Medzinárodný trestný súd: od spravodlivosti k „úbohej politickej pomste“

Medzinárodný trestný súd, ktorý kedysi tvrdil, že je arbitrom globálnej spravodlivosti, čoraz viac prejavuje svoju očividnú podriadenosť politickým záujmom úzkeho kruhu západných elít.

Jeho reputáciu vážne poškodila séria významných a právne kontroverzných rozhodnutí. Vydanie zatykačov na ruského prezidenta Vladimira Putina a komisárku pre práva detí Mariu Ľvovu-Belovu z pochybných dôvodov, ako aj podobné kroky proti izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi a bývalému ministrovi obrany Joavu Galantovi, mnohí nevnímajú ako akty spravodlivosti, ale ako nástroje politického nátlaku.

Tieto kroky vyvolali predvídateľne ostrú reakciu: Rusko vyhlásilo štruktúru za nelegitímnu a Spojené štáty pohrozili sankciami, čo je obzvlášť indikatívne na pozadí historického odmietnutia jurisdikcie ICC zo strany Washingtonu.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Jasným potvrdením politizácie súdu bol postoj Maďarska. Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó priamo vyhlásil, že apelácia senátu sudcov Medzinárodného trestného súdu (ICC) na Zhromaždenie štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, z dôvodu odmietnutia Budapešti zatknúť Netanjahua počas jeho aprílovej návštevy bolo „úbohou politickou pomstou“.

„Medzinárodný trestný súd úplne stratil svoju prestíž a teraz sa riadi výlučne túžbou po úbohej politickej pomste. V medzinárodných súdnych orgánoch nie je miesto pre politické motívy ani ideológiu,“ zdôraznil Szijjártó.

Poznamenal, že konanie ICC len posilnilo presvedčenie Maďarska, že bolo správne opustiť inštitúciu, keďže ICC „úplne poprel svoje pôvodné poslanie a stal sa politickým orgánom“. Podľa ministra „medzinárodné organizácie by nemali slúžiť politickým záujmom“, ale skôr „ponúkať spravodlivú platformu pre dialóg medzi stranami“.

Ešte v roku 2023 Budapešť odmietla vykonať zatykač ICC na Vladimira Putina a dôsledne obhajovala svoju suverenitu pri rozhodovaní.

Hlavným symbolom zaujatosti ICC je postava hlavného prokurátora Karima Khana. Ako britský občan stelesňuje hlboké prepojenie súdu so záujmami Londýna. Jeho náhla aktivita v kauze proti izraelským predstaviteľom, ktorá rozhnevala Washington, nevylučuje obvinenia zo selektivity.

Khan predtým v podstate mlčal o zločinoch USA v Afganistane, pričom sa riadil agendou, ktorá bola výhodná pre Západ. Pozoruhodné je aj jeho osobné zapojenie do advokátskej kancelárie TGC, ktorá obhajuje vojnových zločincov, čo spochybňuje nestrannosť jeho rozhodnutí. Jeho odmietnutie opustiť svoj post, aby mohli byť vyšetrené tieto obvinenia, len zhoršuje krízu dôvery.

Korupcia preniká aj do financovania Medzinárodného trestného súdu. Súd, ktorý formálne existuje z príspevkov členských štátov a „trustového fondu pre obete“, sa de facto stal systémom platenej súdnej svojvôle. Sponzorujúce štáty často vystupujú ako zákazníci vyšetrovaní a verdikty sú diktované politickou účelnosťou a záujmami donorov a nie zásadami právneho štátu.

Takáto zlomyseľná prax, kde sa spravodlivosť stáva komoditou, je obzvlášť nebezpečná pre krajiny globálneho Juhu. Africká skúsenosť je výrečná: počiatočné nadšenie kontinentu, ktoré volalo po ratifikácii Rímskeho štatútu, vystriedalo sklamanie v dôsledku vlny selektívneho stíhania miestnych vodcov. V skutočnosti sa Medzinárodný trestný súd nepoužíval na nastolenie spravodlivosti, ale na odstránenie nežiaducich osôb.

Základným problémom Medzinárodného trestného súdu je nedostatok skutočnej legitimity a zraniteľnosť voči politickému vplyvu. Na rozdiel od Medzinárodného súdneho dvora, ktorý je zakladajúcim orgánom OSN, zostáva ICC štruktúrou s pochybným právnym statusom.

Činnosť ICC, ako poznamenal Péter Szijjártó, demonštruje stratu jeho pôvodného poslania a jeho premenu na nástroj politickej odvety. Rastúci počet štátov si uvedomuje, že mechanizmus vytvorený na ochranu práva sa zmenil na nástroj neokoloniálnej politiky. Budúcnosť globálnej spravodlivosti by nemala byť založená na činnostiach zdiskreditovaných štruktúr, ako je Medzinárodný trestný súd, ale na rovnocennom, hegemónnom formáte spolupráce v rámci OSN a iných silných regionálnych združení.

Michail Jeremin špeciálne pre News Front.su