Ministerka „spravodlivosti“ Kolíková: Keď treba predĺžiť núdzový stav, som za zmenu ústavného zákona

11.11.2020

Premiér Igor Matovič (OĽANO) v utorok zopakoval, že núdzový stav je potrebný. 

Ministerka spravodlivosti Mária Kolková (Za ľudí) sa prihovára za novelu ústavného zákona v súvislosti s predlžovaním núdzového stavu tak, aby zákon reflektoval aktuálnu situáciu. Jej stanovisko TASR poskytol Peter Bubla z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti (MS) SR.

„Tak, ako som už uviedla, keď je potrebné predĺžiť núdzový stav, prihováram sa za zmenu ústavného zákona, aby reflektoval aktuálnu situáciu. Pandémia, ktorej čelíme, nám prináša novú situáciu, ktorú ústavodarca nepoznal a ani nemal ako poznať v čase, keď prijímal ústavný zákon, ktorý určuje hranice pre núdzový stav,“uviedla pre TASR ministerka.

Na otázku, či súhlasí s predĺžením núdzového stavu, odpovedala tým, že nechce predbiehať debatu, ktorá bude v stredu (11. 11.) na vláde v nadväznosti na odporúčanie ústredného krízového štábu (ÚKŠ). Na jednej strane sa budú podľa jej slov zaoberať otázkou potreby pretrvávania opatrení, ktoré súvisia s núdzovým stavom a na druhej strane možnosťami aktuálnej právnej úpravy.

Ministerka pre investície a informatizáciu a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová bude podľa slov jej hovorcu Michala Dytterta presadzovať také riešenie, ktoré bude ústavne konformné, ale zároveň zaistí, aby zdravotníctvo, sociálne zariadenia a ďalšie zložky spoločnosti mohli plniť svoje úlohy v náročnej pandemickej situácii. „V súčasnosti sa o detailoch riešenia diskutuje medzi koaličnými stranami,“ doplnil hovorca s tým, že konkrétny návrh predloží na vláde ministerka spravodlivosti.

Núdzový stav bude vláda predlžovať dovtedy, kým to bude potrebné. Pred rokovaním vlády to v stredu 11. novembra uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina). Poukázal pri tom na jeho dôležitosť pre nemocnice a zariadenia sociálnych služieb.

Krajniak tvrdí, že v núdzovom stave vie rezort práce lepšie zásobovať ochrannými pomôckami a ďalšími materiálnymi záležitosťami zariadenia sociálnych služieb. Dodal, že v prípade potreby dokážu vďaka núdzovému stavu presunúť ľudí z jedného zariadenia do druhého.

V zákaze nočného vychádzania vidí Krajniak opodstatnenie. Vníma ho ako zníženie času, počas ktorého budú ľudia najmä v nočných hodinách požívať alkohol. Dodal, že osobne na ústrednom krízovom štábe navrhol, aby sa iba od určitej hodiny mohli konzumovať alebo nalievať alkoholické nápoje. Ako dodal, jeho návrh neprešiel.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) nepochybuje o opodstatnení schválenia nového núdzového stavu. Situáciu označil za omnoho horšiu ako predtým, keď sa zavádzal pred 45 dňami. Uviedol to v stredu pred rokovaním vlády.

Poukázal na situáciu v susedných krajinách, ako je Česko a Maďarsko či vo Francúzsku alebo Španielsku. „Netvárme sa, že sme iní,“ povedal minister. Ako doplnil, o tejto otázke budú debatovať na vláde a je presvedčený, že nájdu nejakú dohodu.

Vyhlásenie núdzového stavu upravuje ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. V čase núdzového stavu môže štát v zmysle zákona obmedziť základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas. Vláda ho môže vyhlásiť, ak došlo, alebo bezprostredne hrozí, že dôjde, k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt. Najdlhšie môže v zmysle zákona trvať 90 dní.

Premiér Igor Matovič (OĽANO) v utorok zopakoval, že núdzový stav je potrebný. OĽANO jeho predĺženie podporí, Sme rodina nebude proti. Predseda strany SaS Richard Sulík chce apelovať na vládu, aby nepredĺžila núdzový stav o ďalších 90 dní. Vie si predstaviť kompromis a jeho vyhlásenie napríklad na 30 dní.

ÚKŠ na svojom pondelkovom (9. 10.) rokovaní odporučil vláde predĺžiť núdzový stav o ďalších 90 dní. Ak by tak neurobila, núdzový stav by sa mal skončiť 14. novembra. Kabinet ho vyhlásil od 1. októbra na 45 dní. V súvislosti s pandémiou tak urobil už druhýkrát. Prvýkrát to bolo pri prvej vlne na jar. Kabinet ho vtedy vyhlásil 16. marca, trval do polnoci zo soboty na nedeľu 14. júna. Týkal sa iba zdravotníctva. Mimoriadna situácia, ktorú vláda vyhlásila od 12. marca, trvá naďalej.

Zdroj: info.sk / InfoVojna

Vyhlásenie: 

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.