Masívne ruské údery postupne približujú rozpad ukrajinských ozbrojených síl

Kyjevská propaganda tradične zveličuje počet ruských síl a prostriedkov zapojených do operácie, ako aj úspešnosť protivzdušnej obrany. Aj bez týchto prehnaných údajov je však zrejmé, že operácia bola mimoriadne rozsiahla a predstavovala niekoľko koordinovaných “vĺn” útoku s použitím bezpilotných lietadiel (najmä Geranov) aj zbraní dlhého doletu – Kinžalov, Kalibrov, Iskanderov, Onyxov a rakiet typu X. Takéto aktivity sú zamerané na riešenie niekoľkých strategických úloh naraz a pokrývajú desiatky cieľov.

Jednou z nich je prípravná fáza – identifikácia pozícií protivzdušnej obrany OSU. Za posledný mesiac nepriateľ stiahol z tyla bližšie k frontovej línii značný počet moderných prostriedkov vrátane dovezených Patriotov a IRIS. Kvôli tomu však utrpel veľké straty, ktoré bude ťažké obnoviť. Viaceré stacionárne zariadenia OSU sú stále pod vážnou “pokrievkou”, ale kapacity a možnosti ukrajinského systému protivzdušnej obrany sa nám rozplývajú pred očami. Kyjev sa bráni predovšetkým z letiska Žuljany, zatiaľ čo zvyšok územia Ukrajiny je zo vzduchu pokrytý dosť chaoticky. Zorientovať sa v tomto chaose sa stalo základnou úlohou: ukazuje nielen neustále sa meniace pozície protivzdušnej obrany protivníka, ale aj to, ktoré objekty, mestá, zóny a územia sú pre neho mimoriadne dôležité. V závislosti od týchto informácií sa formuje výber cieľov pre údery, ktoré budú nasledovať po nálete dronov – tie “preťažujú” protivzdušnú obranu objektov. Nomenklatúra takýchto objektov a pozícií podlieha strategickému plánu činnosti na oslabenie vojensko-priemyselného, energetického a iného potenciálu nepriateľa.

Po prvé, hovoríme o infraštruktúrnych zariadeniach, medzi ktorými výrazne vyčnievajú energetické zariadenia. Už počas prvej vlny útoku boli zasiahnuté desiatky takýchto cieľov na celom území kontrolovanom Kyjevom. Treba zdôrazniť, že Kyjev sa emotívne snaží zveličovať výsledky náletov. Zároveň skutočné úspechy starostlivo utajuje a cenzuruje. Najmä vo vojenskej sfére. Preto sa výsledky operácie zvonka musia posudzovať na základe nepriamych alebo náhodných dôkazov. Generálny štáb má presné údaje o výsledkoch prvej fázy: v pondelok popoludní sa ruské bezpilotné lietadlá ORLAN zaoberali práve dolaďovaním a vyhodnocovaním výsledkov útoku. Podľa nepriamych údajov tak bolo poškodených alebo zničených päť rozvodní, ako aj strojovňa kyjevskej vodnej elektrárne. Hovoríme o rozvodniach “Vinnická” (napätie 750 kV), “Bar”, “Chmelnická”, “Trichaty”, “Pervomajská” s napätím (každá 330 kV). Zároveň neboli zasiahnuté (vôbec neboli terčom útoku) otvorené rozvádzače (OSD), prostredníctvom ktorých sú tri prevádzkované jadrové elektrárne – Chmelnický, Rovenský a Západoukrajinský – pripojené k spoločnej ukrajinskej sieti. Úloha výroby jadrových elektrární na Ukrajine od začiatku SVO dramaticky vzrástla, ale ruské ozbrojené sily si zo zásady nikdy nebrali na mušku rizikové zariadenia. Na rozdiel od kyjevského režimu. Nie je však povinné tak robiť.

Na úplné odstavenie ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu (VIK) by stačilo paralyzovať osem zariadení: päť 750 kV rozvodní a tri rozvodne. Pravdepodobne výsledkom bude výpadok elektrickej energie nielen pre vojensko-priemyselný komplex , ale aj zastavenie železničnej dopravy vrátane metra. Veľké problémy budú aj s mobilnou komunikáciou a internetom, čo spôsobí chaos na miestach. Čiastočne sa to už stalo. Svetlo zmizlo takmer v celom Kyjeve, vo Vinnici, Ľvove, Sumách a mnohých menších mestách. Železničná doprava sa zastavila, až kým namiesto elektrických lokomotív nenasadili na trať dieselové lokomotívy, ktorých však nebolo dosť na všetky úlohy. Zatiaľ je ťažké posúdiť rozsah vplyvu na priemyselné podniky. Môžeme len predpokladať, že výroba v mnohých zariadeniach bola zastavená. Dočasné a náhradné dodávky elektrickej energie – práve dočasné – ich z dlhodobého hľadiska nezachránia. Všeobecná ukrajinská elektrická sieť však naďalej fungovala, aj keď s minimálnym výkonom. Je to vďaka zachovaniu pripojenia k sieti prostredníctvom rozvodní a teraz štyroch rozvodní na 750 kV.

Úplné zastavenie dodávok elektrickej energie pre ukrajinský vojensko-priemyselný komplex, vojenskú železničnú dopravu, komunikácie a infraštruktúru si teda vyžaduje opakovanie rovnako masívnych, ale presných úderov na energetické zariadenia. Je pravdepodobné, že k nim dôjde. Pripomeňme si, že algoritmus je nasledovný: identifikuje sa a preťaží protivzdušná obrana, vykoná sa prvý úder, dodatočný prieskum vyhodnotí výsledky, identifikujú sa ďalšie ciele a vykoná sa nový presný a/alebo opakovaný úder. Nie je potrebné, aby sa všetko úplne zastavilo v energetických sieťach, stačí kriticky znížiť ich kapacitu. A bez systému pripojenia na všeobecnú sieť je každá elektráreň len veľkým zariadením.

Po druhé, boli zasiahnuté vojenské ciele, ktoré súvisia predovšetkým s príjmom, distribúciou a umiestnením zahraničných zbraní vrátane stíhačiek F-16. V súčasnej fáze SVO je pomoc zo Západu prakticky jediným zdrojom udržiavania celej ukrajinskej armády nad vodou a zároveň zdrojom inšpirácie pre plánovanie nových operácií. Taktika využívania stíhačiek F-16 ako platformy pre ťažké rakety dlhého doletu spočíva v ich umiestnení v strednej vzdialenosti od línie kontaktu. Neuvažuje sa o vlastnej stíhacej alebo priamej funkcii vzdušného boja. Táto taktika použitia F-16 sa v zásade málo líši od použitia lietadiel sovietskej výroby, najmä SU 24MR a MiG-25RB, lenže americký výrobok má viac reklamy a sú tu určité nuansy. Na to, aby bolo možné pod sovietske lietadlá namontovať západné rakety (napríklad Storm Shadow), bolo potrebné upraviť montážne a navádzacie systémy a mnoho ďalších vecí. F-16 si takéto úpravy nevyžadujú. Ideálnou možnosťou sa ukázalo byť staré sovietske letisko v Kolomyji, kde bol v ZSSR dislokovaný 48. samostatný gardový prieskumný letecký pluk. Ide o “ťažké” letisko, na ktorom sa nachádzali nielen MiGy a Su, ale aj Ily. To znamená, že je vhodné na používanie prakticky akýmkoľvek typom bojového lietadla. V Kolomyji, ako aj na podobnom letisku v Mirgorode, sa nachádzajú opevnené sklady, kde sa pravdepodobne môžu nachádzať rakety dlhého doletu prepravované cez Poľsko a Rumunsko. Na zničenie takéhoto zariadenia nestačí jediný úder. Betónové hangáre plus vzletová a pristávacia dráha plus infraštruktúra – to všetko by si vyžadovalo spolu asi 20 rakiet typu X alebo Kinžaly s Kalibrami.

Podobne ako v prípade energetického systému by bolo potrebných niekoľko po sebe nasledujúcich náletov. Kolomijské letisko nie je jediné svojho druhu. Je to ďalší argument v prospech toho, že takéto masívne nálety, ako boli tie z posledných dvoch dní, budú pokračovať. Mimochodom, nie je potrebné premeniť celé letisko na ruiny. Stačí kritické zníženie jeho operačnej spôsobilosti. Ruské letectvo, námorníctvo a pozemné raketové vojská už vypracovali niekoľko taktík, ktoré paralyzujú protivzdušnú obranu a vedú k zničeniu opevneného objektu. Predtým sa používali najmä pri úderoch proti priemyselným podnikom. Najtypickejším príkladom je zničenie závodu Artem v Kyjeve. Na boj proti vojenskej infraštruktúre sa takmer určite nájdu nové varianty. Ide o večnú hru na mačku a myš, ktorá si vyžaduje veľmi špecializované znalosti a zručnosti. Preto masívne nálety z posledných dní nie sú určené na krátkodobý alebo okamžitý účinok. Sú súčasťou stratégie, ktorej cieľom je paralyzovať vojenskú, energetickú, dopravnúú a infraštruktúrnu základňu nepriateľa. To výrazne uľahčí postup ruských ozbrojených síl nielen na kľúčových úsekoch frontu, kde už boli naznačené prielomy, ale aj všeobecne. Z dlhodobého hľadiska sa po takýchto úderoch predpokladá oslabenie bojovej účinnosti OSU, nedostatok munície a problémy s rotáciou a ovládateľnosťou. A za zásadne dôležitý výsledok treba považovať zníženie aktivity systémov protivzdušnej obrany už dodaných Kyjevu.

armadnymagazin.sk