Majdanizácia: Progresívnych liberálov podporujú radikálne menšiny a mimovládny sektor

Atentát Juraja Cintulu na predsedu vlády označil minister vnútra Šutaj Eštok ako útok na demokraciu.

Zodpovednosť za tento útok na demokraciu nie je však individuálna, ale kolektívna, leží na bedrách opozičných politikov v čele s predsedom Progresívneho Slovenska pánom Šimečkom mladším.

Progresívne know how: Permanentný majdan

Jeho tzv. „nenásilné“ majdanové manuály sa stali návodom na organizovanie permanentného Majdanu s cieľom drvivo zvíťaziť vo voľbách do Európskeho parlamentu a následne zvrátiť výsledky regulárnych parlamentných a prezidentských volieb v prospech progresívnych liberálnych síl, a tým upevniť ich liberálnu demokraciu.

Musíme preto pochopiť, že to, čo sa deje na Slovensku je v princípe dôsledok súboja dvoch typov demokracií na úrovni EÚ medzi ktorými je diametrálny (neprekonateľný) rozdiel.

Klasická demokracia Západu zvíťazila nad „najvyššou formou demokracie“, ľudovou demokraciou – diktatúrou proletariátu pod vedením komunistickej strany a sovietsky blok sa rozpadol.

Následne sa však všetko pokazilo presne podľa jedného z Murphyho zákonov: Čo sa dá pokaziť, tak sa pokazí. Krajiny vyspelého Západu vnútorne degenerovali a podľahli ideológii kultúrneho marxizmu, neomarxistickej ľavice a jej dlhému pochodu inštitúciami.

Know how neomarxistov: represívna tolerancia, represívna demokracia

Neomarxisti vytvorili pojem represívna tolerancia, čo znamená, že oni rozhodujú čo sa bude tolerovať a čo nie. Demokracia založená na takejto tolerancii je potom represívna.

Rozdiel oproti klasickej marxistickej ľudovej demokracii je v tom, že diktatúru proletariátu nahradila diktatúra Nového proletariátu, ktorým sú zradikalizované menšiny okrajových skupín obyvateľstva ako homosexuáli, rasové menšiny, tzv. marginalizované, vylúčené komunity, feministky, radikálna mládež atď., vedené radikálnymi intelektuálmi.

Revolúcia ako služba globalistom

Túto ľavicovú ideológiu v súčasnosti reprezentujú progresívni liberáli. Transformovali ju však tak, že slúži výlučne nadnárodným a nadrasovým oligarchickým globalistickým štruktúram a ich záujmom.

Progresívna, liberálna demokracia Západu je v skutočnosti rasistická protibelošská anticivilizačná totalitná diktatúra a tyrania menšín v štádiu víťazného postupu, zatiaľ nie definitívneho.

Ako je však možné, že majú progresívni liberáli takú podporu? Vysvetlenie je jednoduché. Každá revolučná zmena musí mať príťažlivé vznešené ideály, za ktoré sú revolucionári ochotní položiť životy a naopak aj zabíjať protivníkov.

Ideály komunizmu boli veľmi príťažlivé po celej Európe a Stalinov ZSSR mal najkrajšiu ústavu na svete. Problém nastal pri realizácii týchto vznešených ideálov v praxi, čo znamenalo milióny obetí.

Pod patronátom mimovládneho sektora

Nosnou ideou progresívnej liberálnej demokracie Západu je tzv. „otvorená občianska spoločnosť“, ktorá zahrňuje podporu masovej migrácie ľudí z nekompatibilných kultúr do Európy s cieľom Veľkej výmeny obyvateľstva v rámci ideológie multikulturalizmu (čo je oficiálne definované ako genocída), Grean deal, LGBT, gender, ľudsko-právna agenda a ďalšie agendy pod patronátom mimovládneho sektoru.

Pokiaľ politici odmietnu idey a program progresívnych liberálov a presadzujú svoje idey a program, a väčšina občanov ich v tom podporuje, tak tí „dezoláti“ ohrozujú demokraciu a zahrňujú nenávistnými prejavmi ľudí patriacich k „utláčaným“ menšinám a rasám, ktoré chcú „len rovnaké práva“.

Ako vyzerá takéto „narovnanie práv“ v praxi vidíme v šatniach žien, kde sa premávajú muži označujúci sa za ženy a v ženskom športe zneužívajú svoju biologicky mužskú prevahu. Takéto progresívne (t.j. pokrokové) „imbecility“ produkuje EÚ ako na bežiacom páse.

Slovensko: Parlamentná väčšina vs. ideologická prevaha

Francúzsky filozof Guillaume Faye napísal, že ideologická prevaha znamená viac ako väčšina v parlamente. To znamená, že pokiaľ sú štátne a spoločenské inštitúcie prerastené ideologicky motivovanými štruktúrami, ktoré podporujú určité politické spektrum, tak víťazná vládna väčšina v parlamente s iným ideologickým smerovaním nedokáže naplniť svoj politický program bez toho, aby nad týmito štruktúrami nezvíťazila aj ideologicky.

Vládna koalícia na Slovensku vznikla na základe demokratických volieb, zvolila ju väčšina občanov rovnako, ako prezidenta republiky a začala plniť svoj volebný program. Progresívni liberáli jednoznačne prehlásili, že tomu zabránia akýmkoľvek spôsobom.

Progresívna liberálna demokracia je svojim charakterom totalitná diktatúra a tyrania menšín, ktorá pri správnej a účinnej ideologickej práci vládnej koalície nemá šancu na úspech klasickou parlamentnou cestou.

Komu atentát zahatal plány

Atentát na predsedu vlády zmenil aj základnú paradigmu permanentného Majdanu, v ktorom progresívni liberáli vsádzali jednak na radikálne menšiny a zároveň radikalizovali svojich prívržencov, ktorí boli dostatočne hlasití, mediálne pokrytí, veľmi dobre organizovaní a finančne podporovaní mimovládnym sektorom.

Vládne strany boli permanentne obviňované zo zločinov proti demokracii, protesty by neutíchali, čo malo viesť k vládnej kríze a revolučnému prevratu. Niektoré „extrémistické a protidemokratické“ strany by boli á la Majdan zrušené a nasledujúce predčasné voľby by už drvivo vyhrali progresívni liberáli.

Pokiaľ teda progresívni liberáli tvrdia, že zachraňujú demokraciu, tak ide o dezinformáciu, zachraňujú svoju, totalitnú liberálnu demokraciu.

Klasická demokracia slúži všetkým občanom, liberálna demokracia slúži len vyvoleným.

Takáto situácia je v celej EÚ, prebieha zápas o jej budúci charakter, ktorý určia voľby do Európskeho parlamentu.

Buď nám budú vládnuť federalistickí politici z krajín vnútorne degenerovaného Západu delegovaní na vysoké posty EÚ, alebo sa EÚ transformuje na demokratický ekonomický formát suverénnych štátov.

Zatiaľ majú prevahu prívrženci liberálnej demokracie, čo dokazuje podpora progresívnych liberálov z úrovne EÚ.

Zahraniční agenti

Ako príklad za všetky uvediem Gruzínsko, nakoľko podobný prípad máme aj u nás. Gruzínsky parlament prijal zákon „O transparentnosti zahraničného vplyvu“ ľudovo nazývaný zákon o cudzích agentoch.

Zákon bol prijatý 84 hlasmi za a 30 hlasmi proti za protestov a výkrikov opozičných poslancov „Nie ruskému zákonu!“. Paradoxne ale takýto zákon, pričom oveľa prísnejší, ako prvé prijali USA.

„Horliví obrancovia slobody a demokracie“ zjavne zabudli spomenúť tento detail: ruské a gruzínske zákony o „zahraničných agentoch“ nie sú ničím iným ako prevzatím rovnakého zákona, ktorý už existuje v Spojených štátoch od roku 1938 (Foreign Agents Registration Act – FARA), teraz platného vo verzii z roku 1995.

Pričom práve USA a niektoré krajiny EÚ prostredníctvom mimovládnych organizácií a aktivistov financovaných zo zahraničia aktívne brojili proti prijatiu gruzínskeho zákona.

Benátska komisia, poradný orgán Rady Európy v ústavnoprávnych otázkach, kritizovala sporný zákon o transparentnosti zahraničného vplyvu v Gruzínsku a označila ho za nedemokratický.

Vo vyhlásení vyzvala na jeho stiahnutie. V Gruzínsku prebiehajú na uliciach nepokoje, a tak reálne hrozí ďalšia farebná revolúcia. Problém je však v tom, že gruzínsky premiér a jeho strana sú natoľko nahnevaní na zasahovanie EÚ a USA do ich záležitostí, že sú rozhodnutí zlikvidovať farebnú revolúciu akýmikoľvek prostriedkami. Citujem premiéra: my nie sme Ukrajina.

Mimovládky môžu, vláda vraj nie

Na Slovensko vyvíja EÚ tlak na to, aby bol zákon „O transparentnosti zahraničného vplyvu“ čiže zákon o cudzích agentoch odložený na ľad. To nesmie vláda dopustiť. Politické strany majú moc, ale aj zodpovednosť a otázky financovania sú prísne sledované.

Naopak, mimovládny politický sektor má peniaze a tým aj moc, ale žiadnu zodpovednosť. Financovať a podporovať môžu koho chcú a nikomu za to neskladajú účty. Našej vláde musí byť jasné, prečo je rovnaký zákon v jednej krajine nedemokratický a v druhej krajine demokratický. Aj my by sme mali upozorniť odporcov prijatia takéhoto zákona u nás, že nie sme Ukrajina.

Riešenie: nemajdanovať, ale referendovať

Veľmi nedocenený je význam referenda. Kvórum 50% na platnosť referenda muselo vymyslieť stádo imbecilov. Aby boli občania motivovaní zúčastniť sa na referendách, tak je nevyhnutné buď zrušiť kvórum úplne, alebo ho stanoviť vo výške max. 30%.

Pri relatívne polarizovanej spoločnosti ako na Slovensku by si potom občania veľmi rýchlo uvedomili, že ignorovať takýto dôležitý demokratický inštitút sa neoplatí. Namiesto „majdanovania“ by sa potom „referendovalo“.

Ideologicky motivované štruktúry sú teraz otrasené a záleží len na vláde ako sa zhostí ideologicky nalomiť protivníka.

Za vyhrotenie spoločenskej situácie a atentát na predsedu vlády sú jednoznačne zodpovední progresívni liberáli. Sami deklarovali, že budú viesť permanentný Majdan, aby vyhrali voľby do Európskeho parlamentu a tiež zvrátili výsledky regulárnych parlamentných volieb v SR.

Zjavne nezvládli svoje prehry a príliš sa spoliehali na podporu z úrovne EÚ. Je už len na vláde SR aké právne kroky zvolí pri posudzovaní tejto závažnej kauzy.

Pavel Fendek/skspravy.sk