Milan Benkovský: Slovensko pácha v jednote s EÚ ekonomickú samovraždu

Pôvodne som sa nazdával, že absolútnych hlupákov (ospravedlňujem sa čitateľom za ten výraz, ale inak sa ich už nedá nazvať) máme len my vo vláde, avšak viaceré kroky Európskej únie (EÚ) nás presviedčajú o ich rozmnožení takmer po celej Európe, osobitne v Poľsku a Česku. Tí najvyspelejší, ako Nemci a Francúzi, sú najmenej postihnutí.

V ostatnom príspevku pre Slovo som okrem iného konštatoval: „Demokracia a prosperita na Slovensku nateraz zomreli“ a teraz sa pýtam: Zahubí táto vláda aj to posledné, čo nám zostalo, a to je mier? Zdá sa, že k tomu úspešne smerujeme. Vládni zapredanci jednajú s takou aroganciou moci a s takou istotou svojej pozície, že to vyráža dych, odzbrojuje, až paralyzuje občanov a dokonca i politických protivníkov. Svojím konaním nás privádza do bezvýchodiskovej situácie.

Nielen priemernému politológovi, ale i bežnému, triezvo uvažujúcemu občanovi musí byť jasný a priehľadný zámer USA, ktoré chcú prostredníctvom vojny na Ukrajine, ku ktorej sami výrazne prispeli, ekonomicky oslabiť, či až zlikvidovať EÚ. Poslanci Európskeho parlamentu (EP) im v tom pomáhajú a vychádzajú v ústrety. EP odhlasoval okamžite požiadavku na vyhlásenie embarga na dovoz plynu, ropy, uhlia a jadrového paliva z Ruska. Nuž a kto iný ako USA budú pomáhať Európe z energetickej priepasti? Je prirodzené, že nielenže za to niekoľkonásobne viac zaplatíme, ale vymeníme jednu nebezpečnú závislosť za druhú, a o tom, či za lepšiu, ukáže až čas.

Ústavní činitelia zrádzajú životné záujmy Slovenska

Z konkrétnych krokov vlády od volieb 2020, osobitne však od začiatku vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine, nie je jasné, či tak vládni činitelia konajú po mozgovej porážke alebo len nadmernom užití tvrdých drog. Vláda nie je schopná a nechce vnímať  našu realitu a ženie nás do záhuby. Režeme si konár, na ktorom sedíme. Znovu a znovu sa potvrdzuje, že nie Rusko, ale naša vláda je najväčšou bezpečnostnou hrozbou pre Slovensko.

To, čo sa deje v únii, by sme si nemuseli až tak všímať, keby sa nás to bytostne nedotýkalo a nevládli nám proamerickí extrémisti, nehľadiaci na životne dôležité záujmy občanov Slovenskej republiky. Za socializmu sa zvyklo hovoriť „Iniciatívny blbec je horší ako triedny nepriateľ“, a práve to je náš prípad. Slovensko, ktoré je v obrovskej miere závislé na všetkých druhoch energií, dovážaných z Ruska, ako je jadrové palivo do atómových elektrární, plyn, ale i ropa, víta embargo uvalené EÚ na ich dovoz. Nie postupne, ale iniciatívne a okamžite sa na základe protislovenskej politiky vládnej koalície a jej rusofóbnych nálad ideme okamžite od nich odstrihnúť. Samozrejme, treba počítať s tým, že tieto zdroje je absolútne nereálne v krátkom čase nahradiť. Z týchto dôvodov buď skolabuje, alebo výrazne prepadne naša ekonomika, a tým i životná úroveň občanov Slovenska. Dôjde k ďalšiemu prudkému rastu cien prakticky všetkých tovarov a služieb, od potravín, platieb za plyn, elektrinu, teplo, za služby a dopravu, ako i za priemyselné tovary. Plagiátori, čo nevedia napočítať do päť, nás takto dostanú na ekonomické dno a staneme sa ešte viac vydierateľní a ovládateľní.

Maďarský premiér Orbán a môžeme si o ňom myslieť čokoľvek, že je pravičiar, nacionalista, či dobrodruh, sa snaží ochrániť vlastný národ a zmierniť dopady na občanov. Aj preto vyhral voľby, aj preto ho EÚ nenávidí a snaží sa Maďarsko sankcionovať. Hádam si niekto vážne nemyslí, že tento politik je priateľom Ruska, veď by poprel sám seba. Chová sa len pragmaticky a racionálne tak, aby získal výhody pre vlastných občanov. Tomu však vládni, pravicovo-konzervatívni a liberálni antisociáli nemôžu a najmä nechcú rozumieť. Im je cudzie postaviť sa za vlastných ľudí, oni sa totiž podľa ich činov lepšie cítia v úlohe prostoduchých amerických lokajov. Vláda SR sa stala trójskym koňom, lepšie by sedelo oslom,  USA v našej krajine i celej EÚ. Eduard Heger po svojej misijnej ceste hovorí, Ukrajina bojuje aj za nás, za demokraciu. Veľmi ľutujem Ukrajincov, ale o ich demokracii som nikdy nepočul; zato o korupcii a majdanizácii politiky áno.

Protikladom Orbána sú naše predajné dievky vo vláde, sú bez hrdosti na svoju vlasť a sociálnej empatie. Vojnoví štváči, zbrojárski lobisti, politické a štátnické nuly, či len dobrodruhovia a úbohí karieristi cielene nadbiehajú USA, NATO, EÚ, a to aj za cenu zničenia Slovenska. Preto je namieste uvažovať, či sa títo ústavní činitelia nedopúšťajú poškodzovania záujmov Slovenskej republiky, a dokonca aj vlastizrady.

Vláda nás ťahá do vojny, a tým aj do konfliktu s Ruskom

Neviem, či to všetci chápeme, ale USA, NATO a najhoršie, že i „naši“ vlastní predstavitelia nás stále viac zaťahujú do strašnej vojny na Ukrajine. Vie si niekto predstaviť väčšiu provokáciu Ruska, ako predviedol premiér Heger pri návšteve Ukrajiny? Lebo ja nie. Dá sa povedať, že im osobne priviezol a daroval ruský protivzdušný obranný systém S-300 za približne 600 miliónov dolárov. Washingtonská klika si našla užitočného poskoka, vykričaného klamára a demagóga Naďa a tento  arogantný minister trepe niečo o našej záchrane  požičanými Patriotmi, akoby nevedel o ich zlyhaniach. Jaroslav Naď sa stále viac svojím správaním a činmi podobá na svojho psychopatického priateľa a skutočného šéfa Matoviča. No ale veď podľa neho „lúza a sprostý národ“ vláde uverí všetko. Každá akcia však prirodzene vyvoláva, dokonca si žiada, adekvátnu reakciu. Moskva nás pred ňou včas a dôrazne varovala, nik to však nechce počuť. Tak sa môže stať, že sa dočkáme ruskej odpovede a medveď udrie labou dotieravca z USA, žiaľ, nie za veľkou mlákou, ale u nás, v našom brlohu.

„Amíci“ sa rozhodli rozdeliť slovanské národy, obetovať nás Slovákov, provokujú a my, presnejšie absolútne nekompetentná vláda, im sadla na lep. Prípadný protiúder proti Slovensku treba za každú cenu vyprovokovať, to by totiž bolo už napadnutím členskej krajiny NATO a veľká šanca, aby Američania pod touto zámienkou svojimi balistickými raketami vstúpili do konfliktu. Pol miliardy euro sme darovali, vyhodili na vojnu a pritom nemáme na nič, na zdravotníctvo, školstvo, sociálne veci. Zarážajú ma najmä dve skutočnosti. Po prvé, nik nás o to nežiadal a po druhé, zbraňové systémy Ukrajine nedodali ani USA, ani NATO, a dokonca ani protirusky naladené Poľsko. To len my sme pápežskejší ako pápež a stávame sa v zahraničnej politike užitočným idiotom.

Chudáci pomáhajú chudákom, ale z čoho, keď je prázdna špajza

Eduard Heger, čo sa tvári ako ekonóm, prisľúbil Ukrajine aj pomoc pri obnove vojnou zničenej krajiny. Toto môže vysloviť triezvo uvažujúci štátnik v tretej najchudobnejšej krajine EÚ, v krajine, kde nemáme dobudované diaľnice a ďalšiu infraštruktúru, dokonca nie všade je voda a kanalizácia, chýbajú zdravotnícke zariadenia, často škôlky a školy? Ten istý náš premiér prisľúbil veľké dodávky pšenice Ukrajine, hoci naši poľnohospodári krvácajú. To je doslova ekonomická sabotáž.

Zaujali ma aj dve, tentokrát personálne ponuky pre  Ukrajinu. Prvou je ponuka expertov do trestného tribunálu, ktorý by mal vyšetrovať vojnové zločiny. Predpokladám, že by išlo o špecialistu a navrhujem pána Lipšica. Ten vie najviac o zločinoch, už pozná aj vinníkov vojny, ktorých označili kajúcnici a má skúsenosti s vyšetrovaním a stíhaním zločincov podobných tým vojnovým. Je tu naviac predpoklad, že by nestíhal zločiny tejto vlády, ktorých sa dopúšťa na našich ľuďoch, ale len tie podľa neho vojnové a ním vybrané. Tribunál tiež hádam nebude riešiť zločiny proti ľudskosti, čo by mohlo postihnúť väčšinu našej súčasnej vládnej garnitúry. Skôr sa mi zdá, že zostane ako vždy pri sľuboch, veľkých vyhláseniach, ktoré spľasnú, ako svojho času Sulíkov balónik.

Na Ukrajine posilníme vraj aj reformný tím, ktorý má priviesť túto krajinu do EÚ. Ak vás nenapadá, akú posilu tam pošleme, mňa náhodou áno. Kto iný je k tomu povolaný ako naši neblahí reformátori, na ktorých sa nedá zabudnúť – páni Dzurinda a Mikloš. Tí sa už raz na Ukrajine nabalili ako poradcovia ministrov, premiéra, prezidenta, prečo nie ešte raz. Takáto naša „pomoc“ by mohla Ukrajinu nadobro  zlikvidovať a o to, predpokladám, Američanom ide.

Ak sledujete herecké výkony prezidenta Zelenského, tak sa nedá povšimnúť, že jeho požiadavky nesmerujú k humanitárnej pomoci, dodávke potravín, oblečenia a ďalších životných potrieb. Vydiera západ a pýta len a len zbrane. To je to, čo Ukrajina najviac potrebuje a čo podľa neho zabezpečí mier. Zvrátené, alebo sa mýlim?

Za túto skutočne veľkú a všestrannú humanitárnu a teraz, žiaľ, i vojenskú pomoc, sa nám Ukrajina začína odplácať už teraz, keď zvýšila tarify za prepravu ropovodom Družba (mimochodom, aký to sympatický názov, ktorý zatiaľ naši rusofóbi nestačili premenovať tak ako ruské vajce či zmrzlinu…)  z 8,60 na 11,50 € za tonu. Vďaka vám, druzja, naši ľudia, čo vám pomáhali, to iste privítajú, ak sa to premietne do cien palív.

Na Slovensku máme dve škodné: vládu a médiá

Za to, čo sa na Slovensku deje, nezodpovedá len vláda, ale i mainstreamové médiá, ktoré prezentujú vládnu propagandu, za čo sú asi dobre platení americkými agentúrami, skrytými za rôzne „demokraciu šíriace, protikorupčné“ nadácie. Sú nielen posadnutí rusofóbiou viac ako bosorky diablom, ale najmä informujú jednostranne a neobjektívne. Robia to, za čo ich platia, a že je to nemorálne? Veď je to len ich remeslo, ktoré mnohých teší. Kto to už dnes bude skúmať a kto postihovať!?

Mediálne informácie súvisiace s vojnou mi pripadajú ako nepodarený čierno-biely film. Na jednej strane sú tí naši, dobrí, na druhej všetci ostatní, tí zlí. Na Ukrajine vraj padlo 19 tisíc Rusov; možno, no o počte padlých ukrajinských vojakov ani slovo, ani čiarka. Zato počty civilných obetí sú presne známe. Vyvstáva tak otázka, to bojujú v tejto ich, nie našej, vojne len ženy a deti a vojaci sú v úkrytoch, či sú nesmrteľní? Tiež nám vymývajú mozgy úspechmi ukrajinskej armády, ktorá dobila mnohé mestá a dediny, no pozabudli dodať, že to len na územiach, z ktorých sa stiahla ruská armáda, aby sa presunula do cieľových oblasti. Čo je pravda, ja a ani nik iný nevie. S určitosťou to vie len Zelenskyj, pravda, ak nehrá práve tragikomédiu, potom naša premúdrelá vláda, najviac vojenská expertka Remišová, ktorej to pošepli z USA a v neposlednom rade naše skorumpované médiá, ktoré sú hlasnou trúbou ich donorov. Oslavujme túto novinársku nezávislosť a objektívnosť, alebo radšej plačme, to by bolo úprimnejšie…

Obávam sa o ľudí, ktorí už pod pretlakom mediálnej manipulácie, pri ktorej vám vypadáva tragéd Zelenskyj aj s úslužným Hegerom z chladničky, prestávajú veriť aj sami sebe. Tí múdrejší prestali čítať noviny, obmedzili pozeranie správ v televízii a je úplne jedno, akej. No  a prácne hľadajú zdroje, čo ich informujú o tom, o čom väčšina provládnych médií mlčí tak, ako zajatí Apači o zlate. Pravdy je ako šafranu a treba ju intenzívne hľadať. Nato však nemá každý čas, pevné nervy a ani žalúdok, ktorý sa vám pri vládnych informáciách obracia. Nezostáva nám preto nič iné, len spoliehať sa na vlastný úsudok, či sedliacky rozum.

Namiesto záveru dodám, nechcem byť pesimista, ale ak niekto doplatí na vojnu na Ukrajine, tak to bude Slovenská republika. Vďaka našej vláde spáchame totiž ekonomickú, ale i politickú samovraždu a keďže nie sme Ježiš, nemusíme vstať z mŕtvych.

Sledujte nás na Telegramu: t.me/cz24news

ZDROJ