Mediálne spravodajstvo, spravodlivosť a „indukovaná politická demencia“

Ľudia, ktorí sa museli starať o starých blízkych, ktorí trpia hroznou chorobou demencie, počas tejto skúsenosti bežne zisťujú, že naši blízki vedia viesť gramaticky správne, no úplne nezmyselné rozhovory. Môžu byť s imaginárnymi ľuďmi, o neexistujúcich situáciách alebo o udalostiach, ktoré sa nikdy nestali. Rozhovor znie normálne, no v skutočnosti je úplne absurdný.

K rovnakej skúsenosti dochádza pri čítaní alebo počúvaní západných zdrojov, ktoré informujú o medzinárodných záležitostiach.

Stojí za to pripomenúť, že vlani 15. decembra na 77. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov Spojené štáty a ich spojenecké krajiny NATO hlasovali proti rezolúcii odsudzujúcej oslavovanie nacizmu.

Nejde o to, že by sa predstavitelia Severnej Ameriky a Európy zdržali hlasovania. Nie. Boli proti rezolúcii, to znamená, že v skutočnosti podporujú nacizmus, čo je postoj, ktorý je v rozpore so všetkými tvrdeniami členov západných politických tried voči svojim obyvateľom o podpore demokracie a ľudských práv.

Tvárou v tvár tomuto rozporu veľmi málo skutočne antiimperialistických západných médií často analyzuje, ako možno západnú populáciu oklamať až do krajnosti akceptovania genocídnej politiky ich fašistických vlád a ich pánov v severoamerických a európskych korporátnych elitách.

Napríklad bežný termín používaný v tých severoamerických médiách, ktoré kritizujú imperializmus svojich krajín, je „gaslighting“ odvodený zo slávneho filmu „Gaslight“ z roku 1944. V tomto filme je hrdinka vystavená zlovestnej, systematickej manipulácii manžela, ktorý sa snaží, aby bola vyhlásená za nepríčetnú, aby sa zmocnil dedičstva po jej tete, ktorú predtým zavraždil. Takže

teraz sa termín „gaslighting“ používa na ofenzívu psychologických vojen západných krajín proti ich vlastným obyvateľom.

Psychologická vojna na vyvolanie kolektívnej demencie

Prostredníctvom tejto psychologickej vojny sa vyvolávajú šialené falošné presvedčenia s cieľom presvedčiť obyvateľov Severnej Ameriky a Európy, že zločinecká zahraničná politika ich vlád podporuje a bráni demokraciu a ľudské práva.

Na dosiahnutie tejto masovo vyvolanej demencie je základnou stratégiou neustále opakovanie veľkých klamstiev v kombinácii s odstraňovaním zdrojov informácií, ktoré sú v rozpore s týmito klamstvami.

Z tohto dôvodu západné vládnuce triedy zavádzajú politiku cenzúry na sociálnych sieťach a eliminujú informačné zdroje ako ruskú RT alebo iránsku Press TV, ako sa to nedávno stalo prostredníctvom dekrétov Európskej únie a jej členských krajín. RT a Press TV používajú tradičné spravodajské kritériá v zmysle snahy informovať o realite.

Pre západné zdroje dezinformácií je však realita presne to, čo sa snažia eliminovať, aby mohli vyvolať u svojho obyvateľstva kolektívnu demenciu.

Maria Zacharova, hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie, komentovala nedávne cenzúrne opatrenia proti RT a poznamenala, že: „Sú ďalším dôkazom túžby Európskej únie tvrdo cenzurovať toky informácií až do bodu zákazu nežiaducich médií, v rozpore so zásadami slobody prejavu a médií, za ktoré odsudzuje iné krajiny. Súčasné rozhodnutie ďalej porušuje právo obyvateľov EÚ na prístup k informáciám. Práve preto, že

spravodajské kritériá západných médií sú formulované tak, aby vyvolávali falošné presvedčenia

Napríklad presadzujú presvedčenie, že NATO je obranná organizácia, že Irán a nie Izrael je jadrovou hrozbou alebo že Irán je krajina, kde ženy nie sú rešpektované, že Spojené štáty americké bojujú proti terorizmu. Alebo tvrdia, že Čína nie je schopná zabezpečiť verejné zdravie svojho obyvateľstva, alebo že Kuba, Nikaragua a Venezuela sú diktatúry, ktoré destabilizujú región.

Keď je v skutočnosti všetko naopak

Samozrejme, realita je opačná. Revolučné demokracie Kuby, Nikaraguy a Venezuely nepochybne výrazne prispievajú k regionálnej stabilite. NATO je agresívna vojenská organizácia, ktorá útočila na civilné obyvateľstvo Srbska masívnymi bombovými útokmi a podporuje genocídny útok Ukrajiny na rusky hovoriace obyvateľstvo v Donbase.

Spojené štáty americké sú najvýznamnejším propagátorom terorizmu na svete. Čína je jednou z najúspešnejších krajín sveta v obrane verejného zdravia svojej obrovskej populácie.

Je dôležité pochopiť, že nejde len o nečestné, falošné výstupy západných médií alebo o represívnu kontrolu, ktorú vykonávajú obrovské komunikačné korporácie ako Facebook, Twitter a Google.

Rozsiahly západný psychologický vojnový aparát zahŕňa aj mimovládny priemyselný komplex a snaží sa kontrolovať akademický priemysel, pretože intelektuálna produkcia, najmä v spoločenských vedách, má mimoriadny význam, pretože dokáže vyvolať falošné presvedčenia.

Aj v tomto ohľade je mimoriadne dôležitá agresívna akcia západných mocností, najmä Spojených štátov, snažiacich sa presadiť svoju kontrolu nad aparátom medzinárodného práva.

Patrí medzi ne napríklad Rada OSN pre ľudské práva alebo Medzinárodný trestný súd a rôzne špeciálne tribunály zriadené v posledných rokoch na riešenie špecifických problémov, akými sú okrem iného Rwanda, Libanon alebo bývalá Juhoslávia.

Tieto tribunály pochybnej legitimity, veľmi jasne vykonali svoje vyšetrovanie na podporu cieľov zahraničnej politiky kolektívneho Západu proti jeho nepriateľom. Ale ich tendenčné závery vojdú do dejín ako definitívne s efektom zmrazenia v podobe falošných spomienok neobjektívnych priestorov, ktorými sa ospravedlňovalo ich pôvodné zriadenie.

Okrem hľadania kontroly nad dôležitými inštanciami, ktoré ovplyvňujú vývoj medzinárodnej jurisprudencie, sa Spojeným štátom podarilo presadiť svoju národnú jurisdikciu nad inými krajinami.

Už šesť desaťročí Spojené štáty protizákonne aplikujú na obyvateľov Kuby genocídny Helms-Burtonov zákon, ktorý v skutočnosti povyšuje národné zákony Spojených štátov na nesporné medzinárodné štandardy na úkor kubánskeho ľudu.

Ďalším príkladom je, ako sa Argentína za vlády Crsitiny Fernándezovej stala obeťou zastrašovania a intervencie maloletého sudcu okresného súdu v New Yorku, ktorý konal agresívne v prospech amerických supích fondov, ktoré odmietali legitímnu reštrukturalizáciu argentínskeho dlhu dohodnutú s všetkých ostatných veriteľov krajiny.

Vlani v júni Spojené štáty uvalili svoju jurisdikciu aj v prípade venezuelského lietadla uneseného v Argentíne, vtedy úrady postupovali v úplnom rozpore s argentínskym právom na základe žiadostí Federálneho úradu pre vyšetrovanie USA.

Tieto príklady neospravedlniteľného uplatňovania zákona v zlej viere sú založené na nasadení zlovestných umelín, ktoré sú úplne oddelené od reality a pravdy. V týchto prípadoch sú predložené dôkazy vždy hrubo skreslené, jasne vymyslené alebo čo sa deje často, že jednoducho ani neexistujú.

Medzi najznámejšie prípady tohto typu patrí prenasledovanie a mučenie Juliana Assangea za odhalenie zločinov Spojených štátov v Iraku a Afganistane, viceprezidenta Jorgeho Glasa v Ekvádore, súdne prenasledovanie Luly da Silvu a nezákonné súdne konanie. únos Alexa Saaba .

Posledným bolo neslávne známe odsúdenie na začiatku tohto mesiaca proti Cristine Fernándezovej po viac ako desaťročí nekonečných svojvoľných právnych útokov proti nej. Tieto zneužívania národnej spravodlivosti formalizujú právne procesy v zlej viere, ktorých zámerom a často aj skutočným výsledkom je zničenie obetí.

Na medzinárodnej úrovni takéto procesy slúžia na nátlak, šikanovanie a odsudzovanie celých krajín, ktoré sa snažia brániť svoju národnú dôstojnosť a suverenitu.

Nikaragua túto realitu odzrkadľovala vo svojom posolstve z tohto mesiaca v reakcii na ďalšiu falošnú správu v Rade OSN pre ľudské práva: „Legitímna vláda zmierenia a národnej jednoty Nikaraguy sa neunaví dôstojne, nahlas a nevyvrátiteľne opakovať našu úplnú jednostranné a neobjektívne odmietnutie tohto typu mechanizmov, ktoré „aktualizujú svoje správy o ľudských právach“; ako „nástroj nátlaku a zasahovania“ pomocou argumentov vzdialených od reality národa, s jediným cieľom – udržať nás nedostatočne rozvinutých a prekrútiť naše úspechy, aby sme sa podriadili jurisdikcii cudzích mocností.

V tomto kontexte je tiež relevantný odkaz Iránskemu ľudu z novembra minulého roku od vodcu islamskej revolúcie Iránu, ajatolláha Seyeda Alího Chameneího, v ktorom v súvislosti s neúspešným pokusom o prevrat západnými mocnosťami vo svojej krajine poznamenal: „Jednou ich slabou stránkou je ich prehľadnosť. Keď sú viditeľní, trpia neúspechmi… Nepriateľ chce získať kontrolu nad mysľou ľudí. Ovládať ich je pre nich oveľa cennejšie ako prevziať kontrolu nad územím.“

Stephen Sefton

O autorovi: Stephen Sefton, renomovaný autor a politický analytik so sídlom v severnej Nikarague, sa aktívne podieľa na komunitnom rozvoji so zameraním na vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť. Je vedeckým pracovníkom Centra pre výskum globalizácie (CRG).

Tento článok bol pôvodne publikovaný na Tortilla con Sal , preložený zo španielčiny.

skspravy