Milankovičove cykly: astronomický motor dlhodobých klimatických zmien

Klíma Zeme sa v priebehu státisícov rokov mení spôsobom, ktorý nemožno vysvetliť iba vnútornými procesmi atmosféry či oceánov. Kľúčovú úlohu zohrávajú Milankovičove cykly – pravidelné zmeny v pohybe Zeme okolo Slnka, ktoré ovplyvňujú množstvo a rozloženie slnečného žiarenia dopadajúceho na Zem. Tieto cykly sú základným mechanizmom striedania ľadových dôb a medziľadových období.

Kto bol Milutin Milanković

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Milutin Milanković (1879–1958) bol srbský matematik a geofyzik, ktorý v prvej polovici 20. storočia matematicky popísal vzťah medzi orbitálnou mechanikou Zeme a dlhodobou klímou. Jeho práca bola spočiatku prehliadaná, no od 70. rokov 20. storočia ju potvrdili analýzy ľadovcových jadier a morských sedimentov.

Tri základné Milankovičove cykly

1. Excentricita obežnej dráhy (~100 000 rokov)

Excentricita opisuje, ako veľmi je obežná dráha Zeme kruhová alebo eliptická.

• Pri vyššej excentricite sú rozdiely medzi perihéliom a aféliom väčšie

• Celkové množstvo energie sa veľmi nemení, mení sa však sezónna distribúcia

• Silne ovplyvňuje účinnosť ďalších cyklov

Paradox: 100-tisícročný cyklus dominuje ľadovým dobám, hoci má najslabší priamy energetický efekt – čo naznačuje silné spätné väzby v klíme.

2. Sklon zemskej osi – obliquita (~41 000 rokov)

Sklon osi kolíše medzi približne 22,1° a 24,5°.

• Väčší sklon = silnejšie ročné obdobia

• Menší sklon = chladnejšie letá na vysokých šírkach

Pre ľadové doby je kľúčové, či letá dokážu roztopiť sneh a ľad nahromadený počas zimy. Slabé letá = rast ľadovcov.

3. Precesia osi (~19 000 – 23 000 rokov)

Precesia je „kývanie“ zemskej osi, podobné vlniacemu sa pohybu zotrvačníka.

• Mení sa čas, kedy má ktorá pologuľa leto v perihéliu

• Ovplyvňuje hlavne monzúny a regionálne klímy

• Sama o sebe je slabá, ale v kombinácii s excentricitou veľmi účinná

Ako cykly menia klímu

Milankovičove cykly nespôsobujú ľadové doby priamo. Spúšťajú ich cez reťaz spätnej väzby:

• albedo (ľad odráža viac slnečného svetla),

• koncentrácie CO₂ a CH₄,

• oceánska cirkulácia,

• biosféra.

Malá zmena v insolácii → veľká klimatická odpoveď.

Dôkazy

• Ľadovcové jadrá z Antarktídy a Grónska

• Morské sedimenty s izotopmi kyslíka

• Synchronizácia teploty, CO₂ a orbitálnych periód

Spektrálna analýza týchto dát presne zodpovedá periódám Milankovičových cyklov. To je jeden z najsilnejších dôkazov v paleoklimatológii.

S.

Slovanské Noviny