Mária Kolíková a jej program s názvom Dozerať a trestať

Liberáli sú frustrovaní z druhej strany barikády. A druhá strana barikády je frustrovaná z liberálov. Liberáli však majú momentálnu výhodu, že sú pri moci a môžu „príčinu“ svojej frustrácie sankcionovať zavedením nových trestných činov a zaviesť tak ešte viac kontroly a dozoru štátu nad myšlienkovým a emocionálnym svetom jednotlivcov.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková predložila pomerne rozsiahlu novelu Trestného zákona. Jej súčasťou sú okrem iného definície nových „osobitných motívov“ na spáchanie trestného činu, ako aj nové skutkové podstaty, výrazne okliešťujúce naše súčasné slobody v oblasti vyjadrovania názorov. Nie je to žiadne prekvapenie, pretože sa k tomu schyľovalo dlhšie.

A je to tu…

Nezanedbateľná časť spoločnosti, novinárov a politikov niekoľko rokov volá po prísnejšej regulácii obsahu alternatívnych médií a sociálnych sietí a otvorene vyzýva k trestaniu toho, čo považujú za šírenie nepravdivých informácií, hoaxov či konšpiračných teórií. Tendencia prísnejšie dozerať, regulovať a trestať je dlhodobo viditeľná najmä v kruhoch označujúcich sa za liberálne a dokonca aj v kruhoch, ktoré nominálne liberálne nie sú, no ich videnie sveta je touto ideológiou výrazne poznačené. Azda ani netreba priveľmi zdôrazňovať, že ide o mimoriadne kuriózny paradox, pretože ešte dekádu dozadu liberáli a ich spojenci v radoch časti konzervatívcov a socialistov volali po zmenšovaní, nie zvyšovaní regulačnej prítomnosti štátu v živote jednotlivca.

Takisto zrejme nebude pre nikoho prekvapením tvrdenie, že popísané tendencie sú sprievodným javom dlhodobej polarizácie spoločnosti, akú sme na Slovensku nezažili ani počas búrlivých 90. rokov minulého storočia. Možno sa niekomu zdá, že polarizácia spoločnosti súvisí s rozdielnym prístupom k ochoreniu COVID-19 a s neexistenciou základnej zhody na tom, ako by mala vyzerať štátna politika prevencie. COVID-19 a s ním súvisiace vládne opatrenia nie sú príčinou hlbokej spoločenskej nezhody, sú len jej urýchľovačom a akcelerátorom.

Príčiny tohto spoločenského rozkolu sú oveľa komplexnejšie, zložitejšie a hlbšie, ako si mnohí uvedomujú. Ich popis by zabral nielen množstvo času a priestoru, ale by aj viedol k odklonu od hlavnej témy tohto textu. Preto len dodajme, že na globálnej úrovni dochádza k závažným kultúrnym, sociálnym, politických a technologickým zmenám, ktoré mnohí považujú za pokrok, no takisto ich mnohí vehementne odmietajú, pretože ich považujú za existenciálne ohrozenie. Tento spor sa manifestuje pri rôznych príležitostiach a COVID-19 je jednou z nich.

Zámienka sa vždy nájde

Pre liberálov, akým je napríklad aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, sú niektoré udalosti spojené s reakciami na epidemické opatrenia, vhodnou príležitosťou na to, aby sa pokúsili uzákoniť prísnejšiu kontrolu štátu nad myšlienkami a emóciami ľudských bytostí.

Určite nie je vhodné, ak skupina ľudí napochoduje do potravín a nadáva predavačkám či dokonca sa im vyhráža násilím. Takisto je neprípustné, aby niekto organizoval fyzické inzultácie zdravotníckych pracovníkov a podobne. Proti násiliu a podnecovaniu k násiliu však máme v Trestnom zákone definovaných dostatok skutkových podstát, nie je ich potrebné rozširovať len preto, lebo niektorí ľudia nelegitímne prejavujú svoju frustráciu. Ide totiž napríklad o to, že sú aj takí, ktorí takisto hlasito a možno aj expresívne, no úplne legitímnym spôsobom prejavujú znechutenie z toho, ako si vláda zamieňa boj proti pandémii s dláždením cesty do otroctva. Žiaľ, ministerkou Kolíkovou pripravovaná novela Trestného zákona sa negatívne dotkne aj ľudí s takrečeno nezhubnými motívmi a úplne oprávnenými prejavmi hnevu a frustrácie.

Ministerka oznámila, že súčasťou novely bude rozšírenie osobitného motívu nenávisti voči určitým skupinám obyvateľstva a nový osobitný motív kvôli výkonu zamestnania, povolania alebo funkcie. V tejto súvislosti chce uzákoniť aj nový trestný čin podnecovania vzbudzujúceho nenávisť. Uvedené opatrenia majú chrániť zdravotníckych pracovníkov, učiteľov, policajtov, predavačov a novinárov. Nie je možné ubrániť sa dojmu, že jednou z priorít pripravovaných úprav je zavďačiť sa a zapáčiť sa predovšetkým novinárom. Za svoje neobjektívne, kampaňovité a manipulujúce príspevky si mnohí z nich vyslúžili oprávnenú a často aj expresívnu kritiku. Odteraz už nebude nikto môcť Hečka z Markízy alebo Tódovú z N poslať expresívne do teplých krajín za ich nehanebné lži, pretože pôjde o trestný čin podnecovania vzbudzujúceho nenávisť, spáchaný s osobitným motívom kvôli výkonu (novinárskeho) povolania.

Nie je to však všetko. Negramotná, nevzdelaná a po všetkých stránkach dutá ministerka kultúry Natália Milanová pripravuje ústavný zákon o nedotknuteľnosti novinárov. Chce ústavne zabetónovať utajovanie ich zdrojov (aj keby páchali zverejňovaním informácií trestnú činnosť) a plánuje sťažiť nielen trestné stíhanie novinárov, ale aj takmer úplne znemožniť úspešné žaloby na ochranu osobnosti proti médiám. V spojení s predkladanou novelou Trestného zákona budú mať novinári ústavne a právne garantované právo na rozširovanie lží, manipulácií, konšpiračných teórií, organizovanie mediálnych lynčov a pogromov a frustrovaný poškodený im za to ani nebude môcť od pľúc vynadať, pretože sa tým vystaví riziku, že za to dostane po hlave Kolíkovej kladivom.

Znepokojovanie bude vraj trestné

Ministerka spravodlivosti pripravila aj ďalšiu chuťovku v podobe trestného činu šírenia nepravdivej informácie. Akoby sme doteraz nemali v Trestnom zákone ustanovenia dotýkajúce sa trestného činu šírenia poplašnej správy. Pozoruhodné je odôvodnenie údajnej potreby zavedenia novej skutkovej podstaty:

„Reagujeme aj na čoraz väčší počet výroby a šírenia nepravdivých informácií, ktoré sa v tomto období vyrábajú a šíria najmä v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 a ktoré sú svojím dopadom spôsobilé ohroziť životy a zdravie ľudí. Navrhujeme vytvoriť novú skutkovú podstatu trestného činu šírenia nepravdivej informácie. Trestným činom bude výroba alebo rozširovanie vedome nepravdivej informácie, ktorá je spôsobilá vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, ohroziť životy alebo zdravie ľudí alebo ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní o závažných otázkach celospoločenského významu.“

Netreba sa nechať pomýliť. Navrhované ustanovenie, respektíve jeho údajná potreba je odôvodňovaná situáciou okolo COVID-19 len naoko. Ako už bolo naznačené vyššie, k regulácii a trestaniu myslenia, vyjadrovania názorov a emócií sa schyľovalo už dlhšie a pandémia a reakcia na ňu sa stala len zámienkou.

V reakcii na absurdné návrhy Márie Kolíkovej už mnohí poukázali na ich potenciálne zhubné následky na občianske práva a slobody. Oprávnene si kládli otázku, kto bude rozhodovať o pravdivosti a nepravdivosti informácie. Treba si však všimnúť aj to, že pripravovaná úprava sa týka nielen ochrany pred informáciami spôsobilými „ohroziť životy alebo zdravie ľudí“, ale aj „vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia“ alebo dokonca „ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní o závažných otázkach celospoločenského záujmu“.

Ponechajme teraz bokom bežného nasrdeného občana a riziko, aké by po schválení predkladaných zmien podstupoval, ak by vedome rozširoval nepravdivú informáciu o tom, že planéta Zem nie je (takmer dokonalá) guľa, ale rotujúci ihlan, a vyvolal by tým v značnej časti verejnosti znepokojenie z toho, že sa z tohto geometrického útvaru zosunú po zadkoch do vzduchoprázdna a napokon sa stratia kdesi za horizontom udalostí v najbližšej čiernej diere.

Predstavme si namiesto toho vedca, lekára, epidemiológa či profesora Krčméryho, ktorý by tvrdil, že vakcína proti COVID-19 je absolútne bezpečná aj pre ľudí trpiacich trombofíliou. Neskôr by sa na základe vedeckého a štatistického skúmania ukázalo, že pravdou je pravý opak. Bude podliehať trestnoprávnemu postihu aj ten, koho vedecká teória bola falzifikovaná? Vo vyratúvaní príkladov a možností by sa dalo pokračovať, ale zjavne to nie je potrebné, aj keď predstava trestania za ovplyvňovanie ľudí pri rozhodovaní sa o závažných otázkach celospoločenského záujmu nepravdivými informáciami politikmi v čase volebnej kampane alebo tlačovými konferenciami zvádza k obsiahlemu vykresľovaniu mimoriadne pikantných situácií.

Frustrácia z frustrácie frustrovaných

Pozrime sa na vec z iného uhla. Mária Kolíková a všetci ostatní, čo podporujú ňou navrhované právne úpravy, sú rovnako frustrovaní ako ľudia nahlas vyjadrujúci odpor proti epidemickým opatreniam (niektorí legitímne, iní nie). Len z iného dôvodu. Sú frustrovaní, pretože druhá strana nechce prijať ich pohľad na svet. Alebo ešte inak: sú frustrovaní z toho, že tí druhí sú frustrovaní z nich. Nikto, ani liberálna chasa však nemá právo liečiť si svoju frustráciu tým, že posilní kontrolu štátu nad myslením a prejavovaním názorov a emócií jednotlivcov a dokonca ich bude aj sankcionovať.

Súčasný Trestný zákon obsahuje dostatok právnych kvalifikácií, schopných zabrániť šíreniu nenávisti s cieľom vyvolať násilie. Spoločnosť nepotrebuje viac kontroly a viac trestania. Nepotrebuje viac ideologicko-propagandistických drábov s korbáčom nad hlavou. Potrebuje zmiernenie, lenže to je v nedohľadne. A preto sa od vládnych činiteľov očakáva aspoň zmierňovanie napätia. Namiesto toho však ponúkajú ešte viac napätia a nevraživosti a na výber ponúkajú medzi sypaním soli alebo čili do rán.

ozerať a trestať je kultová kniha francúzskeho filozofa a historika myšlienok Michela Foucaulta. Škoda, že už od roku 1984 nie je medzi nami. Možno by napísal pokračovanie v podobe anamnézy vzniku myšlienok vedúcich k dozeraniu a trestaniu v čase cholery…

Zdroj: datel.sk