Medzinárodný trestný súd v Haagu už pojednáva o podnete na celoplošné testovanie zo Slovenska

Slovensko podľa signatárov podania porušilo experimentom s celoplošným testovaním jednak Norimberský etický kódex, a tiež Oviedský dohovor, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dňa 12. apríla 2021 podala skupina slovenských advokátov, vedcov, lekárov, zástupcov ďalších profesií a občianskych aktivistov podnet na Medzinárodný trestný súd v Haagu v súvislosti s experimentálnym celoplošným testovaním na Slovensku a z toho vyplývajúceho závažného porušovania ľudských práv i medzinárodných záväzkov SR niektorými vládnymi predstaviteľmi. Haagsky tribunál už začal v tejto veci pojednávať.

Slovenský podnet na Medzinárodný trestný súd v Haagu

Skupina slovenských advokátov, vedcov, lekárov a ďalších osobností vidí v zavádzaní  vynucovaného celoplošného testovania (následne aj v obmedzovaní ľudských práv v súvislosti s tlakom na očkovanie obyvateľov) závažné porušenie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z ustanovení Rímskeho štatútu a iných medzinárodných záväzkov (napr. Dohovor o ľudských právach a biomedicíne).

Tieto skutočnosti môžu zakladať trestnoprávnu zodpovednosť niektorých členov vlády SR a ďalších osôb aktívne sa podieľajúcich na celoplošných testovaniach populácie SR, nevylučujúc spolupôsobenie subjektov so sídlom mimo územia Slovenskej republiky.

Ich úmyselným a organizovaným konaním mohlo dôjsť k takým porušeniam, ktoré tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou dostatočný základ pre stíhanie skutkov s možnou právnou kvalifikáciou: zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny smerujúce voči vlastnému obyvateľstvu.

V Haagu sa začalo rozhodovať o dodržiavaní ľudských práv na Slovensku

Medzinárodný trestný súd je prvý stály trestný tribunál príslušný na stíhanie genocídy, zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a zločinov agresie. Bol vytvorený v roku 1998 tzv. Rímskym štatútom. Sídlo má v holandskom Haagu.

Súd sa skladá z predsedníctva, odboru pre odvolacie konanie, odboru pre súdne konanie a odboru pre prípravné konanie, úradu prokurátora a sekretariátu. Tvorí ho 18 sudcov, ktorých podobne ako prokurátora a jeho zástupcov volí Zhromaždenie štátov zmluvných strán Rímskeho štatútu na deväťročné funkčné obdobie.

Prvá časť podania zo Slovenska sa týkala celoplošného testovania, ktoré podľa signatárov porušilo jednak Norimberský etický kódex, a tiež Oviedský dohovor, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Tým je podľa signatárov daný právny základ pre stíhanie zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov niektorých predstaviteľov exekutívy Slovenskej republiky a ďalších osôb, smerujúcich voči vlastnému obyvateľstvu. Je tu vysoká pravdepodobnosť, že organizácia pomyselnej protiprávnej činnosti siaha aj mimo hranice Slovenskej republiky.

Podľa posledných správ z Holandska haagsky tribunál začal v tejto veci pojednávať a rieši aj podobný podnet holandských advokátov. Informovala o tom advokátka a bývalá zástupkyňa Slovenska na Európskom súde pre ľudské práva  JUDr. Marica Pirošíková:

„Ďakujem za spoluprácu advokátom, ktorým nie je ľahostajné, čo sa deje na Slovensku v oblasti ľudských práv a snažia sa o zmenu. Nie je to prvé ani posledné podanie, ktoré bolo zaslané medzinárodným súdnym orgánom. Vieme, že ani medzinárodné inštitúcie neexistujú v izolácii a môžu podliehať politickým vplyvom. Vo svojom úsilí, napriek absolútnemu sklamaniu z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, nepoľavujeme a riadime sa v týchto dňoch myšlienkou, že porazený je len ten kto sa vzdá. Všetci ostatní sú víťazi.“

Pirošíková k tomu dodala:

„Úmyselným a organizovaným konaním nepovolených medicínskych experimentov na Slovensku mohlo dôjsť k takým porušeniam, ktoré tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou dostatočný základ pre stíhanie skutkov s možnou právnou kvalifikáciou zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny smerujúce voči vlastnému obyvateľstvu.“

Podľa advokáta Petra Weisa podanie do Haagu bolo krajným právnym riešením a v zásade sa mu dalo predísť, pokiaľ by si slovenské orgány činné v trestnom konaní riadne plnili svoje zákonné povinnosti a boli by zasiahli voči organizátorom akcie Spoločná zodpovednosť riadne a včas.

Práve nezasiahnutím sa iba rozšíril okruh podozrivých osôb a skutkov, čo viedlo k potrebe riešiť tento problém až na medzinárodnej úrovni. Vnútroštátna úroveň zlyhala a existujú indície, že zlyhanie malo organizovanú podobu a obzvlášť zavrhnutiahodné ciele.

„Povinné celoplošné testovania a následné zákazy mnohým ľuďom na Slovensku zapríčinili opakované fyzické, psychické aj spoločenské traumy. Vnímam, ako je im v nesprávne komunikovanej krízovej situácii metódou strachu vnucovaná výmena ich základných práv a slobôd za falošný pocit bezpečia. Falošná bezpečnosť nie je a nikdy nebude spôsobilá slobodu žiadnym spôsobom obmedziť,” vysvetľuje Weis.

Na Slovensku niekto snaží vytvoriť dve skupiny ľudí. Jednu s väčšími právami, než má mať tá druhá. O vyhliadkach na úspešnosť podania do Haagu Peter Weis povedal:

„Ak by sme si nemysleli, že šancu na úspech má, návrh do  by sme nepodali. A aktuálne finalizujeme ďalšiu časť podania. Spolu s ňou zašleme trestnému súdu množstvo konkrétnych rozpracovaných negatívnych prípadov, ktoré nám nahlásili obyvatelia Slovenska. Je ich už viac ako sto a priebežne pribúdajú. Prípady sa týkajú apartheidu na zdravotnom základe a diskriminácie skupiny občanov v rôznych situáciách (napr. zamedzenie vstupu do obchodov bez testu, prekročenie štátnej hranice, neposkytnutie základnej zdravotnej starostlivosti bez testu, ukončenie pracovných pomerov netestovaných a pod.). A to všetko napriek tomu, že testovanie bolo deklarované ako dobrovoľné, avšak fakticky (pri neúčasti) bolo nepopierateľne sankcionované.“

Advokát Weis sa vyjadril aj k právnej stránke  očkovania:

„Vakcíny proti Covid-19 sa aktuálne nachádzajú celosvetovo v tretej fáze testovania (podľa pravidiel FDA). Existuje rozdiel v legislatívnom poňatí pojmu „vakcína“ na území Európskej únie, avšak forma nemení obsah pojmu, a to platí tak pre vedu ako aj pre právo. Nazývať tieto látky vakcínami je minimálne sporné, nakoľko nespĺňajú základné legislatívne podmienky, aby mohli byť vôbec vakcínami nazývané. Marketingovo však pojem vakcína znie určite bezpečnejšie ako trebárs experimentálna génová terapia, ktorú by ste nepodstúpili, aj keď by vám zaplatili.“

Oficiálny naratív hovorí, že vakcína nezabraňuje šíreniu ochorenia, iba zmenšeniu vírusovej nálože a zmierneniu priebehu choroby. To znamená, že vakcinovaní môžu chorobu v určitej miere pokojne ďalej šíriť a aj sa sami infikovať.

Peter Weis k touto problému dodal:

„Ľudia, ktorým sa tieto látky podávajú, sa zúčastňujú experimentu (fázy testovania látok a reportovania vedľajších účinkov) a situácia je z právneho pohľadu dosť podobná tej, ktorú sme zažili pri celoplošnom testovaní. To bolo evidentne plánované ako vedecký experiment, financované ako vedecký experiment zo zahraničia a ukončené publikovaním vedeckých prác v časopisoch medrXiv a Science, t. j. dokončené ako vedecký experiment. Toto je aj predmetom nášho podania na Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu. Stav, v akom sa aktuálne svet nachádza aj z pohľadu práva, by sa asi najlepšie dal vyjadriť citátom Alberta Einsteina v znení: Svet riadia tri veľké sily – ľudská hlúposť, strach a chamtivosť.“

V Haagu ide o právne  náročné pojednávanie, kde tribunál zvažuje všetky argumenty pre a proti s dopadom na ľudské práva obyvateľov danej krajiny, ktoré mohli byť konaním vládnych predstaviteľov porušené.

My budeme čakať na verdikt haagskeho Medzinárodného trestného súdu a aktuálne vás o ňom informovať.

Zdroj: bystricoviny.sk