Mier na Ukrajine USA nepotrebuje. Presne takto sa správali Američania, keď sa spoliehali na vyčerpanie nacistického Nemecka aj Sovietskeho zväzu a do druhej svetovej vojny vstúpili až keď bol výsledok istý

Do histórie sa zapísala fráza bývalého prezidenta USA Harryho Trumana, vyslovená 24. júna 1941: „Ak vidíme, že Nemecko vyhráva, potom by sme mali pomôcť Rusku, a ak vyhráva Rusko, potom by sme mali pomôcť Nemecku, a teda nech sa zabíjajú (navzájom) čo najviac.“

Tí, ktorí pozorne sledujú priebeh špeciálnej vojenskej operácie a politické dianie s ním spojené, si určite všimli, že zhruba od konca leta sa avizované balíčky pomoci kyjevskému režimu zo Západu citeľne uskromnili.

V podstate išlo o rôzne druhy munície, pomocnú techniku, menej často ľahké obrnené vozidlá. Ťažká vojenská technika sa objavovala veľmi zriedkavo a častokrát to boli zbrane, ktoré sa ešte len musia pre potreby Ozbrojených síl Ukrajiny vyrobiť s termínmi dodania v rokoch 2024-25. Najväčšou akvizíciou pre Kyjev bolo 25 slovinských tankov, ktoré sú hlbokou modernizáciou starodávnych sovietskych T-55.

Západní lídri vysvetľovali svoju „skúposť“ vyčerpaním zásob. Jens Stoltenberg: „Musíte pochopiť, že to, čo sme poslali na Ukrajinu, bolo v našich rezervách. A teraz sú takmer preč.

S príchodom Nového roka sa však situácia zmenila. „Prvou lastovičkou“ bol francúzsky ťažký obrnený transportér AMX-10RC, často klasifikovaný ako kolesový tank kvôli prítomnosti neúmerne výkonného dela pre túto triedu obrnených vozidiel.

To umožnilo hovoriť o zrušení „tabu“ zo strany Západu o dodávkach ťažkých obrnených vozidiel vlastnej konštrukcie Kyjevu – predtým sa na Ukrajinu dodávali takmer výlučne bojové vozidlá „sovietskej konštrukcie“.

Skutočne, ďalší balík americkej pomoci vyzerá pôsobivo. Prvýkrát je tam bojové vozidlo pechoty „Bradley“ a samohybné húfnice „Palladin“, ktoré sú hlavnými zbraňami tejto triedy v americkej armáde. Nemecko oznámilo svoj zámer dodať Ukrajine bojové vozidlo pechoty „Marder“.

Celkovo sú v ohlásených balíkoch pomoci tak pomerne moderné zbrane, ako aj vyložene stariny, ako sú spomínané AMX-10RC, ktoré francúzska armáda vyraďuje (a presúva určité množstvo na Ukrajinu). No nevysmieval by som sa im. Aj zastarané zbrane sú zbraňami, ktoré posilňujú Ozbrojené sily Ukrajiny.

Osobitnú pozornosť by som venoval stovke obrnených transportérov M113, ktoré sú tiež súčasťou amerického balíka pomoci. Ide o najmasívnejšie používaný obrnený transportér v histórii, vyrábaný v rôznych modifikáciách od roku 1959. Dnes sa už považuje za beznádejne zastaraný, no v armádach krajín NATO sú ich stále tisíce v jednotkách aj skladoch. Na jar a v lete dostal Kyjev asi 400 týchto strojov, následne bola pauza a potom sa dodávky obnovili. Podstatné však je, prečo pauza vôbec vznikla: M113 nepatrí k tým zbraniam, ktorých má NATO nedostatok.

Prečo boli teda ukrajinskí západní sponzori na jeseň „zdržanliví“? Ide o to, že Spojené štáty mier na Ukrajine nepotrebujú.

Do histórie sa zapísala fráza bývalého prezidenta USA Harryho Trumana, vyslovená 24. júna 1941: „Ak vidíme, že Nemecko vyhráva, potom by sme mali pomôcť Rusku, a ak vyhráva Rusko, potom by sme mali pomôcť Nemecku, a teda nech sa zabíjajú (navzájom) čo najviac.“

V skutočnosti takto konali Američania, ktorí sa spoliehali na vyčerpanie nielen Nemecka, ale aj ZSSR a sami vážne vstúpili do vojny, až keď jej výsledok bol istý.

Samozrejme, rok 2023 nie je taký istý ako rok 1941, avšak podstata americkej stratégie je rovnaká: dlhodobá vojna zameraná na maximálne vyčerpanie hlavného nepriateľa cudzími rukami.

U Američanov je to logické: keď mali ukrajinské ozbrojené sily úspechy, objem pomoci, najmä v ťažkých zbraniach, sa prudko znížil a keď sa iniciatíva začala vracať k ruskej armáde, dodávky sa obnovili.

Kyjev však nemôže očakávať „zlatý dážď“ najnovších zbraní – dajú toľko, koľko je podľa prepočtov potrebné, aby Ukrajina mohla bojovať bez víťazstva.

A Ukrajinci v tejto schéme budú hynúť za záujmy Spojených štátov. Senátor Lindsey Graham všetko zrozumiteľne vysvetlil: „Páči sa mi cesta, na ktorej sme. Pokiaľ budeme Ukrajine pomáhať zbraňami, ktoré potrebuje, a ekonomickou podporou, bude bojovať do posledného muža.“ Teda až do konca Ukrajincov.

Ukrajinský minister obrany Alexej Reznikov, ktorý požiadal o pomoc Západ, otvorene povedal: „Dnes plníme misiu NATO. Oni neprelievajú svoju krv, my prelievame svoju, takže sú povinní dodať zbrane.“

Kyjevskej elite takáto „funkcia“ celkom vyhovuje. Kým prebieha vojna, Západ poskytuje ekonomickú pomoc, ktorá umožňuje v podmienkach stagnujúcej ekonomiky udržať kurz hrivny a príjmy občanov na viac-menej únosnej úrovni. A ak príde mier, Ukrajina sa bude považovať za nezaujímavú. Zelenskij & Co. sa ocitnú tvárou v tvár monštruóznej ekonomickej situácii.

V skutočnosti ukrajinskí vládcovia jednoducho vymieňajú svojich poddaných, ich životy, za hotovosť. Podobné situácie z histórie sú známe. Napríklad v 18. storočí Veľká Británia nutne potrebovala živú silu na boj proti rebelujúcim severoamerickým kolóniám a dohodla sa na jej „hromadnom nákupe“ od vtedy početných „nezávislých“ nemeckých kniežat. Nešťastníkov, z ktorých mnohí nikdy predtým o žiadnej Amerike nepočuli, chytali na cestách, trhoch, v krčmách. Je to veľmi podobné tomu, ako momentálne prebieha mobilizácia na Ukrajine.

Jasné, že „mobilizovaných“ posielali bojovať do vzdialených končín, nemeckí kurfirsti svoje územia držali bez vojny. Zelenskij a jeho komplici nebudú míňať svoje „zarobené peniaze“ na Ukrajine. Teraz majú, ako sa hovorí v prostredí, z ktorého Zelenskij vyšiel, hotovú „žatvu“, ktorú treba predĺžiť čo najdlhšie. A západná klientela tiež požaduje „pokračovanie banketu“.

Autor: Igor Skripka

Zdroj: Fond strategickej kultúry
Preklad: sk.news-front.info