Generálny prokurátor Maroš Žilinka dal podnet na začatie disciplinárneho stíhania špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Je to odvážny krok, pretože si tým proti sebe poštval Lipšicovu zúrivú kamarilu novinárov a politických spojencov z radov režimu šialenca z Trnavy.
Zvolením Maroša Žilinku za generálneho prokurátora sa stal malý zázrak. Vlastne veľký. Kto by totiž očakával, že režim šialenca z Trnavy pripustí, aby sa stal šéfom prokuratúry odborne zdatný, morálne nespochybniteľný a po všetkých ostatných stránkach príčetný človek? V čase chaosu a rozkladu právneho štátu nie je potrebné skúmať, ako a prečo sa zázrak stal. Dôležité je nebrať ho ako samozrejmú vec a vyjadrovať Žilinkovi všemožnú podporu.
Okrem iného aj preto, lebo pri voľbe špeciálneho prokurátora si režim šialenca z Trnavy dal oveľa väčší pozor. Najprv zmenil zákon, potom mu umožnil vykonať nezákonným spôsobom bezpečnostnú previerku a nakoniec zvolil za šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry politika a treťotriedneho advokáta Daniela Lipšica. Stal sa opak zázraku: doľahla na nás skľučujúca politická realita.
Netrvalo dlho a politik Lipšic v prokurátorskom talári sa dostal do konfliktu so zákonom, prokurátorskou etikou a zaužívanými pravidlami výkonu tejto dôležitej funkcie. Oprávnene si za to vyslúžil napomenutie generálneho prokurátora Žilinku. Aj medzi štyrmi očami v rámci pohovoru, aj prostredníctvom statusu na Facebooku.
Zjavne to nestačilo. Politický špeciálny prokurátor sa totiž v rozpore so všetkým, čo má stelesňovať šéf inštitúcie, na čele ktorej stojí, začal verejne hodnotiť dôkazy v kauze kajúcnika Dömötöra. Je to neprijateľné nielen preto, že prípravné konanie je podľa Trestného poriadku neverejné. Lipšicov úrad totiž v predmetnom prípade ani nevykonáva dozor, pretože spadá do kompetencie Krajskej prokuratúry v Bratislave.
A nielen to. Od chvíle, ako sa dopustil tohto prešľapu, Lipšic absolvuje nekonečné turné po konšpiračných médiách hlavného prúdu a robí si osobnú politickú kampaň. Reční o pravde a spravodlivosti, hovorí o dobrej rodičovskej výchove a zaklína sa ešte kdejakými inými frázami. Slovom pokračuje v tom, čo robil celý čas, keď mútil zatuchnuté vody slovenskej politiky. Daniel Lipšic sa v nich máča do roku 1998. Od tej chvíle podnes je jeho život nikdy nekončiaca kampaň. Bez ohľadu na to, kde sa nachádza. V parlamente, vo vláde, v obývačke, v spálni či na Úrade špeciálnej prokuratúry.
Nie, konanie Daniela Lipšica nie je prekvapivé. Nikto od neho neočakával nič iné, a preto je len prirodzené, že sa dostal do stretu so zákonom, poslaním prokurátora a aj s jediným nadriadeným – Marošom Žilinkom. Lipšic prišiel robiť na Úrad špeciálnej prokuratúry špinavú politickú robotu. Jediný, kto ho môže v tejto chvíli zastaviť, je generálny prokurátor. A v rámci svojich možností to aj robí. Lipšic, železná päsť režimu šialenca z Trnavy, mu však nič nedaruje. S kohortou poslušných a skorumpovaných novinárov pôjdu Marošovi Žilinkovi po krku. A s nimi celý šialencov režim.
Čo proti tomu môžeme urobiť? Vyjadrovať na každom kroku a pri každej príležitosti Marošovi Žilinkovi podporu. Napríklad na jeho Facebooku. Iba on stojí ako hrádza medzi zvyškami našej slobody a prívalovou vodou nezákonnosti, politizácie trestného konania a mocenskej svojvôle.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa chystá na sklonku svojho mandátu navštíviť Ukrajinu. Hlava štátu to…
Na sneme Progresívneho Slovenska delegáti opäť zvolili na funkciu predsedu PS Michala Šimečku, ktorý „pokračuje“…
Pokiaľ ide o prebiehajúcu izraelskú vojenskú kampaň v Gaze , viacerí analytici a novinári poukázali na bod údajných osobných…
Pápež vysvetlil, za akých podmienok pôjde na konferenciu o Ukrajine. Pápež František príde na konferenciu…
Lavrov: Macron potrebuje jaskynnú rusofóbiu, aby sa stal lídrom v Európe „Jaskynná rusofóbia“, ktorú dýcha…
Šéf Rheinmetall sľúbil Ukrajine granáty s doletom 100 kilometrov Nemecký obranný koncern Rheinmetall dodá Ukrajine…