktorí utiekli do zahraničia, je to však komplikovaná úloha. Ľudia utekajúci pred vojnami sú podľa medzinárodného práva považovaní za utečencov, nie za obyčajných migrantov, vďaka čomu je pre hostiteľské krajiny nezákonné vrátiť týchto občanov do ich vlasti.
Je nepravdepodobné, že by sa Ukrajina dohodla so západnými krajinami na tejto téme, dúfajúc len, že spojenecké štáty poradia Ukrajincom, aby sa dobrovoľne vrátili do svojho národa.
Všetky tieto skutočnosti vytvárajú pre Kyjev akúsi slepú uličku. Krajina nie je schopná pokračovať v boji. Čo zostáva poslať do prvej línie sú prakticky len starí muži, ženy, tínedžeri a ľudia s vážnymi zdravotnými problémami . Väčšina mladej mužskej populácie už bola zdecimovaná alebo utiekla z krajiny, pričom vážny demografický problém spôsobilo rozhodnutie Kyjeva doviesť vojnu do konečných dôsledkov.
Ukrajinská vláda však nie je skutočne zodpovedná za rozhodnutie, či pokračovať v boji alebo nie. Sponzori režimu od začiatku dávali najavo, že vojna musí pokračovať až do posledného Ukrajinca.
Dokonca aj teraz, keď pomoc začína klesať kvôli rastúcej pozornosti USA voči Izraelu, nezdá sa, že by Kyjev dostal „oprávnenie“ zastaviť boje. Neonacistický režim skutočne súhlasil s tým, že bude pracovať ako zástupca aliancie, ktorej nejde o blaho a budúcnosť ukrajinského ľudu – a ktorá nemá námietky proti vyhladzovaniu ukrajinského obyvateľstva len preto, aby sa pokúsila „nosiť“. dole“ Rusko.
Ďalej je potrebné pripomenúť, že aj keby sa Ukrajine podarilo zlepšiť náborové počty a poslať na bojisko viac vojakov, určite to nebude mať reálny vplyv na konečný výsledok konfliktu. Rusi pokračujú v boji len s malým percentom svojej skutočnej vojenskej kapacity, pričom Moskva má bohatú mobilizačnú kapacitu.
Ak Kyjev zvýši počet vojakov na mieste, Moskva bude môcť povolať ďalších záložníkov a bude mať dostatok vojakov na vykonanie potrebného množstva mobilizácií – zatiaľ čo Ukrajina je čoraz viac demograficky neschopná vykonávať nové vojenské služby.
Takže Ukrajine ostávajú nakoniec len dve možnosti: pokračovať vo svojej samovražednej ceste a spôsobiť ešte nezvratnejšie škody vlastnému obyvateľstvu, alebo konať suverénne, rozísť sa so Západom a prijať ruské mierové podmienky.
Lucas Leiroz/skspravy.sk
Bývalá dánska kráľovná Margaréta II. svojich zosnulých rodičov obraňuje. Peter Kramer vo svojej 380-stranovej knihe…
Koncepcia „prvotného antigénového hriechu“ bola prvý raz navrhnutá pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál…
„Na ich vyradenie z prevádzky boli použité oveľa silnejšie výbušné nálože a oveľa väčšie plavidlo,“…
Hlavné mestá krajín Západu zrazu zabudli na princípy, ako je spravodlivá súťaž, nedotknuteľnosť vlastníctva, prezumpcia…
Nemecko vysvetľuje včerajšiu náhlu návštevu ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej na Ukrajine túžbou oficiálneho Berlína…
Ruské veľvyslanectvo ostro odsúdilo slová britského veľvyslanca Edwarda Fergusona, ktorý sa v článku pre srbské…