Orbán rozhodnutie zvyšku členských štátov vrátane Slovenska neblokoval, ale pred hlasovaním opustil sálu, aby schváleniu nebránil. Začatie prístupových rokovaní s Kyjevom za daných okolností označil za úplne nezmyselné, iracionálne a nesprávne rozhodnutie.
Maďarsko sa nechcelo podieľať na „zlom“ rozhodnutí Európskej rady začať prístupové rokovania EÚ s Ukrajinou, preto sa na ňom nezúčastnilo, vysvetlil maďarský premiér Viktor Orbán.
Lídri členských krajín EÚ nedosiahli na summite v Bruseli dohodu na novej finančnej pomoci pre Ukrajinu v objeme 50 miliárd eur. Dôvodom je nesúhlas Maďarska, ktoré zablokovalo aj opätovné prerokovanie rozpočtu Únie. Hlavy štátov a vlád sa k tejto téme plánujú vrátiť v januári. TASR o tom informuje podľa agentúr AFP, AP a DPA.
Maďarský premiér Viktor Orbán kritizoval návrhy Európskej komisie na zmeny v dlhodobom rozpočte EÚ už pred štvrtkovým začiatkom summitu. Ďalší lídri však dúfali, že ho presvedčia o súhlase kompromisnými ponukami. Predseda Európskej rady Charles Michel v noci na piatok oznámil, že sa to nepodarilo. Veto potvrdil aj samotný Orbán.
„Zhrnutie nočnej zmeny: veto pre dodatočné peniaze Ukrajine, veto pre revíziu viacročného finančného rámca (rozpočtu). K tejto otázke sa v Európskej rade vrátime budúci rok po náležitej príprave,“ napísal Orbán na sociálnej sieti.
Michel hovoril o snahe dosiahnuť konsenzus začiatkom budúceho roka. Viacerí diplomati pre DPA potvrdili, že sa lídri chcú touto otázkou zaoberať znova v januári.
Rokovania o podpore Ukrajiny sa týkali 50 miliárd eur pre budúci rok, z nich 17 miliárd mali tvoriť nevratné granty a 33 miliárd pôžičky. Voči návrhom eurokomisie mali okrem Maďarska výhrady takzvané „šetrné“ členské štáty, ktoré sú čistými platcami do rozpočtu EÚ.
Plánované boli aj úpravy rozpočtu únie na roku 2021-27 v iných oblastiach. Na žiadosť krajín ako Taliansko by mali dodatočné financie smerovať na podporu konkurencieschopnosti priemyslu a do migračnej politiky. Aj tieto plány však nateraz ovplyvnilo maďarské veto.
Lídri členských krajín EÚ sa vo štvrtok na summite v Bruseli dohodli na otvorení prístupového procesu pre Ukrajinu a Moldavsko. Oznámil to predseda Európskej rady Charles Michel na sociálnej sieti X (predtým Twitter), informuje spravodajca TASR.
Otvorenie prístupového procesu pre Ukrajinu a Moldavsko odporučila začiatkom novembra aj Európska komisia.
Úvod dvojdňového summitu v Bruseli sa vo štvrtok začal v znamení neistoty po slovách maďarského premiéra Viktora Orbána o vetovaní prístupového procesu pre Ukrajinu. Orbán tesne pred začiatkom rokovaní novinárom tvrdil, že nie je dôvod na otvorenosť voči Ukrajine, lebo tá podľa jeho slov nesplnila viacero kritérií požadovaných eurokomisiou. Nakoniec sa však na rokovaniach zrodil kompromis.
Michel zároveň uviedol, že Európska rada tiež udelila štatút kandidátskej krajiny Gruzínsku. Zároveň rozhodla, že prístupové rokovania s Bosnou a Hercegovinou sa začnú, len čo táto západobalkánska krajina dosiahne potrebný stupeň súladu s kritériami členstva v EÚ. Lídri členských krajín vyzvali Komisiu, aby o pokroku Bosny a Hercegoviny predložila správu do marca 2024.
„Je to jasný signál nádeje pre ľudí z týchto krajín a pre náš kontinent,“ opísal Michel kompromisnú dohodu dosiahnutú na rokovaniach v Bruseli.
Orbán opustil sálu, EÚ mohla schváliť prístupový proces s Ukrajinou
Dohoda lídrov EÚ na prebiehajúcom summite v Bruseli o otvorení prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom sa zrodila tak, že maďarský premiér Viktor Orbán pred hlasovaním opustil sálu, takže nezablokoval spoločné rozhodnutie zvyšku členských krajín.
Belgické noviny L’Echo informáciu o nehlasovaní Viktora Orbána priniesli krátko po tom, ako predseda Európskej rady Charles Michel oznámil, že sa podarilo dospieť k dohode v tejto otázke.
Maďarský premiér podľa týždenníka Politico, odvolávajúceho sa na nemenovaného lídra, opustil rokovaciu miestnosť, keď bolo jasné, že všetky ostatné členské štáty sú za otvorenie prístupových rokovaní s Ukrajinou. Hlasovanie prebehlo už v jeho neprítomnosti, čo potvrdil aj chorvátsky premiér Andrej Plenkovič.
Orbán pred summitom opakovane zdôrazňoval, že pre Úniu je príliš skoro otvoriť prístupové rokovania s Kyjevom, lebo ukrajinská strana nesplnila časť podmienok požadovaných Európskou komisiou. Štvrtkové rozhodnutie summitu označil Orbán za „zlé“ a dodal, že Maďarsko sa na ňom nechce podieľať.
Maďarsko sa nechcelo podieľať na „zlom“ rozhodnutí Európskej rady začať prístupové rokovania EÚ s Ukrajinou, preto sa na ňom nezúčastnilo. Vyplýva to zo príspevku predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána zverejnenom vo štvrtok večer na Facebooku
Orbán v publikovanom videu ďalej povedal, že začatie prístupových rokovaní s Ukrajinou je za daných okolností „úplne nezmyselné, iracionálne a nesprávne rozhodnutie“.
Zvyšných 26 členských krajín však na takomto kroku trvalo. „Preto sa Maďarsko rozhodlo, že ak sa 26 štátov rozhodne ísť vlastnou cestou, Maďarsko sa nechce podieľať na tomto zlom rozhodnutí. Preto sa Maďarsko dnes od tohto rozhodnutia držalo bokom,“ povedal Orbán. V videu zároveň naznačil, že z rokovacej miestnosti odišiel úmyselne.
Bruselské médiá informovali, že Orbán umožnil prijatie potrebného jednomyseľného rozhodnutia zvyšných lídrov členských krajín tým, že pred hlasovaním opustil rokovaciu miestnosť.
Zdroj: pluska.sk / spravy.rtvs.sk / cas.sk / InfoVojna
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…