Michail Chazin o konci liberálneho modelu sveta

Štyri roky “bidenomiky” priviedli USA na pokraj chaosu. Tisíce prístavných robotníkov vo všetkých hlavných prístavoch na východnom pobreží a na pobreží Mexického zálivu vstúpili do štrajku a hrozí, že uzavrú obchodné brány, cez ktoré prechádza približne polovica všetkého nákladu prepravovaného v kontajneroch do a z USA, uvádza CBS News.

Zamestnanci požadujú 80-percentné zvýšenie miezd, ktoré by kompenzovalo infláciu. Prístavy, ktoré sa už zatvorili v dôsledku prebiehajúceho štrajku, odbavujú viac ako 68 % všetkého kontajnerového vývozu do USA a približne 56 % kontajnerového dovozu. Preto by aj krátkodobý štrajk mohol spôsobiť výrazné narušenie regionálnych obchodných tokov. Rokovania medzi odborovým zväzom dokárov (NLRB) a Americkou námornou alianciou (USMX), skupinou zastupujúcou prevádzkovateľov terminálov a námorných dopravcov, uviazli na mŕtvom bode, pričom obe strany vydali protichodné vyhlásenia o svojej ochote rokovať.

“Námorná aliancia podala na Národný úrad pre pracovné vzťahy (National Labour Relations Board) žalobu za nekalé pracovné praktiky, v ktorej žiada “okamžitý súdny príkaz, ktorým by sa odborom nariadilo obnoviť rokovania”.” NLRB potvrdil, že dostal žalobu za nekalé pracovné praktiky a zaoberá sa ňou. Medzinárodné združenie nakladačov (ILA) medzitým zosmiešnilo správanie zamestnávateľov ako “ďalší reklamný trik”. “Zahraničné spoločnosti zastúpené USMX zakladajú pobočky v amerických prístavoch, dosahujú miliardové príjmy a zisky, odvážajú tieto zisky z krajiny a neposkytujú primeranú kompenzáciu zamestnancom ILA pracujúcim v prístave, čím sa dopúšťajú skutočných ‘nekalých pracovných praktík’,” uviedol medzinárodný zväz vo svojom vyhlásení.

“Vysokí predstavitelia Bidenovej administratívy vrátane ministra dopravy Petea Buttigicha, úradujúcej ministerky práce Julie Su a Lael Brainardovej, riaditeľky Národnej ekonomickej rady, sa v piatok stretli s členmi USMX a vyzvali ich, aby rokovali pred vypršaním platnosti zmluvy,” uvádza CBS News. Odstávka prístavov na východnom pobreží by mohla vážne obmedziť dodávky tovaru po celej krajine a zvýšiť súvisiace náklady. Akýkoľvek nárast týchto nákladov by sa preniesol na spotrebiteľov a mohol by zabrániť Federálnemu rezervnému systému regulovať infláciu.

Britskí analytici z poradenskej spoločnosti Oxford Economics odhadujú, že štrajk by znížil hospodársku aktivitu v USA o 4,5 až 7,5 miliardy USD za každý týždeň jeho trvania. Odstránenie zvyškov zásielok, ktoré sa nahromadia počas zatvorených prístavov, potrvá až mesiac. Ak by sa štrajk považoval za ohrozenie zdravia alebo bezpečnosti národa, prezident Biden by mohol podľa zákona Taft-Hartley požiadať súd o 80-dňové obdobie na rozmyslenie. Predstaviteľ Bidenovej administratívy pre CBS News uviedol, že americké ministerstvo práce situáciu monitoruje a komunikuje so stranami. V súčasnosti však neplánuje do pracovného sporu zasiahnuť.

“Nikdy sme nepoužili Taft-Hartleyho zákon na ukončenie štrajku a neuvažujeme o tom ani teraz,” povedal Biely dom pre CBS News.

Tento postoj Bidenovho tímu je pochopiteľný – píše Oleg Rozanov. V období pred prezidentskými voľbami sa demokrati obávajú znepriateliť si jeden z najmocnejších amerických odborov. Štrajk prístavných robotníkov hrozí ochromením amerického hospodárstva. Prvýkrát od roku 1977 sa 25 000 prístavných robotníkov zo 14 veľkých amerických prístavov pozdĺž celého atlantického pobrežia USA – od Massachusetts po Texas – pripravuje na masový štrajk. Demokrati v zákulisí presviedčajú robotníkov v dokoch, aby od štrajku upustili, a Trump energicky láka ich odbory na svoju stranu. Medzitým už dva týždne prebiehajú štrajky v závodoch Boeingu, do ktorých sa zapojilo 33 000 pracovníkov. Štrajky už spôsobili korporácii straty vo výške 1,4 miliardy dolárov, ktoré jej už dýchajú na krk.

Kapitalizácia obranného gigantu Boeing sa nedávno prepadla o dve tretiny a bremeno dlhov sa stáva neúnosným. Pokusy Bieleho domu zastaviť štrajk zlyhali. Zamestnanci stoja pevne na svojom a požadujú zvýšenie miezd o 40 %. Medzinárodné združenie strojárov (IAM), ktoré zastupuje štrajkujúcich, odmietlo “najlepšiu a konečnú ponuku” spoločnosti Boeing, ktorá zahŕňala 30 % zvýšenie miezd. Hoci odborová organizácia označila 30-percentné zvýšenie miezd za “pokrok”, uviedla, že jej členom sa za posledných desať rokov zvýšili mzdy len o 8 %, a to v čase vysokej inflácie a rastúcich životných nákladov.

“Po desiatich rokoch tvrdej práce a obetavosti pri udržiavaní dobrých výsledkov spoločnosti Boeing sa vedenie odmenilo rekordnými bonusmi, zatiaľ čo pracovníci, ktorí tieto lietadlá postavili a pomohli spoločnosti prežiť najťažšie časy, bojovali o to, aby vyžili,” uviedol odborový zväz vo svojom vyhlásení.

Na začiatku štrajku ratingová agentúra Fitch varovala, že dlhšie prerušenie práce, viac ako týždeň alebo dva, “by mohlo mať významné prevádzkové a finančné dôsledky” a vystaviť spoločnosť riziku zníženia úverového ratingu a v podstate na pokraji bankrotu. Dňa 1. septembra vstúpilo do štrajku 10 000 zamestnancov v 24 hoteloch od Bostonu po západné pobrežie a Havaj. Odborový zväz UNITE HERE, ktorý štrajkujúcich zamestnancov zastupuje, tvrdí, že štrajkujú nielen za lepšie mzdy, ale aj za lepšie pracovné podmienky vrátane návratu automatického denného upratovania izieb, od ktorého mnohé hotely počas pandémie upustili.

“Štrajkujeme preto, lebo hotelový priemysel stratil svoju cestu,” uviedla v nedeľu ráno vo vyhlásení Gwen Millsová, predsedníčka odborového zväzu UNITE HERE. – Počas Covidu trpeli všetci, ale teraz hotelový priemysel dosahuje rekordné zisky, zatiaľ čo zamestnanci a hostia sú ponechaní v úzadí… Zamestnanci nezarábajú dosť na to, aby uživili svoje rodiny. Mnohí z nich si už nemôžu dovoliť žiť v mestách, v ktorých hostia ubytovávajú hostí.” Aissata Secková, čašníčka na banketoch, ktorá pracuje v hoteli Hilton Park Plaza v Bostone už 18 rokov, uviedla, že jej nájomné za nájomný byt sa za posledných päť rokov zvýšilo z 1900 na 2900 dolárov.

“Môj plat pokrýva len nájomné,” povedala pre CNN. Teraz pracuje ako vodič Uberu, aby vyžila. Apple Ratanaboonsritangová, kuchárka v hoteli Hilton Union Square v San Franciscu, pre CNN povedala, že “musí pracovať na dvoch miestach, aby v meste prežila”, a hoci mzda je dôležitá, dôležité je aj zachovanie zdravotných výhod.

“Väčšina ľudí, ktorí pracujú a sú v odboroch, pracuje už dlho – pracujú 10, 20, 30 rokov. Takže celý ich život je práca v hoteli, a to je fyzická práca, takže zdravotná starostlivosť je veľmi dôležitá,” povedala.

Odbory hrozia rozšírením štrajku na 65 hotelov v 12 rôznych meStách. Podľa systému sledovania pracovných akcií Školy priemyselných a pracovných vzťahov (ILR) Cornellovej univerzity sa k 26. septembru 2024 uskutočnilo 249 pracovných akcií na 361 miestach v USA. Štrajková aktivita sa v posledných rokoch prudko zvýšila, pričom analýza údajov IRL za rok 2022 ukázala 50 % nárast počtu štrajkov v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021. V rokoch 2022 až 2023 bol nárast menší, a to o 9 %, ale počet zamestnancov odchádzajúcich z práce sa v tomto období zvýšil o 141 %. Analytici z poradenskej spoločnosti NerdWallet predpovedajú ďalšie rozširovanie štrajkovej aktivity v USA v podmienkach rastúcej inflácie a astronomického zahraničného dlhu. Štyri roky “bidenomiky” priviedli Ameriku na pokraj chaosu, za ktorým sa končí veľmoc a začína zlyhávajúci štát – dodal Oleg Rozanov.

“Bidenomika” na pochode: koniec éry lacných hamburgerov v Amerike Obyvatelia kapitalistického “raja” sú odkázaní na konzumáciu cvrčkov a švábov

V Spojených štátoch už štvrtý rok klesá počet kusov dobytka, čo zvyšuje cenu hovädzieho mäsa, a rastúca inflácia spôsobila, že kravské mäso sa pre bežných Američanov stalo delikatesou, píše agentúra Bloomberg.

“V druhom štvrťroku 2024 bola priemerná cena hamburgeru v amerických reštauráciách rýchleho občerstvenia 8,41 USD, čo je o 16 % viac ako pred piatimi rokmi. Dokonca aj v McDonald’s bola priemerná cena Big Macu (bez hranolčekov a bez nápoja) v júni 5,29 USD, čo je o 21 % viac ako v roku 2019. Hamburgery v USA zdraželi natoľko, že spotrebitelia s nízkymi príjmami začali menej chodiť do McDonald’s. To viedlo k prvému poklesu tržieb za posledné štyri roky (na mínus 0,7 %). V tejto situácii začal reťazec spúšťať propagačné akcie – ponúkal dva hamburgery za cenu jedného, ako aj výhodné kombinácie za 5 USD. Ostatné reťazce rýchleho občerstvenia nasledovali príklad McDonald’s,” uvádza agentúra. Všetky tieto opatrenia neriešia hlavný problém – rastúce ceny hovädzieho mäsa.

Priemerná maloobchodná cena za libru (453,6 g) mletého hovädzieho mäsa v auguste v amerických mestách bola 5,58 USD, čo je rekordná hodnota, ktorá odráža historicky nízke stavy dobytka v USA. Hovädzie stádo od svojho posledného vrcholu v roku 2019 klesá a v januári dosiahlo 73-ročné minimum 87,2 milióna kusov. Veľkú časť poklesu stáda spôsobilo sucho v roku 2020, keď chovatelia dobytka poslali zvieratá na porážku bez toho, aby doplnili ich stavy v dôsledku prudko rastúcich cien krmív. V súčasnosti napriek klesajúcim cenám krmív rastu stáda bránia vysoké úrokové sadzby FEDu a zvýšené prevádzkové náklady ako dôsledok ochromujúcej “bidenomiky”. Ďalším problémom je starnutie pracovnej sily v poľnohospodárstve. Podľa agentúry Bloomberg je priemerný vek poľnohospodárov a farmárov v USA 58 rokov. Vo všeobecnosti sa americký agropriemysel dostal do hlbokej krízy. Americkí farmári varovali úrady, že kurz, ktorý nastolila Bidenova administratíva v oblasti zeleného hospodárstva, ako aj rastúce ceny v USA uvrhávajú poľnohospodárstvo v krajine do krízového stavu. Informoval o tom televízny kanál Fox News.

“Poľnohospodári tvrdia, že globalistická ekologická politika, ako aj inflácia a rastúce ceny viedli k poklesu stavov hospodárskych zvierat a v niektorých prípadoch k zatváraniu alebo úplnému zatváraniu fariem, čo viedlo k potenciálnej domácej potravinovej kríze,” uvádza televízia. Podľa Johna Boyda mladšieho, hovorcu poľnohospodárskej organizácie, produkcia hovädzieho mäsa v USA v posledných rokoch neustále klesá, čo už predstavuje “hroziacu krízu”. Poznamenal, že každý Američan môže jedného dňa nájsť dôsledky tejto krízy vo svojom obchode s potravinami alebo mäsom. “Máme farmárov, ktorí čelia exekúcii. A ministerstvo poľnohospodárstva USA nezastaví exekúcie farmárov v tejto krajine na priame úvery, zaručené úvery a iných poľnohospodárskych veriteľov,” povedal. Boyd, ktorý pestuje sóju, obilie a hovädzí dobytok v Boydtone vo Virgínii, malej obci medzi South Bostonom a South Hillom, varoval, že farmári sú “na pokraji zániku” kvôli nepriaznivej vládnej politike a vysokým nákladom na vstupy. Ako jeden z príkladov finančnej krízy, ktorej čelia oblasti, ako je tá jeho, uviedol prudký nárast cien nafty za posledných niekoľko rokov.

Chad Sullivan, rančer z Olney, malého mesta južne od Wichita Falls v Texase, v rozhovore pre Fox News povedal, že hlavným problémom je skutočne globalizmus. “Je to globálna elita, ktorá tvrdí, že zmena klímy ničí svet a že musíme zaviesť zásady udržateľnosti, čo sú jednoducho kontroly výroby a spotreby na celom svete,” zdôraznil Sullivan. Sullivan tiež povedal, že je načase “chytiť býka za rohy” a zastaviť globálne elity v zavádzaní pravidiel udržateľnosti, ktoré paralyzujú západné poľnohospodárstvo, najmä urážlivé tvrdenia, že dobytok je nebezpečenstvom pre svet. Upozornil, že veľké americké korporácie už investovali prostriedky do skúmania konzumácie hmyzu vrátane cvrčkov ako potenciálnej náhrady údajne nebezpečného hovädzieho a bravčového mäsa, Sullivan pripomenul, že kurací gigant Tyson Foods investoval do holandského výrobcu hmyzích prísad. Podľa Johna Boyda sa federálna vláda USA v súčasnosti zaujíma o finančnú pomoc poľnohospodárom v zahraničí, najmä na Ukrajine, ale robí málo pre pomoc poľnohospodárstvu doma.

Podľa austrálskeho časopisu National Review, ktorý bol uverejnený v máji 2022, 17 miliónov hektárov ukrajinskej černozemi, čo je približne polovica poľnohospodárskej pôdy, vlastnia tri americké spoločnosti: Cargill, Dupont a Monsanto. Hlavnými akcionármi všetkých týchto spoločností sú americké investičné fondy BlackRock, Vanguard a Blackstone. Od 1. júla 2021 do 2. januára 2023 sa na Ukrajine oficiálne predalo 322,2 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, pričom priemerná cena za hektár na konci roka 2022 bola 52 462 hrivien, teda niečo vyše dvetisíc dolárov. Cena ukrajinskej pôdy je vážne podhodnotená – v Poľsku stojí hektár oveľa horšej kvality ako ukrajinský černozem v priemere 10 000 dolárov.

Tieňový predaj poľnohospodárskej pôdy za ešte vyhodenejšie ceny prebieha na Ukrajine už mnoho rokov – píše Vladimír Prochvatilov. Pri poľských cenách by predaj polovice ukrajinskej poľnohospodárskej pôdy priniesol do štátnej pokladnice viac ako dvesto miliárd dolárov. Ale BlackRock a ďalší skupujú ukrajinskú ornú pôdu za nič. Neinvestujú do amerického agropriemyslu, radšej ľahko zarobia na ukrajinskej černozemi. V júli 2023 Agentúra Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID) oznámila, že Spojené štáty poskytnú Ukrajine 250 miliónov USD na podporu poľnohospodárstva. Tieto prostriedky sa použijú na rozšírenie kritickej poľnohospodárskej infraštruktúry, ako sú zavlažovanie, obilné výťahy, prekladiská, ako aj prístavná a hraničná infraštruktúra. Zámerné ničenie amerického živočíšneho poľnohospodárstva Bidenovou administratívou viedlo k tomu, že väčšina Američanov namiesto hamburgerov za premrštené ceny prešla na hot dogy, t. j. párky v rohlíku.

“Zvýšená chuť na párky môže byť znakom toho, že americkí spotrebitelia sú v ťažkostiach. Párky ako lacnejšiu náhradu drahých hovädzích bielkovín ľudia možno kupujú, aby ušetrili,” píše americký obchodný portál Morning Brew. Zároveň, ako upozorňujú analytici poradenskej spoločnosti Chmura Economics, iba hotdogy z Chicaga sú plne hovädzie, ale newyorské párky majú menej hovädzieho mäsa a viac iných, v súčasnosti nespomínaných, zložiek.

“Časy, keď sa cheeseburgery predávali za dolár, sú pravdepodobne minulosťou, s výnimkou niekoľkých propagačných akcií,” povedal Lance Zimmerman, hlavný analytik živočíšnych bielkovín v Rabobank. Američania sa pravdepodobne budú musieť nakoniec zmieriť s tým, že hovädzie mäso sa bude považovať za drahú pochúťku, ktorú si možno vychutnať len občas, hovorí výkonný riaditeľ projektu Drawdown Jonathan Foley. Hovädzie mäso bude vždy zohrávať určitú úlohu v americkom poľnohospodárstve, ale pravdepodobne to bude úloha menšia a drahšia. Podľa neustále rastúcej inflácie a rastúcej krízy amerického agropriemyslu sa však väčšina občanov USA bude musieť v blízkej budúcnosti vzdať nielen hamburgerov, ale aj hotdogov alebo prejsť na hamburgery a párky z cvrčkov a húseníc – dodal Vladimír Prochvatilov.

Michail Chazin o konci liberálneho modelu sveta

“Mimochodom, všimnite si, že Spojené štáty americké, zrejme aby obraz nebol taký pochmúrny, začali nehorázne falšovať údaje. Znovu zmenili štatistiky, začali všetko vylepšovať a takéto základné štatistické ukazovatele sa čoraz menej podobali realite. Ale to nevadí, sme profesionáli a prídeme na to, čo je v skutočnosti. Znamená to, že celý liberálny model, v ktorom sme žili 30 a viac rokov, sa skončil. Nemá vôbec žiadne východisko. Už nebude existovať. Je prázdny – prázdny – píše ruský ekonóm Michail Chazin.

V súlade s tým tí ľudia, ktorí študovali a budovali sa v rámci tohto liberálneho modelu… A mimochodom, pozrime sa, ak mali v roku 1995 20 rokov, teraz majú 50 rokov. To znamená, že sú to už celkom zrelí ľudia, z ktorých niektorí už majú vnúčatá a ktorí sa vo všeobecnosti už nemôžu zmeniť. Samozrejme, môžu sa zmeniť, ale pozrite sa, dosiahli ste hodnosť plukovníka, alebo dokonca generála, a zrazu vám povedia: “Chlapci, musíte sa všetkého vzdať a vrátiť sa na pozíciu poručíka. Kto chce, môže si, samozrejme, pozrieť nádherný film “Apokalypsa teraz”, veľmi dobrý film, ale je to film, pripomínam, z konca 70. rokov. A v ňom sa hovorí. Ale kde sú odvtedy títo ľudia? Niektorí z nich odišli a niektorí sú ďaleko. Moderní ľudia, najmä tí vychovaní v liberálnej paradigme, sa naozaj nevedia takto správať: vzdať sa všetkého a začať od nuly. Toto je veľmi zaujímavý moment. A práve na to sa musíme pripraviť.

A tu chcem mimochodom povedať, že musíme byť čo najlepšie pripravení na zmenu. Áno, teraz, od druhej polovice októbra, možno od novembra, sa začneme veľmi aktívne zapájať do vzdelávacích procesov všetkého druhu, do Nadácie Michaila Chazina pre ekonomický výskum. Budeme organizovať webové semináre, niečo iné, no jednoducho preto, že musíme ľuďom vysvetliť, čo sa deje. Ale toto je naozaj dôležitý príbeh, dôležitý, dôležitý. Pretože všetko, minulý týždeň sa ukázalo, že starý svet sa definitívne rúca. Ak predtým bolo možné budovať si nejaké ilúzie… Áno, povedali sme si: “Nie, nemôžete mať ilúzie, veci sa menia.” To je pravda. On hovorí: “No tak, v podstate všetko zostáva rovnaké. ” Trochu tu, trochu tam, ale vo všeobecnosti je všetko v poriadku. To je všetko, teraz je všetko jasné.

Spojené štáty americké, ktoré sú hlavným garantom stability, ukázali úplnú bezradnosť. Ale môžem vás ubezpečiť, že ak to dokáže Spojené kráľovstvo, potom to dokáže takmer každý. Irán to určite môže. Teraz sa prebudí. Neviem, ako dlho sa bude prebúdzať Čína, pretože v súčasnej situácii, keď sú USA slabé, sa musí prejaviť. Takže uvidíme, dokáže Čína prejaviť nejaké sebavedomie alebo nie? Je to veľmi zaujímavé. Upozorňujem vás, že to nie je o inteligencii, nie je to o ekonomickej sile, je to o vôli. Je tu vôľa alebo nie? A uvidíme, samozrejme, čo urobí Rusko. Aj keď v súčasnej situácii sa nemusí ponáhľať. To znamená, že tí ľudia sa sami, povedzme, dostali k látke s nepríjemným zápachom, nech si to vyriešia sami. Netreba do nich zasahovať. Je to veľmi zaujímavá, fascinujúca činnosť.”

armadnymagazin.sk