Maďari píšu: Prichádza totálna kontrola z Bruselu

Vízia Európskej komisie o obrannú úniu v podstate znamená nekonečnú podporu Kyjevu v konflikte s Moskvou, ale zároveň by mala aj kontrolu nad členskými štátmi prostredníctvom reformy nového finančného cyklu, ktorý začne v roku 2028.

Najneskôr do polovice roku 2025 by sa mali začať rokovania o ďalšom viacročnom finančnom rámci Európskej únie, ktorý stanoví hlavné ciele Únie pre rozpočtové obdobie začínajúce v roku 2028. Európska komisia plánuje komplexnú reformu rozpočtu na nový cyklus, ktorého niektoré detaily už vyšli najavo. Mandát komisie pod vedením Ursuly von der Leyen trvá do roku 2029 a v nasledujúcich rokoch plánuje posilniť obrannú úniu a realizovať klimatické ciele. Na tento účel by znížila právomoci členských štátov, čím by sa znižovala suverenita krajín a podporovala federalizácia Európy.

„Reformné plány týkajúce sa finančného rámca Bruselu ukazujú, že tieto plány by sa realizovali prostredníctvom centralizovaného rozdeľovania fondov. Podľa predsedníčky Európskej komisie by súčasný politický prístup mal byť nahradený „programovo orientovaným“ prístupom,“ píše maďarský portál Mandiner.

Čo znamená tento nový prístup?

Výkonný orgán EÚ už desaťročia tradične považuje odporúčania think tanku Bruselu a iných bruselských organizácií za smerodajné a tieto jasne ukazujú, akými zásadami sa chce únia riadiť pri transformácii financovania.

Nová podpora by kládla dôraz na „európsky verejný záujem“, ktorý by mal byť pred národnými a regionálnymi rozvojovými záujmami. Znamená to, že Brusel by poskytoval finančné prostriedky iba na investície v členských štátoch, ktoré presahujú hranice daného štátu. Medzi tieto investície patria napríklad projekty na zníženie emisií, z ktorých by mal prospech nielen daný členský štát, ale aj celá komunita.

„Európska elita si myslí, že vojna musí pokračovať, kým Ukrajina nevyhrá“

Komisia by tiež stanovila podmienky, za akých by členský štát mohol získať peniaze z unijného rozpočtu na konkrétne investície. Jednou z týchto podmienok by mohlo byť napríklad stanovenie národných reforiem, právny prístup k právnemu štátu, na základe ktorého – podľa nie úplne jasných očakávaní – EÚ v súčasnosti zadržiava značnú časť kohéznych fondov, ktoré patria Maďarsku. Na účely takmer úplnej bruselskej kontroly – v mene znižovania byrokracie – Ursula von der Leyen tieto podmienky pre plnenie jednotlivých politík financovala prostredníctvom samostatných fondov, ako je Spoločná poľnohospodárska politika alebo kohézne fondy.

Zhrnutie: Európska komisia by v novom rozpočtovom cykle neumožnila vládam zasahovať do využitia 1,2 bilióna eur, členské štáty by sa mohli k rozvojovým fondom EÚ dostali len v súlade s bruselskými záujmami. Navyše podpora by bola poskytovaná len pre tie programy, ktoré podporujú niektorú z priorít EÚ. Tento prístup by zaručil, že peniaze by vždy boli k dispozícii na podporu Ukrajiny, teda na najdôležitejší cieľ určený Európskou komisiou.

Chcú hlasovanie kvalifikovanou väčšinou

Medzi najdôležitejšie oblasti financovania v rozpočtovom cykle 2028 označila Európska komisia obrannú a bezpečnostnú politiku, digitalizáciu, stratégiu čistej výroby, klimatické ciele do roku 2030 a 2040, efektívne a rýchle reakcie na krízové situácie, ako je pandémia koronavírusu alebo hospodárske následky rusko-ukrajinskej vojny. Takisto je kľúčové, aby bola európska ekonomika opäť konkurencieschopná, pričom Brusel na podporu konkurencieschopnosti považuje za nevyhnutné nie politiky, ale užšiu európsku integráciu. Realizácia týchto priorít si však vyžaduje dve zásadné zmeny v fungovaní EÚ. Jednou z reforiem je zásadné zvýšenie rozpočtu EÚ, čo by si vyžiadalo buď vyšší príspevok členských štátov, alebo zvýšenie vlastných príjmov EÚ prostredníctvom daní a ciel – na úkor členských štátov. Navrhujú sa aj ďalšie spoločné pôžičky, hoci v nasledujúcich rokoch bude splácanie 700 miliárd eur, ktoré boli požičané na obnovu po pandémii, čoraz viac zaťažovať výdavkovú stránku.

Ďalší cieľ Bruselu je zmeniť spôsob rozhodovania

Ďalším dôležitým cieľom Bruselu je, aby sa v budúcnosti rozhodovalo vo všetkých oblastiach na základe kvalifikovanej väčšiny, namiesto jednomyseľného rozhodovania členských štátov. Komisia to verejne nepopiera, pretože to je čiastočne potrebné kvôli tomu, že maďarský premiér viackrát využil právo veta. Avšak hlasovanie na základe kvalifikovanej väčšiny – teda väčšiny počítanej na základe počtu obyvateľov – by neprimerane postihlo východnú časť EÚ, pretože západoeurópske krajiny, ktoré majú oveľa väčší počet obyvateľov, by si bez podpory východných krajín užívali väčšinu.

Podľa podrobnej správy by na realizáciu dlhodobých plánov Ursuly von der Leyen bolo potrebné minimálne 400 miliárd eur navyše z rozpočtu EÚ

Na tento účel by členské štáty museli zvýšiť svoje príspevky, no očakáva sa, že krajiny, ktoré sú čistými prispievateľmi, sa nebudú ochotné podieľať, najmä ak Brusel nebude ochotný financovať členské programy, ktoré nebudú slúžiť spoločným cieľom.

Krajiny, ktoré sa pripojili k EÚ po roku 2004, pravdepodobne nebudú ochotné zvýšiť svoje príspevky. Dôvodom je jednak obmedzený národný rozpočet, jednak bruselská kontrola nad kohezionálnymi fondmi, ktoré sú pre nové členské štáty kľúčové.

Členské štáty Európskej únie sú navyše rozdelené v otázke východoeurópskej vojny, pričom Európska komisia považuje za svoju najdôležitejšiu úlohu bezpodmienečnú podporu Ukrajiny, a to ako na bojisku, tak aj pri obnove krajiny. Brusel totiž tvrdí, že iba prostredníctvom pomoci Kyjevu možno zabezpečiť dlhodobú bezpečnosť Európy.

Vedenie EÚ a bruselské analytické centrá jasne vyjadrujú názor, že úlohou Európskej únie bude podporovať Ukrajinu zbraňami a finančnými prostriedkami. Domnievajú sa, že vojna by mala pokračovať až do víťazstva Ukrajiny, čo je možné len v prípade dlhého materiálového konfliktu, v ktorom sa vyčerpajú zdroje Moskvy. Tento cieľ podľa Ursula von der Leyen nie je možné vzdať, jednak z existenčných dôvodov, jednak kvôli budúcej obranyschopnosti EÚ.

Brusel očakáva, že Spojené štáty, bez ohľadu na výsledky volieb, postupne stiahnu svoju účasť v rusko-ukrajinskom konflikte. Aj keď dnes sa obranné priority EÚ realizujú prostredníctvom NATO, obavy vyvoláva postupné znižovanie angažovanosti amerických jednotiek, ktoré už desaťročia zohrávajú kľúčovú úlohu na kontinente. Európa musí vybudovať vlastný obranný priemysel a, ako uviedla predsedníčka Komisie, v tejto oblasti sa musí spoliehať na Ukrajinu.

Za podporovateľov ruskej agresie v Európe aj „extrémnu pravicu“ považujú suverénnych lídrov, ako je maďarský premiér Viktor Orbán alebo talianska premiérka Giorgia Meloni. Zoznam zahŕňa aj poslancov tretieho najväčšieho bloku Európskeho parlamentu, Patrioti za Európu, ktorí sa paradoxne ocitli v situácii, že im bolo odopreté zastúpenie v dôležitých pozíciách.

Nová podporná politika by mala uprednostniť „európsky spoločný záujem“ pred národnými a regionálnymi rozvojovými záujmami

To všetko znamená, že vedenie EÚ v nasledujúcich rokoch pravdepodobne zvýši tlak na Maďarsko a urobí všetko pre to, aby Fidesz prehral parlamentné voľby v roku 2026. Dobrým príkladom je, že Európska ľudová strana a jej líder Manfred Weber nedávno otvorene vyjadrili túžbu vidieť na čele maďarskej vlády Petra Márki-Zaya, nového lídra domácej opozície. Kľúčovou otázkou nasledujúceho obdobia bude, do akej miery poslanci z Tiszy podporia brusselskú agendu v Európskom parlamente a postavia sa na obranu národných záujmov.

Komisia má zálusk na peniaze farmárov

Nový finančný cyklus si podľa odborníkov a samotnej komisie vyžaduje dodatočné finančné prostriedky vo výške 400 miliárd eur. To zodpovedá rozpočtu spoločnej poľnohospodárskej politiky (KAP). KAP ako samostatný rozpočet zaručuje priame platby podporujúce výrobu farmárov a prostriedky na investičné a rozvojové projekty. Niektorí odborníci tvrdia, že poľnohospodárska kasa, ktorá tvorí tretinu rozpočtu EÚ, je nadhodnotená, a preto od roku 2028 navrhujú komplexnú reformu. Brusel už navrhol, že by sa všetky špecifické politiky EÚ financovali z jedného fondu, do ktorého by sa zaradili aj poľnohospodárske dotácie. Plány zahŕňajú zavedenie systému spolufinancovania členskými štátmi vo výške 50 % pre priamu platbu na plochu a viazané na produkciu, financované výlučne z európskych prostriedkov. Unijní byrokrati plánujú tiež zmeniť systém podpory na plochu, pričom postupne zavádzajú rozdeľovanie zdrojov podľa príjmov. Brusel totiž považuje poľnohospodárske rozpočty za nástroj na dosiahnutie environmentálnych cieľov, nie ako stimul pre výrobu potravín, pričom veľké farmy by mali stratiť podporu na hektár. Systém podpory na plochu a viazaný na produkciu, teda prístup založený na opätovnom rozdeľovaní, by mal byť úplne zrušený. Zároveň by sa mal zaviesť ekologický kreditný systém, kde by sa prostriedky pridelili na záväzky týkajúce sa ochrany prírodných zdrojov.

Pri poľnohospodárskych dotáciách by sa mala uplatniť filozofia založená na „európskom verejnom blahu“, čo znamená, že komisia by mohla členským štátom predpisovať, akú migračnú politiku musia viesť, aby farmári dostali prostriedky, ktoré im v súčasnosti náležia automaticky podľa vykonávaných činností.

Odborníci sa jednomyseľne zhodujú, že premena systému podpory farmárov prináša riziká, pretože systém priamych platieb zabezpečuje predvídateľnosť a zvyšuje konkurencieschopnosť. Ak by sa tieto prostriedky odobrali veľkým producentom a poskytli menším farmám alebo tým, ktorí vykonávajú ekologické poľnohospodárstvo, ohrozilo by to bezpečnosť potravín v Európe. Malí výrobcovia a ekologické farmy totiž nemôžu nahradiť masovú produkciu surovín a zníženie dotácií by znížilo konkurencieschopnosť väčších producentov, čo by viedlo k nižším úrodám.

Aj keď Ursula von der Leyen v rámci strategického dialógu s farmármi sľúbila, že komisia nebude prijímať zásadné rozhodnutia bez ich súhlasu, plánované programy naznačujú opak

V budúcnosti by sa prísnosť znižovania emisií v rámci dosahovania klimatických cieľov mala rozšíriť aj na poľnohospodárstvo, čo znamená, že európska zelená dohoda, ktorá bola zamietnutá v predchádzajúcom volebnom období, by mohla naďalej platiť aj počas komisií do roku 2029.

Očakáva sa, že vedenie EÚ sa v nasledujúcom období bude snažiť presadiť hĺbkovú reformu, ktorá bude zahŕňať aj zmeny v zakladacích zmluvách, a získať na svoju stranu Európsky parlament. Dve najväčšie poslanecké skupiny, Pokroková aliancia socialistov a demokratov a Európska ľudová strana, ako aj frakcia Obnovme Európu a Zelení – Európska slobodná aliancia s vysokou pravdepodobnosťou podporia pokusy o federalizáciu, ale silnejúca pravica môže predstavovať veľkú výzvu.

Členské štáty však môžu skomplikovať plány komisie, podobne ako to bolo v predchádzajúcom volebnom období. Dôvodom je, že plány na obmedzenie národnej suverenity sú v rozpore so záujmami krajín, a navyše budúcnosť národných vlád je úzko spätá s hodnotením ich obyvateľov, zatiaľ čo predstavitelia Európskej komisie alebo Európskeho parlamentu nebudú zodpovední za svoje rozhodnutia, pretože o nich nehlasuje európsky ľud.

/ hlavnydennik.sk /