Článok v magazíne Foreign Affairs priniesol informáciu, že Kyjev a Moskva mohli k predbežnej dohode o ukončení vojny dospieť už v apríli.
„Zdá sa, že ruskí a ukrajinskí vyjednávači sa predbežne dohodli na rámcoch dohodnutého predbežného urovnania,“ napísali Fiona Hillová a Angela Stentová v prestížnom časopise Foreign Affairs. Autorky sa odvolávajú na rozhovory s viacerými bývalými vysokopostavenými americkými predstaviteľmi.
„Rusko by sa stiahlo do svojej pozície z 23. februára, keď ovládalo časť regiónu Donbas a celý Krym, a výmenou za to by Ukrajina sľúbila, že sa nebude uchádzať o členstvo v NATO a namiesto toho dostane bezpečnostné záruky od viacerých krajín,“ píšu Hillová a Stentová. Fiona Hill pracovala počas Trumpovej administratívy v rokoch 2017-2019 ako riaditeľka pre Európu a Rusko v Rade pre národnú bezpečnosť v Bielom dome, obidve autorky dnes spolupracujú s Brookings Institution.
Ich článok je v prvom rade tvrdou kritikou Vladimira Putina a ruskej zahraničnej politiky, spomínaná veta však otvorila rad otázok. Po prvýkrát niekto prišiel s tvrdením, že Rusi a Ukrajinci sa v úvodnej fáze vojny takmer dohodli na prímerí. Autorky pritom nevysvetľujú ani nekomentujú, prečo mierové rokovania následne stroskotali. Druhú časť skladačky treba hľadať inde. Odpoveď sa môže skrývať v článku prozápadného mienkotvorného ukrajinského denníka Ukrainska Pravda.
Začiatkom mája denník informoval, že rokovania medzi Vladimirom Putinom a Volodymyrom Zelenským dostali stopku po odhalení masakru v Buči a po nečakanej aprílovej návšteve britského premiéra Borisa Johnsona na Ukrajine.
Podľa Ukrajinskej Pravdy, Johnson prišiel 9. apríla do Kyjeva takmer bez ohlásenia. Zdroje blízke prezidentovi Zelenskému pre denník uviedli, že priniesol dva hlavné odkazy:
Po prvé, Putin je vojnový zločinec, s ktorým sa nerokuje, ale treba ho dostať pod tlak.
Po druhé, ak je aj Ukrajina pripravená s Putinom podpísať dohody o bezpečnostných zárukách, „tak oni nie sú“.
„Johnsonov postoj bol, že kolektívny Západ, ktorý vo februári navrhoval, aby sa Zelenskyj vzdal a utiekol, mal teraz pocit, že Putin v skutočnosti nebol až taký mocný, ako si predtým mysleli a teraz bola šanca naňho zatlačiť,“ píše Ukrainska Pravda.
Tri dni po tom, ako Johnson opustil Ukrajinu, sa Putin vyjadril, že sa rokovania s Ukrajinou „dostali do slepej uličky“.
Otázkou samozrejme zostáva, do akej miery konal Johnson na základe dohody s americkým prezidentom Bidenom. Ťažko si však predstaviť, že by Washington o zámeroch Johnsona na Ukrajine nevedel.
Článok o dôsledkoch návštevy britského ministerského predsedu vyšiel na Ukrajinskej Pravde už v máji. Až do zverejnenia článku Fiony Hillovej a Angely Stentovej však nebolo jasné, ako blízko sa Moskva a Kyjev dostali k dohode. Na zistenia ukrajinského denníka, po zverejnení článku na Foreign Affairs, opätovne upozornil novinár Branko Marcetič z amerického ľavicového magazínu Jacobin.
Vo svojej relácii si ich všimol aj konzervatívny komentátor televízie Fox News Tucker Carlson. „Koho zaujíma, čo chcú Ukrajinci? USA a Spojené kráľovstvo požadovali totálnu vojnu proti Rusku. Vojnu o zmene režimu v Rusku. Samozrejme, Ukrajinci, ktorí uviazli uprostred, nemali inú možnosť, ako ustúpiť,“ povedal jeden z najsledovanejších amerických komentárov. Dodal, že v čase zverejnenia článku denníka Ukrainska Pravda sa o týchto zisteniach na Západe v podstate neinformovalo.
Dnes je nepravdepodobné, že by bolo možné podobnú dohodu o bezpečnostných zárukách a stiahnutí Rusov na pozície z 23. februára dosiahnuť. Ukrajinci sú presvedčení, že momentum je na ich strane a majú schopnosť s americkými zbraňami Rusov vytlačiť a obnoviť pôvodnú teritoriálnu integritu Ukrajiny. Putin sa zase rýchlo zorganizovanými referendami a následnými anexiami pripravuje na možnú eskaláciu vojny. Ukrajinci sú presvedčení, že s Putinom sa už dohodnúť nemajú, že by to bol iba kompromis, ktorý by ich poškodil. Rusi sú zase presvedčení, že Washingtonu ide o zásadné oslabenie (až zničenie) Ruska, preto mobilizujú a na Ukrajinu plánujú poslať státisíce, možno dokonca viac ako milión mužov. A k jadrovej vojne sme podľa radu analýz bližšie než kedykoľvek v histórii.
Až budúcnosť ukáže, ako budeme možné prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou z apríla, hodnotiť.
Autor: Peter Števkov
Zdroj: standard.sk
Vraj sa tým klaniame režimu, ktorý podkopáva bezpečnosť celej Európy. Novopečený „energetický expert“ a poslanec…
Ukrajinský prezident podľa slovenského premiéra finančne poškodzuje Slovensko a kvôli podpore sankcií na ruský jadrový…
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…