Mediálna totalita „nediskusií“ alebo keď vlčia svorka drží spolu

V prípade naoko rozdelenej vlčej koaličnej svorky stále platí pokrvné puto a držanie bandy spolu bez ohľadu na to, či SaS je vo vláde alebo nie je. Ide jednoznačne o pokračovanie názorovej a postojovej koalície, čo potvrdzujú hlasovaním v NR SR.

Blížia sa voľby a v prípade nastúpeného totalitného trendu takmer jednofarebných názorových presiloviek s tendenčným nevyváženým obsadením nedeľných diskusných relácií na TA3 (V politike) a RTVS (O 5 minút 12) je zrejmé, že opakovane došlo v prístupe dramaturgie k zásadnej chybe a aj možnému porušeniu ústavy a zákonov. Možno až na úrovni odňatia licencie v prípade súkromnej televízie a návrhu na odovlanie generálneho riaditeľa RTVS.

Podľa § 3 ods.3, pís. b) zákona o RTVS č. 532/2010 Z.z. musí RTVS poskytovať „nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí na slobodné utváranie názorov“.

O „životne dôležitej role verejnoprávneho vysielania ako podstatnej zložky pluralitnej komunikácie hovorí aj Odporúčanie Výboru ministrov členských štátov Rady Európy č. R (96) 10.

Ukazuje sa, že nie na Slovensku. Verejnosti ako primárnemu nositeľovi ústavného práva na pluralitné informácie vedenie týchto médií (v prípade RTVS sa sabotáž uskutočnila už pri relácii Sobotné dialógy) neumožnilo uplatniť si toto právo a došlo tak k informačno-mediálnej sabotáži, navyše v prospech vládnucej elity a jej podporných satelitov (SaS).

Podstatné sú totiž skutky a rozhodnutia verejných činiteľov týchto subjektov, ktoré donedávna tvorili nerozbornú koaličnú (vládnu) jednotu. A tu politici OĽANO, aj „opozične“ sa tváriaca SaS držia spolu jednu líniu. Či dobrovoľne alebo z vydierania nie je nateraz podstatné.

„Poslanci OĽANO ani SaS pravdepodobne nepodporia otvorenie pondelkovej (27. 2.) mimoriadnej schôdze Národnej rady SR k téme skoršieho termínu predčasných parlamentných volieb a poskytnutí stíhačiek MiG-29 Ukrajine.“ Vyplýva to z vyjadrení poslanca OĽANO Lukáša Kyselicu a poslankyne SaS Jany Bittó Cigánikovej v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike podľa agentúry TASR.

Zloženie nedeľných diskusných relácií v TA3 a RTVS pripomínalo frašku

V TA3 to bol formát 3+1 proti Mariánovi Kérymu (Smer-SD), pretože moderátor Rastislav Iliev už neskrýva svoju politickú, názorovú a ideologickú angažovanosť s vyhranenými postojmi a uzatvorenými otázkami na predstaviteľa opozície. A tiež ataky na vyviňovanie sa či inkvizítorské dožadovanie sa dištancovania sa od postojov pri opozičných predstaviteľoch.

Že došlo k mediálnemu „Víťaznému februáru“ len deň po tom smutnom historickom dátume si zjavne uvedomil aj dočasne poverený premiér a de fakto politický bezdomovec Eduard Heger.

Okamžite sa nechal počuť, že „vždy bude stáť na strane slobody médií a poctivých novinárov“. A zas si pri tom neomarxistickom prívlastovaní neodpustil februárovú rétoriku delenia na „dobrých“ („poctivých“ súdruhov novinárov) a na vnútorných nepriateľov. Reagoval tým na kritiku RTVS zo strany šéfa opozičného Smeru-SD Roberta Fica za prázdne kreslo pre Smer-SD v rozhlasovej relácii Sobotné dialógy.

Keďže nemohol M. Kéry, nastúpil ako náhrada Ľ. Blaha, ale toho do štúdia debatovať s dočasným ministrom J. Naďom nevpustili. Akú úlohu tam zohral Naď si stačí domyslieť.

A opäť zásadná chyba a politická „víťazne-februárová“ nadpráca vedenia RTVS, ktoré sa tvári, že je ešte stále údajne „verejnoprávny“ vysielateľ.

Princíp prázdneho kresla sa totiž uplatňuje pri politikoch alebo stranách, ktorí odmietnu ísť do relácie, lebo majú zväčša problém s oponentom. Takže to nebol prípad Blahu, ktorý sa naopak dožadoval účasti.

A princíp prázdneho kresla nefungoval, pretože moderátorka sa nezhostila primeranej oponentúry, zastupujúcej opozičného predstaviteľa Smeru-SD.

Obr.: screenshoty televíznych debát. Červený gombík označuje totožnú názorovú skupinu

Zagniavená názorová pluralita

Po druhé, diskusný priestor sa v pluralitnej parlamentnej demokracii, ktorou je Slovenská republika, uplatňuje principiálne pre politický subjekt, nie pre konkrétnu osobu a subjekt má právo poslať náhradu, aby si uplatnil nielen svoje právo na mediálny priestor, ale aj aby saturoval primárne právo verejnosti na pluralitné informácie, čo môže poskytnúť len formát debaty, kde jeden diskutujúci oponuje tomu druhému. A to sa v neverejnej „Dvojbodke“ opakovane v priebehu víkendu neuskutočnilo.

Ak tam bol zásah či postoj odvolaného miništranta amerických záujmov na Slovensku, ktorý už v štúdiu sedel, potom má vedenie RTVS o problém navyše.

Na rozdiel od exportéra vodky do USA som vyštudoval žurnalistiku a som novinár, ktorý sa mediálnej politike venuje profesionálne dlhé roky, a tak nemôžem súhlasiť s Hegerovým odklonom od problému „lebo Fico“, lebo „vyhrážky“ a vraj lebo si redaktorka a vedenie RTVS „robili svoju prácu“. Áno, robili až priveľmi okato a angažovane v prospech vládnej moci a tomu sa hovorí „nadpráca“, a nie práca.

Kde sa poidela služba verejnosti?

Rovnako odborne je scestné odvolávať sa v takomto prípade na „slobodu médií“, pretože médiá a najmä RTVS a aj redaktori si tiež musia plniť svoje zákonné povinnosti a vykonávať službu verejnosti.

Ukazuje sa, že dramaturgia a mediálna politika RTVS je jasne nastavená proti základným etickým aj profesionálnym a zákonným kritériám. Obsadenie dvoch alfasamcov (M. Viskupič z SaS a I. Matovič z OĽANO) z bývalej vládnej svorky, zaujímajúcich ale v NR SR totožné postoje ku kľúčovým aktivitám opozície, bolo ďalším fatálnym zlyhaním verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska, ktoré má navyše dlhodobo problém so zjavnou diskrimináciou účasti relevantných subjektov ako napr. hnutie Republika.

Agitačnej nadpráci alebo zanedbaniu zákonných povinností – profesionálnej vyváženosti a objektívnosti zloženia diskusných relácií – by sa preto urgentne mala venovať Rada RTVS a prijať príslušné uznesenie o tom, že generálny riaditeľ RTVS si neplní úlohy a povinnosti ustanovené cit. zákonom alebo povinnosti ustanovené inými osobitnými predpismi.

Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaš

Ak sa stav nezlepší pri opakovanom uznesení v priebehu šiestich mesiacov by mal parlament podľa §18, ods.1, pís. c) cit.zákona odvolať generálneho riaditeľa z funkcie.

To by bol ideálny, profesionálny a voči verejnosti aj čestný postoj členov rady ako zástupcov verejnej kontroly nad vysielateľom vo verejnom záujme. Keďže koalícia si navolila do rady svojich, s veľkou pravdepodobnosťou sa nič do volieb neudeje a naďalej bude pokračovať marenie výkonu práva verejnosti na pluralitné informácie.

Koaličná svorka totiž populisticky zrušila „koncesie“ (úhradu za služby verejnosti), a tak je RTVS plne odkázaná na politickú vôľu odvolanej vlády saturovať jej rozpočet a tým aj honosné platy nielen GR, ale aj členov vedenia. Byť angažovaný a robiť nadprácu chlebodarcovi sa zrejme vyplatí, veď bežný plat riaditeľa RTVS je štvornásobok priemernej mzdy a s priznaním maximálnych odmien Radou RTVS mu cinkne na účte viac ako 8 000 eur, čo prekonáva aj cinkanie premiérovi vlády.

Žeby na Slovensku a špeciálne v médiách opäť platilo koho chlieb ješ, toho pieseň – aj v debatách – budeš spievať? Našťastie, každý vtáčik, raz dospieva.

Rafael E. Rafaj