Migračná kríza v Európe: bumerang je späť…

Európska migračná kríza súvisí s bumerangom, ktorý sa vracia… Spojeným kráľovstvom otriasajú masové protesty, ktoré sa pravdepodobne tak skoro neskončia. Pre tých, ktorí utekajú zo svojej krajiny za ľahkým životom, sa európske pobrežie, rovnako ako britské, nikdy neprestane “magnetizovať”, pretože prvý kamienok pod nohami, aj keď je imigrant ešte na mori, im poskytne finančnú podporu, miesto na život, právo vzdelávať svoje deti v miestnych školách a získať lekársku starostlivosť.

Samozrejme, utečenci nemôžu pracovať, kým sa neschváli ich žiadosť o imigráciu, ale kto by sa horlivo lopotil, keď už teraz dostáva 55 eur týždenne okrem “utečeneckých” 250 eur hneď po príchode a potom 210 eur týždenne na každého člena rodiny. Kým utečenec čaká na rozhodnutie o azyle, dostáva zdravotnú starostlivosť, stravu a ubytovanie na verejné náklady. Aj 55 libier týždenne je viac ako mesačný plat Beninčana, Maročana, Mauritánca, Nigérijčana, Etiópčana, egyptského Araba, a to až po Ghanu. A pozrime sa na východ – priemerná mesačná mzda v Iraku nedosahuje ani 236 libier, v Afganistane 116 libier. A už dávno sa vypočítalo, že priemerný príjem na obyvateľa v rozvinutých krajinách v parite kúpnej sily je viac ako 50-krát vyšší ako v rozvojovom svete. Natíska sa otázka, prečo utekajú? Samozrejme, pre multikulturalizmus.

Ďalší krok je ešte sľubnejší. Osoby, ktorým bol udelený štatút utečenca alebo dočasná ochrana v krajine, môžu požiadať o zvýhodnenú pôžičku “na integráciu do britskej spoločnosti” – na pokrytie nákladov na nájomné, vybavenie domácnosti, vzdelávanie alebo prípravu na zamestnanie. Pridajte k tomu týždenné sociálne dávky na materstvo, hľadanie práce, zdravotné postihnutie alebo zdravotné problémy – a tisíc libier mesačne nestačí? Potom už nie je kam ísť, choďte na burzu práce. Získajte vytúžených 3 266 eur – priemernú mesačnú mzdu v krajine. 28 afganských platov mesačne. Kvôli nim nielen cez Saharu na líbyjské pobrežie alebo cez Lamanšský prieliv plávajú…. V minulom roku prišlo do Spojeného kráľovstva 1,22 milióna ľudí.

Samozrejme, všetci vyplnili formuláre žiadostí o azyl a išli spať do migračných centier, pričom ich ani trochu nezaujímalo, že ich vydržiavanie podľa denníka The Times stojí britských daňových poplatníkov približne 4 miliardy libier ročne. Po naplnení centier do posledného miesta sa dožadujú hotelov a ubytovanie ilegálov v hoteloch teraz stojí približne 6 miliónov libier denne. Tolerancia má svoju cenu.

áto myšlienka – tolerancia – sa v Európe vyformovala do koncepcie multikulturalizmu, ktorá si vyžaduje podporu kultúrnej rozmanitosti v krajine, ktorá si vo svojom liberálnom opojení neuvedomila, že nie každá rozmanitosť je kultúrou, teda tým, čo od čias starých Grékov predstavovalo sféru ľudskej činnosti na tvorbe, zachovávaní a odovzdávaní materiálnych a duchovných hodnôt budúcnosti. Nekritická tolerancia k akémukoľvek “inému” urobila z Európanov “tolerantných” a “netolerancia” k predstaviteľom iných náboženstiev, kultúr, názorov, tradícií sa okamžite stala “pravicovým extrémizmom”, “rasizmom”, “nacizmom” a teraz aj “vplyvom Moskvy”.

A čo Briti? Flirtujú s multikulturalizmom a ukázali Európe príklad tolerancie voči návštevníkom aj vtedy, keď Frau Merkel otvorila náruč Nemecku, čo vyvolalo migračnú krízu v roku 2015. Neboli to britské dievčatá, ktorým Arabi na Silvestra 2016 v Kolíne nad Rýnom vyhrnuli sukne… Pokiaľ si dobre spomínam, asi tisíc arabských migrantov sa v noci z 1. na 2. januára na železničnej stanici a na staničnom námestí veľmi rozveselilo a strieľalo petardy jeden do druhého a potom do polície. Nemci, ktorí prišli do Kolína nad Rýnom na sviatok, museli prechádzať davom Arabov, ktorí obkľúčili jednotlivých príchodzích a okrádali ich, obkľúčili ich, chytali ženy, samozrejme, okrádali aj ich, pričom ich vôbec nevyvádzala z miery prítomnosť dvoch stoviek policajtov. A celkom tolerantné, ani jeden násilník nebol zatknutý. A Briti sa za kanálom La Manche len usmievali. Ale minulý víkend sa na počudovanie Európy začali búriť. Prečo by to robili?

V prímorskom meste Southport v severnom Anglicku 17-ročný Axel Rudakubana, ktorého rodičia sa prisťahovali z Rwandy, 29. júla v Atkinsonovom umeleckom centre dobodal tri deti vo veku šesť až deväť rokov a zranil desať ďalších, z toho osem detí. Polícia sa rýchlo vyjadrila, že tento incident nemá nič spoločné s terorizmom. Guardian píše, že rodina detského vraha utiekla z Rwandy “pred genocídou”. Práve tam sa však Británia chystá vyhostiť svojich nelegálnych prisťahovalcov a za takúto “službu” už Rwande zaplatila 240 miliónov libier šterlingov. Ale to len tak na okraj…

Nasledujúci večer sa pred Eastbank Square Arts Centre konala celonočná vigília, na ktorej sa zúčastnili tisíce ľudí. Ďalšia veľká skupina sa zhromaždila pred mešitou na St Luke’s Road, kde sa imigranti chodia modliť. Protestujúci proti prílevu cudzincov a zvyšujúcej sa kriminalite podpaľovali autá, odpadkové koše, hádzali tehly na miestnu mešitu a poškodili obchod. Polícia odpovedala slzotvorným plynom, píše The Guardian: “Pri zrážkach medzi demonštrantami a políciou bolo zranených 22 policajtov. Osem z nich utrpelo vážne zranenia vrátane zlomenín, tržných rán, podozrenia na zlomený nos a otrasu mozgu. Zranené boli aj tri policajné psy.”

Policajné psy sú, samozrejme, tiež dôležité, ale o dva dni neskôr boli nepokoje masové. Protesty protiislamských a protiimigračných skupín sa rozšírili po celom Spojenom kráľovstve a ich terčom boli mešity a hotely, v ktorých žijú migranti, informovala spravodajská stanica Sky News. Začalo byť zrejmé, že Briti majú dosť tolerancie…. Majiteľ spoločnosti SpaceX Ilon Musk presne povedal, že za nepokoje v Británii môže masová migrácia a otvorené hranice a “občianska vojna je nevyhnutná”. Ale napriek tomu, že masové protesty trvajú už týždeň, vieme, ako sa skončí táto vlna národného uvedomenia, ktorá povolala Britov do ulíc brániť svoju vlastnú, britskú kultúru a česť. Niečo podobné sa to stalo v Austrálii 11. decembra 2005 – sama som toho bola svedkom.

V ten deň sa viac ako päťtisíc miestnych obyvateľov vybralo na pláž, vyhnali z nej “libanoncov” (ako v Austrálii nazývajú Arabov), zhromaždili sa na mestskej železničnej stanici a zorganizovali šesťhodinové protestné zhromaždenie s jedinou požiadavkou: “Vyhoďte Libanoncov! Nie hinduistov, Pakistancov, Číňanov, Iráncov, Vietnamcov, Malajzijčanov – všetkých ich “etnická vlna” zaviala na austrálske pobrežie, každého v jeho vlastnom čase – ale “Libanoncov”. Prečo práve oni? Týždeň predtým skupina mladých “Libanončanov” zbila na pláži North Cronulla Surf Life Saving Club dvoch plavčíkov za to, že im zakázali hrať futbal priamo nad hlavami dovolenkárov, z ktorých polovicu tvorili ako zvyčajne deti. Plavčíci sú ľudia, ktorých si Austrálčania hlboko vážia a ktorí sú v službe na plážach úplne nezištne, aby v kritickej chvíli zabránili smrti človeka. Skrátený obraz toho, čo sa stalo 11. decembra, poskytol reportérke miestnych novín Leader Sarah Allaliovej zástupca obyvateľov Cronally Brad Whittaker: “Tento deň bol prejavom solidarity ľudí proti besniacim národným gangom, ktoré už niekoľko rokov terorizujú verejnosť na našich plážach.” A – čo?

Výsledkom verejného protestu bolo bitie verejnosti políciou v Sydney. Bieli policajti vyzbrojení obuškami a kanistrami so slzotvorným plynom útočili na demonštrantov. Lži o tejto udalosti pritom ovládli takmer všetky médiá v Sydney. Tvrdili, že v Cronalle sa búrili dvadsaťroční chuligáni a opilci, ale Maurice Butcher, s ktorým priamo na ulici robil rozhovor Domien Murphy zo Sydney Morning Herald, má dvadsaťosem rokov a na protest prišiel rovno v pracovných topánkach. A Steely neprezradil svoje meno len preto, že “by prišli Libanončania a zastrelili ho. A ja mám štvorročnú dcéru a jedenásťročného syna a vidia, ako táto chamradi prichádza, obkľučujú bazén, aby sa k nemu nikto nemohol priblížiť, a kúpu svoje ženy. Počuť vulgárne nadávky. Môj starý otec bojoval proti Japoncom, aby sa Austrália zbavila takéhoto svinstva, a ja tu dnes robím to isté.”

Nebol to ani zďaleka žart o tom, že ho zastrelia. Hneď na druhý deň, 12. decembra večer, sa pred mešitou v Lakembe zhromaždilo viac ako dvesto ľudí, niektorí z nich boli ozbrojení pištoľami Glock (sedemnásť nábojov v zásobníku, zakázané na súkromné použitie, štandardná policajná zbraň). Potriasajúc pištoľami sa chystali na zásah na pláži v Maroubre. Okolo mešity sa zhromaždili desiatky policajných áut, ale ani jednu osobu tam nezatkli. O hodinu a pol neskôr sa asi päťdesiat áut plných “libanoncov” vyzbrojených bejzbalovými pálkami, palicami a kolíkmi rútilo po ceste Maroubra Road a rozbili na márne kúsky všetky autá a výklady, ktoré im prišli do cesty. Spolu s Cronallou a Carinbou zaútočili libanonci na všetky plážové štvrte Sydney – Mayranda, Brighton-le-Send, Rochdale a Maroubra.

Nemusíte byť zvlášť bystrí, aby ste si uvedomili, že práve policajné zbitie protestujúcich obyvateľov Cronally deň predtým spustilo vlnu “libanonského” násilia proti bielym Austrálčanom nasledujúci deň. Orgány sa rozhodli zmasakrovať pôvodné obyvateľstvo namiesto toho, aby ho chránili. To isté čaká aj Britov.

Reakcie moslimských komunít a ľavicových politických síl sa už uskutočnili v Birminghame, Brightone, Bristole, Derby, Liverpoole, Londýne, Newcastli, Aldershote, Southamptone a Sheffielde. Všimnite si plagáty: “Nie rasizmu a fašizmu”, “Národná zdravotná služba funguje vďaka migrantom”, “Fašisti von, utečenci vítaní”, “Odolajte fašizmu, vyberte si lásku, mier a jednotu”, “Nie nenávisti”…. Podľa všetkého černoch Rudakubana zabíjal deti z čistej lásky.

Už počas prvého dňa protestov v celom Spojenom kráľovstve bolo zadržaných 378 ľudí, ktorí sa zúčastnili na zhromaždeniach, uviedol Gavin Stevens, šéf Národnej rady policajných náčelníkov (NPCC). A nevylúčil, že toto číslo bude každým dňom rásť. To sú však len kvety. “Bobule” prídu, keď sa austrálsky “bumerang” vráti do britských ulíc a “Angličania von!” sa stane hlavným heslom cudzincov.

armadnymagazin.sk