M2018 Bulsae-4 – najnebezpečnejší severokórejský raketový stíhač tankov bol spozorovaný pri Charkove

Rusi zaostali vo vývoji protitankových riadených striel NLOS (non-line of sight – bez priamej viditeľnosti cieľa), sústredili sa na výkonné protitankové strely letiace nadzvukovou rýchlosťou ako Kornet alebo vrtuľníkový Vichr, prípadne lacné strely nenáročné na obsluhu ako Metis-M.

Určitú výnimku predstavuje len ťažká vrtuľníková strela LMUR, známa aj ako Izdelije 305, pri svojom prvom bojovom nasadení v roku 2022 niesla ešte tento vývojový názov. Jej exportný variant by mal mať hmotnosť 105 kg, z čoho 25 kg má pripadať na bojovú hlavicu, dolet je do 15km. Pokročilý je spôsob navedenia. Strela najprv letí inerciálne s družicovou korektúrou. Potom sa zapne rádiodatalink a strela vyhľadá cieľ pomocou TV kamery s termovíznou matricou. Následne ju operátor stíha naviesť na konkrétne okno alebo napríklad do ventilačnej šachty budovy. Prispieva k tomu na ruské pomery relatívne nízka rýchlosť jej letu len cca 200+m/s. Výkony ruskej verzie môžu byť vyššie. Jej použitie je však ohraničené a to nielen množstvom zverejnených prípadov, ale aj výberom cieľov, často ide práve o väčšie či menšie budovy, v ktorých sa majú ukrývať ukrajinské vojská. Útoky na príležitostné prioritné a mobilné ciele sú zaznamenané v malej miere.

V danej situácii sa zrejme dočkali pomoci od spojencov, konkrétne KĽDR. Ukrajinský prieskum zaznamenal v Belgorodskej oblasti prítomnosť najvýkonnejšieho severokórejského raketového stíhača tankov so strelami NLOS Bulsae-4. Momentálne je to jedna z hlavných správ na Ukrajine a znovu sprevádzaná veľkou snahou ukrajinskej propagandy bagatelizovať túto skutočnosť. Táto obrana prebieha niekoľkými spôsobmi.

1. NLOS nie je nový princíp navedenia
Skutočne, podnet k vývoju striel NLOS bol daný dňa 6.10.1973 o 14:00. Izrael nechal Egypt zaútočiť a jeho jednotky prekonali obojživelnou operáciou Suezský prieplav. Protiútok Izraela sa skomplikoval. Jeho bojové lietadlá nemohli bez vážnych strát poskytnúť pozemným vojskám priamu leteckú podporu, lebo vleteli do pásma integrovanej PVO za prieplavom a v nízkych výškach boli ničené najmä samohybnými protilietadlovými systémami ZSU-23-4 Šilka. Tie boli prezývané v NATO cirkulárka s ozubením kalibru 23 mm a piloti smeli opustiť akúkoľvek bojovú misiu kvôli príležitosti zničiť Šilku.

ZSU-23-4 sa v ostatných rokoch väčšinou používa bez radarov na blízku palebnú podporu proti pozemným cieľom. Má štyri účinné protilietadlové kanóny 2A7 kalibru 23x152mmB so súhrnnou teoretickou kadenciou maximálne 4000 výstrelov za minútu (vozidlo preváža po 520 nábojov pre horné dva kanóny a po 420 pre spodné dva). Tu je nasadený počas občianskej vojny v Sýrii.

Takisto izraelské tanky mali nečakané problémy, Egypťania sa nerozpŕchli pri objavení sa izraelských obrnených formácií, ale začali si vybaľovať kufríky, s ktorými na Sinajský front pricestovali – obsahovali sovietske protitankové riadené strely 9M14 Maljutka.

Záver pre Izrael bol, že musí vyvinúť protitankovú riadenú strelu, ktorá by umožnila jeho pozemným vojskám bojovať bez blízkej leteckej podpory. Jej dostrel musel byť väčší ako mal tankový kanón s izraelským strelcom trénovaným na víťazstvo v prvom kole (streľbu na maximálnu vzdialenosť).
Vývoj strely Spike NLOS sa začal okamžite, ale začiatkom 70. rokov minulého storočia to bola náročná technologická výzva. V roku 1981 bola k dispozícii prvá generácia strely. Aktuálne je na trhu šiesta generácia z dostrelom 32 km z pozemných a námorných platforiem a 50 km zo vzduchu. Kombinuje LOBL a LOAL (zameranie pred alebo po vypustení) Man-in-the-Loop (operátor vidí to čo strela) možnosti, zahŕňa pomocný inerciálnu navigačný systém a obojsmerný šifrovaný rádiodatalink, ktorým sa prenáša video obraz z hlavice strely na pult operátora. Rôzne typy bojových hlavíc.

Útoky vykonané azerbajdžanskými vojskami proti arménskym cieľom pomocou Spike-NLOS boli jedným z kľúčových faktorov víťazstva Azerbajdžanu. Ten ich používa z vrtuľníkov Mi-17, z terénnych vozidiel s kompozitným pancierom Plasan SandCat aj z hliadkových člnov pobrežnej stráže triedy Sa’ar 62. V Izraeli bola v roku 2011 priznaná aj existencia raketového tanku Pereh na podvozku Magach 5 (vychádza ešte z M48A5 neskoršie verzie Magach z M60), ktorý prepravuje 12 striel NLOS a má len atrapu tankového kanóna.

Strely Spike NLOS sú stále na špičke výkonov aj technologického vývoja, ale ich riešenie sa adaptovalo pre stále menšie, prenosné a opäť najmä izraelské strely Spike. Strelu typu Spike-MR sa Hizballáhu podarilo ukoristiť počas bojov v roku 2006 a bola odovzdaná Iránu, ktorý ju skopíroval a ďalej vyvíjal. Vznikla strela Almas, ktorá je dostupná v troch verziách – Almas-1, Almas-2 a najnovšie aj Almas-3 – tieto rakety boli prezentované na jar 2020 počas masívnej dodávky bezpilotných lietadiel iránskej armáde a boli testované z bezpilotného lietadla Ababil 3 v januári nasledujúceho roku. Rakety Almas sú všeobecne vybavené tandemovou kumulatívnou alebo termobarickou hlavicou a využívajú na navádzanie infračervené (IIR) a elektrooptické senzory.
Z pohľadu nielen Izraela, ale už aj Slovenska je opäť zaujímavé, že tankoborci Hizballáhu bez problémov zvládnu zásah tanku zhora pomocou strely Almas.

To sa potvrdilo pred dvoma týždňami, kedy bol zasiahnutý izraelský tank Merkava. Tank tušil, že sa niečo deje a dokonca veliteľ tanku sa snažil zistiť v čom je problém. Jeho hlava bola viditeľná v kupole v mieste dopadu strely. Čo je najdôležitejšie, bol aktivovaný aktívny obranný hard-kill systém tanku Trophy, ktorý odpálil submuníciu, ktorá mala strelu zničiť. Lenže tá priletela zhora a zasiahla tank. Pre svoje nové BVP CV90 Mk IV nakúpilo Slovensko za drahé peniaze iný izraelský aktívny obranný hard-kill systém Iron Fist, ale proti strelám NLOS momentálne zlyhá tiež. A možno aj proti FPV dronom za 500 USD?

Irán má momentálne kvalitné NLOS strely Almas, nedá sa však vylúčiť, že sa o technológie získané v roku 2006 vďaka Hizballáhu podelil.
Každopádne, Čína má svoju strelu HJ-10 s dostrelom asi 10 km a tandemovou kumulatívnou hlavicou priebojnosťou do 1,4 m homogénneho valcovaného oceľového panciera za reaktívnym pancierom. Na podvozku čínskeho bojového vozidla pechoty ZBD-04 je osem striel, viditeľný je aj milimetrový rádiolokátor, ktorý zlepšuje schopnosť stíhača tankov bojovať za každého počasia. Takisto TV a termokamera spolu s laserovým diaľkomerom. Strelu nie je možné ani teoreticky rušiť, používa na výmenu informácií s operátorom namiesto rádiodatalinku optické vlákno (ako vyššie zmienený Spike MR, Spike NLOS zvykol vlákno používať len prvých napríklad 8 km a potom prešiel na rádiodatalink).

Podobne, optické vlákno používa aj severokórejská strela Bulsae-4. Nedávno bolo v Belgorodskej oblasti spozorované neznáme bojové vozidlo v konfigurácii 6×6, akú Rusi nepoužívajú, ktoré bude severokórejským obrneným transportérom M-2010. Prvýkrát spozorovaný v roku 2010, M-2010 je poháňaný naftovým motorom, ktorý zabezpečuje dostatočný výkon na pohyb v teréne a dosiahnutie vysokých prevádzkových rýchlostí. Konfigurácia kolies vozidla 6×6 zaisťuje stabilitu a dostatočnú schopnosť manévrovať v rôznych prostrediach vrátane blata, snehu a skalnatej krajiny. Systém odpruženia vozidla je navrhnutý tak, aby absorboval nárazy z nerovných povrchov, čím sa zlepšil komfort posádky. Maximálna rýchlosť na ceste je približne 90 km/h a dojazd až 500 kilometrov. Konštrukcia vozidla je inšpirovaná sovietskymi BTR-80, pričom niektoré konštrukčné prvky sú prevzaté zo starších BTR-60PB. M-2010 je v podstate kratší BTR-80 s odstránenou druhou nápravou. Najneskôr v roku 2018 bol prispôsobený ako základ pre raketový stíhač tankov so strelami NLOS a na západe označený ako M2018 6×6.

Informácia o M2018 so strelami Bulsae:

Používa 8 striel Bulsae-4, ktorá má odhadovaný dostrel od 10 do 25 km. Používa elektrooptický senzor vyhľadávania v kombinácii s navádzaním cez kábel s optickými vláknami. Tento systém umožňuje manuálne navádzanie strely cez video prepojenie, čo umožňuje operátorovi upresniť zamierenie a zabezpečiť vysokú efektivitu bojového použitia strely. Objektívne teda systém NLOS nie je novinku, jej genéza siaha do roku 1981 k prvým zavedeným strelám Spike NLOS. Postaviť na tom obranu pred takýmito strelami, ale nie je možné. Ak by dnes Ukrajina dostala strely s NLOS dostrelom 10 – 25 km bola by to megaspráva a hranice roku 1991 by sa priblížili na dosah ruky. Takto im zostáva veriť, že F-16 sú už na Ukrajine a Česko dodá aspoň 800 tisíc granátov sľubovaných na začiatku iniciatívy. Medzitým sa špekuluje o tom, že KĽDR už mohla Rusku dodať 5 miliónov delostreleckých granátov nad rámec jeho zvyšujúcej sa výroby.

2. Nedostatočný počet systémov M2018 Bulsae-4 , ktoré Rusko môže získať

To je pravdepodobnejší spôsob obrany najmä v prípade, že KĽDR iba požiadala Rusko aby systém otestovalo v bojových podmienkach a žiadna väčšia partia nebude nasledovať. V prípade masového zavedenia do ruskej výzbroje sa podľa niektorých západných analytikov môže stať z Bulsae-4 game changer, systém, ktorý zmení priebeh a charakter vojny. Ukrajinské média však vopred tvrdia verejnosti, že sama KĽDR má raketových stíhačov tankov so strelami NLOS veľký nedostatok (slovenské médiá zasa, že má veľký nedostatok jedla a preto tam všetci umierajú od hladu, to je predchádzajúci level.) Slabou stránkou tejto obrany je, že ukrajinské médiá zároveň tvrdia, že strela pochádza z čínskej HJ-10 (v skutočnosti sa pravdepodobne dosť líšia). Čo by v takom prípade Číne bránilo dodať KĽDR také množstvo komponentov, ktoré jej verný spojenec požaduje?

3. Účinnosť a spoľahlivosť systému Bulsae-4

Klasický evergreen, strela je z KĽDR tak to musí byť nevyhnutne nepodarok, ktorý vždy zlyhá.

4. Peekaboo, zničenie samohybnej húfnice AS-10

Boli zverejnené zábery, na ktorých zrejme strela Bulsae-4 ničí britskú samohybnú húfnicu kalibru 155 mm AS-90 ukrajinských pozemných síl. Problém? Nestalo sa to v charkovskej oblasti ale na východnom fronte pri Donecku, nestalo sa to na prelome júla a augusta 2024 ale už v máji.

Ruská správa zobrazujúca aj zničenie vyššej spomenutej húfnice spomína nedávno uzatvorené bilaterálne dohody KĽDR a Ruskej federácie o vojensko-technickej spolupráci, ako aj nepríjemnú pre Ukrajincov nepríjemnú možnosť, že Bulsae-4 môže byť analógom čínskej strely HJ-10 ako bolo uvedené vyššie.

Pre ukrajinskú propagandu nie je dôležité, že bola zničená moderná samohybná húfnica a snaží sa dokázať, že to, čo ju zničilo nemohla byť strela Bulsae-4. Všetko chcú schovať za závoj geolokácie miesta zničenia húfnice AS-90 a čas, kedy sa to stalo. Takže M2018 Bulsae-4 ak vôbec existuje a Rusi ho náhodou dostali prišiel len na krátku letnú dovolenku do Belgorodskej oblasti, nie v máji ale až na prelome júla a augusta. Vôbec sa nemaskuje a nekryje, len čaká kým prinesú slnečník a mobilnú pípu. Po krátkom oddychu sa vráti do KĽDR. A keďže AS-90 zničilo niečo iné ako Bulsae-4, všetko je v úplnom poriadku.

Záver. Nič nie je v poriadku. Na videu s AS-90 je vidieť, že motor strely, ktorá ju zasiahla po 10 km letu stále pracuje, jej účinný dostrel bude ešte väčší. Streľba z hĺbky belgorodskej oblasti na bojisko pri Charkove, bez potreby sa maskovať by to len potvrdzovala. Jedna z posledných vecí, ktoré Rusom ešte na bojisku chýbala, bola NLOS strela s takýmto dosahom. Ak sa zabezpečí ich dostatočné množstvo, vhodne doplnia FPV drony, kamikadze drony (ako napríklad Lancet), presne navádzanú delostreleckú muníciu (ako napríklad Krasnopoľ-M2), kĺzavé bomby FAB s blokmi UMPK. A klasické protitankové riadené strely, ktoré Rusko použilo na odrazenie minuloročnej neúspešnej ukrajinskej protiofenzívy.

armadnymagazin.sk