Mikulec vymenoval do funkcie dočasného policajného prezidenta spojenca dezinfowebu Aktuality.sk a bývalého adepta na vstup do strany Spolu Štefana Hamrana, na ktorého sa v minulosti sťažoval zásahový tím

Miesto policajného prezidenta sa uvoľnilo po tom, ako sa funkcie vzdal k 15. septembru Peter Kovařík, kvôli obvineniu pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti.

Dočasným policajným prezidentom bude Štefan Hamran. Do funkcie nastúpi 16. septembra. Na tlačovej konferencii o tom informoval minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO).

„Pre mňa je dôležité, aby bola jeho nástupom zachovaná kontinuita,“ uviedol minister. Poukázal na pripravovanú reformu polície, tiež úlohy v súvislosti s materiálno-technickým zabezpečením Policajného zboru. Priblížil, že pri výbere sa rozhodoval z piatich mien.

Hamran poďakoval ministrovi za prejavenú dôveru. „Budem sa snažiť do bodky naplniť všetky jeho očakávania vo vzťahu k tejto funkcii,“ zdôraznil. Hamran šéfuje aj útvaru osobitného určenia. V minulosti sa uchádzal o funkciu šéfa polície.

Hamran sa taktiež vyjadril, že ako Mikulcov nominant bude do bodky plniť jeho očakávania. Zároveň vyhlásil, že Roman Mikulec (OĽaNO) a kontroverzný bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak (vďaka ktorému sa stal Hamran šéfom elitného zásahového Lynx komanda) sú garanciou očistného procesu v spoločnosti.

Zastupujúci Policajný prezident tak nepriamo priznal vazalstvovoči Mikulcovi a Spišiakovi s tým, že vykonávanie verejnej funkcie bude podriadovať ich vízii očisty spoločnosti.

Hamran sa taktiež vyjadril aj k zmarenému zásahu voči kajúcnikom zo strany odchádzajúceho šéfa polície Kovařika.

Riadne výberové konanie na nového policajného prezidenta má byť vyhlásené do 30 dní od zániku funkcie. Mikulec zdôraznil, že sa budú snažiť nové pravidlá voľby policajného prezidenta čo najskôr dostať do legislatívneho procesu. „Tak, aby sme podľa toho mohli fungovať,“ dodal.

Miesto policajného prezidenta sa uvoľnilo po tom, ako sa funkcie vzdal k 15. septembru Peter Kovařík.

Krajská prokuratúra v Bratislave vzniesla voči šéfovi polície obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti 26. augusta.

Policajný prezident Peter Kovařík neoprávnene pozastavil akciu, počas ktorej mala zásahová jednotka zadržať tri podozrivé osoby. Dvom zločincom sa potom podarilo ujsť. Deň po akcii mal iniciovať urgentnú zmenu pokynov a informácie si zisťoval niekoľko dní dopredu.

Akcia, pri ktorej mali zadržať tri osoby – Csabu Dömötöra, Mateja Zemana a Petra Petrova – sa odohrala ešte 20. júna. Kovařík ju na svoj pokyn zastavil na zhruba hodinu a pol. Zásahová jednotka zadržala len Csabu Dömötöra. Súčasťou uznesenia nie je výpoveď Petra Kovaříka, ktorý hovorí o tom, že Santusová konala neoprávnene.

Od septembra 2020 viedol zbor na základe dočasného poverenia, koncom januára ho vymenovali do funkcie po absolvovaní výberového konania.

Obvinenie Kovaříka za zmarenie zásahu proti obvineným Matejovi Zemanovi alias Bandurkovi a Petrovi Petrovovi alias Tigrovi nechcel Hamran komentovať. „Neviem presne, aké informácie boli v ten deň poskytnuté pánovi Kovaříkovi, keď sa pod tlakom v priebehu niekoľkých minút musel rozhodnúť. Je to veľmi náročné,“ povedal s tým, že vo všeobecnosti platí úzus nechať zásah dokončiť.

Policajného prezidenta podľa platného zákona vymenúva minister vnútra na základe výberového konania pred odbornou komisiou a po verejnom vypočutí vo Výbore Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť, ak tento výbor odporučí jeho vymenovanie. Funkčné obdobie trvá štyri roky.

Súčasný spôsob voľby policajného prezidenta, ktorý presadila bývalá ministerka vnútra za Smer-SD Denisa Saková, kritizujú viacerí koaliční poslanci. Zámer zmeniť výber šéfa polície obsahuje aj programové vyhlásenie vlády. Posilniť by sa mal vplyv ministra vnútra.

Minister vnútra Roman Mikulec sa na tlačovej besede vyjadril sa aj k otázke novinára ohľadne vojny v polícii a bezpečnostných zložkách. Nervóznou reakciou odmietol svoj podiel zodpovednosti za nevídaný stav v Polícii SR. Nevidí tiež dôvod na stíhanie Petra Kovaříka.

Na záver tlačovej besedy došlo k hádke Mikulca s novinárom TV JOJ Samuelom Migaľom ohľadne otázky nevypočutia kajúcnikov Zemana a Petrova pred vyšetrovateľom policajnej inšpekcie.

Viac vo videu:

Spojenectvo Polície a dezinfowebu Aktuality.sk

Portál Fakty a dôkazy sa na jeseň roku 2019 venoval téme spojenectva Polície SR s dezinfowebom Aktuality.sk v osobe šéfredaktora Petra Bárdyho a jeho manželky Denisy Bárdyovej, ktorá je dlhoročnou hovorkyňou Prezídia Policajného zboru SR.

Denisa Bárdyová (predtým Baloghová) pracovala pred funkciou hovorkyne na Odbore zvláštnych policajných činností, na zložke, kde mala na starosti odposluchy.

„K tomuto treba ešte dodať, že pani Bárdyová udržiava kamarátsky vzťah s veliteľom elitného LYNX komanda Štefanom Hamranom, obaja pochádzajú z Komárna. Do policajného zboru priviedol Denisu Baloghovú jej otec, ktorý tiež pracoval / pracuje v Policajnom zbore.

Ako funguje prepojenie Bárdy – Bárdyová v praxi? Napríklad dňa 26.10.2019 zverejnili Aktuality.sk (ako prvý!) článok „Šéf elitných kukláčov Hamran dostal ponuku na vstup do strany Spolu“. Postup je v tomto prípade jasný. Beblavý dal Hamranovi ponuku. Hamran to s ohľadom na kamarátske väzby povedal Bárdyovej. A tá to s ohľadom na manželské väzby „vyniesla“ Aktualitám.

Rovnako aj informácie o autonehode, súčasťou ktorej bol Daniel Lipšic, mali Aktuality ako prvé. Správu z operačného strediska Denisa (v tom čase ešte) Baloghová posunula svojmu priateľovi Bárdymu.

Vedenie ministerstva, ako aj Prezídia policajného zboru o všetkých vyššie uvedených informáciách samozrejme veľmi dobre vie. Ale nič s tým nerobí. A ani Aktuality.sk nekritizujú súčasné vedenie MV a PPZ (niežeby nebolo za čo). Ale pritom predchádzajúce vedenie rezortu Aktuality nešetria.

Prečo sa toto deje? Odpoveď je jednoduchá. Vedenie ponecháva Denisu Bárdyovú v funkcii hovorkyne, za čo požíva ochranu pred kritikou zo strany Aktualít a ich spojencov. Túto ochranu si PPZ upevňuje ešte viac prostredníctvom „posúvania“ exkluzívnych informácií (aj o bývalom vedení) mainstreamovým médiám,“ uviedol v novembri roku 2019 portál Fakty a dôkazy.

SaS rešpektuje Mikulcovo rozhodnutie poveriť Hamrana vedením polície

Koaličná strana SaS rešpektuje rozhodnutie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO) vymenovať za dočasného policajného prezidenta Štefana Hamrana. Pre TASR to uviedol hovorca strany Ondrej Šprlák.

„Štefan Hamran musí zastaviť vojnu v polícii. To je jediné, čo očakávam od nového dočasného policajného prezidenta. Jedine tak prinavrátime dôveru v políciu a orgány činné v trestnom konaní,“ komentoval na sociálnej sieti poslanec SaS Radovan Sloboda. Viackrát sa už podľa neho nesmie opakovať, že policajti zasahujú medzi sebou a mediálne sa dohadujú, kto má z nich pravdu.

Saková s Lučanským riešili viaceré sťažnosti na Hamrana od zásahového tímu

Kandidát na policajného prezidenta nemôže byť úzko špecializovaný ako Štefan Hamran, ktorého minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) poveril riadením polície. Na tlačovej konferencii to uviedla nezaradená poslankyňa parlamentu Denisa Saková.

Policajným prezidentom by podľa Sakovej mal byť človek, ktorý má prirodzený rešpekt a nepotrebuje si ho budovať svojím neprístupným správaním. Mal by tiež mať širokospektrálne skúsenosti v práci polície, pretože Policajný zbor je rôznorodý a úlohy, ktoré plní, sú veľké.

„Hamran sa za svoju profesionálnu kariéru venoval zásahovému komandu. Očakávala by som, že policajný prezident prejde jednotlivými útvarmi Policajného zboru, aby poznal činnosti, ktoré vykonávajú, a rozumel tým ľuďom,“ tvrdí Saková. Podotkla, že s bývalým policajným prezidentom Milanom Lučanským riešili viaceré sťažnosti na Hamrana od zásahového tímu.

Mikulec reagoval, že počas svojho pôsobenia na ministerstve rieši množstvo sťažností od policajtov aj hasičov. „Je to asi prirodzené, že nikdy nevyhoviete všetkým a ľudia sa sťažujú,“ poznamenal.

Pripomenula, že Hamran kandidoval za policajného prezidenta spolu s odstupujúcim šéfom polície Petrom Kovaříkom. Hamran vtedy nezískal ani hlasy koalície a neposunul sa tak do ďalšieho kola, aby ho mohol minister vymenovať.

Podľa Mikulca nie je povinnosťou, aby bol riadením polície poverený viceprezident Policajného zboru. Tvrdí, že ak by bol Kovařík postavený mimo službu, tak v takom prípade by to bol štandardný postup. Keďže Kovařík z funkcie odstúpil, pripadlo do úvahy poveriť riadením niekoho iného ako viceprezidenta. „Snažili sme sa vo vedení ministerstva vybrať človeka, ktorý bude kontinuálne pokračovať vo veciach, ktoré sme začali,“ povedal Mikulec.

Pčolinský: Poverenie Hamrana riadením polície je neštandardné

Štefan Hamran, ktorého minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) poveril riadením Policajného zboru, je neštandardný výber. Uviedol to poslanec Národnej rady SR Peter Pčolinský (Sme rodina). Rozhodnutie ministra vnútra však akceptuje.

„Tento výber je dosť neštandardný v zmysle interných predpisov. Pri neprítomnosti policajného prezidenta by ho mal zastupovať jeden z viceprezidentov. Pán Hamran nie je viceprezident, ale je to rozhodnutie ministra vnútra,“ povedal Pčolinský.

Hamran kandidoval na policajného prezidenta spolu s Petrom Kovaříkom. Pčolinský vtedy za neho nehlasoval, pretože ho na vypočúvaní nepresvedčil. Na túto pozíciu by Pčolinský hľadal človeka so širokými manažérskymi a komunikačnými zručnosťami. „Hamran je človek, ktorý dlhé roky riadi, ľudovo povedané, kukláčov, čiže na tú funkciu sa treba pozerať komplexnejšie,“ podotkol Pčolinský.

Zdroj: info.sk (1), (2), (3) / cas.sk / InfoVojna