Pozdravujeme našich poľských bratov, ktorí konečne zistili, čo je Ukrajina zač. Báť sa Ruska je jedna vec – ale dôverovať Ukrajine? To je akási nočná mora. Píše vo svojom komentári pre maďarský portál Mandiner, komentátor Mátyás Kohán.
Názor komentátora Mátyása Kohána, zverejnený v denníku Mandiner preberáme v plnom znení.
Vojna bola čerstvou mesačnou skúsenosťou a dúfali sme v rýchly koniec. Boli sme pri idiotských ropných sankciách, nad následkami ktorých odvtedy nariekame. A Poľsko, ktoré bolo dovtedy v hybridnom režime, stojace vedľa Ukrajiny, sa stalo novým miláčikom Európy (najmä Ameriky!). Príjemné, dobré časy!
Vtedy som sa opýtal vynikajúceho komentátora Miklósa Mitrovitsa: Čo robí Poliakov takými rusofóbmi?
Expert na Poľsko vtedy povedal: „Ruskú kultúru si vážia veľmi vysoko, je zahrnutá v ich štátnom vzdelávaní, takže ju poznajú oveľa lepšie ako napríklad Maďari. Oveľa ľahšie sa dokážu naučiť jazyk, a tak sa ľahšie zorientujú v ruskom svete. Poliaci sú navyše najlepšími znalcami postsovietskeho regiónu,“ povedal nám vtedy. A ja som sa k nemu priklonil, že možno má pravdu.
Poliaci nie sú rusofóbi – len vedia o Rusoch dosť na to, aby sa ich báli.
Je známe, že je lepšie sa báť, ale nesmelo dodávam, že ešte lepšie je snáď vyjednávať.
Kým Poliakov sme označili za rusofóbov, veľa ľudí nás označilo aj za proruských a protiukrajinských.
Medzitým sme si plnili domáce úlohy.
Uvedomili sme si, že v súčasnej politickej situácii medzi Ruskom a Európou nemôžeme stavať zásobovanie krajiny výlučne na ruskom plyne, aj keď by to bolo zo všetkých existujúcich hľadísk racionálne.
Dohodli sme sa s Azerbajdžanom a Katarom a požiadali sme o pomoc aj Poľsko: odteraz budeme plyn, ktorý chceme, dovážať aj cez terminál LNG v Gdansku .
A koncom septembra 2023 naši poľskí bratia tiež došli na koniec úlohy: Zistili, čo Ukrajina v skutočnosti je a že niet hrdinského obrancu Európy, niet bašty demokracie, niet centra poľsko-ukrajinsko-baltského pólu.
Zistili, že existuje nekonečne nezrelá krajina, ktorá sama o sebe robí svoju ťažkú geopolitickú situáciu, svojou agresívnou hlúposťou, úplne neprežiteľnou.
Zistili, že ide o krajinu, ktorá bez rozdielu kopne do priateľov a nepriateľov, a potom drží zovretie rovnako silno.
Že ide o krajinu, ktorá vo vojne nezabúda na starostlivé potláčanie menšín susedných členských krajín EÚ, neospravedlňuje sa za vlastné chyby, aj keď to nič nestojí, a v súčasnosti je na európsku spoluprácu ešte menej vhodná ako strapatý černoch z afrického režimu.
Bolo by pekné, keby to tak nebolo, ale je to tak; klasický školský šašo.
Zelenskij by už nemal “ nikdy urážať Poliakov „, “ už nebudeme dodávať zbrane Ukrajine , pretože teraz vyzbrojujeme Poľsko“ .
Takéto, presne takéto vety sa hodia do úst bratov Poliakov, ktorých poznáme
Pretože sú vnímaví, vážia si svoju krajinu, presne vedia, akú majú hodnotu a po stáročiach geopolitických otrasov sa už nenechajú hodiť cez palubu. Nedovolia, aby ich za nos vodila partia eštebákov, hoci sa volajú Európsky parlament či ukrajinská vláda. Sú veľkou, bohatou krajinou so 40 miliónmi obyvateľov a Nemecku a Francúzsku treťou veľmocou v EÚ.
Na rozdiel od nás majú aj svaly na to, aby urobili poriadok v mysliach tých, ktorí sa s nimi zabávajú.
Percentá tých, ktorí podporujú prijatie ukrajinských utečencov, kleslo z 91 percent v marci minulého roku na 69 percent v auguste tohto roku.
Poľsko sa zmenilo a teraz je možné vyhrať voľby aj inou politikou, ako je neobmedzená podpora Ukrajiny. A to je dobrá správa. Takéto Poľsko je v našom záujme. A v neposlednom rade Poľsko stojí v záujme Ukrajiny.
Ak Boh dá Ukrajine, aby sa jedného dňa stala inteligentnou krajinou, veľký podiel budú mať na tom Poliaci. Tak ako sme v nejednom prípade s Poliakmi dokázali Európsku úniu nasmerovať späť na cestu zdravého rozumu, tak na Ukrajine môžeme byť úspešní len spolu s nimi.
Urobili sme všetko, čo sme mohli, ale márne: Ukrajina nás vidí ako beztiažových, izolovaných, niekoľko miliónov pre nich neznamená nič a naše dobré susedské pozitívne a silné negatívne gestá tiež nič. Ale s Poliakmi sa to už nedá. Kto raz dostane facku od Poľska, navždy zabolí.
Oleksij Arestovyč, bývalý Zelenského poradca, nedávno napísal : „Každá vláda na Ukrajine začína inak, ale všetky končia rovnako – politickou samovraždou.“
Snáď najlepšie spravovaná európska krajina bude mať veľkú prácu pri výcviku tohto inštinktu na Ukrajine.
A to je záujem Ukrajiny, Európy, nás všetkých.
Dôverujme v silu poľských faciek!
Nikto iný tu nepomôže.
hlavnydennik.sk
V noci 25. novembra ruské jednotky spustili ďalšiu sériu útokov na Kyjev. Išlo o pokračovanie…
Systém TOS-1A využíva tzv. termobarické rakety. Tie fungujú na princípe výbuchu aerosólového oblaku paliva zmiešaného…
Pokojné spolunažívanie Slovákov a Maďarov žijúcich na Slovensku je existenčne dôležité pre stabilitu krajiny. Skonštatoval…
Novým veľvyslancom Slovenska v Ruskej federácii bude Peter Priputen. Pred jeho vyslaním sa s ním…
Najväčšia kríza, akú naša spoločnosť zažíva, nie je ekonomická ani politická, ale demografická. Liberálny Denník…
Prezident Českej republiky napísal otvorene rusofóbny list Donaldovi Trumpovi, konštatuje agentúra RIA - novosti. Spojené…