M. Uhrík varuje: WHO straší pandémiou choroby X, vraj nebezpečnejšou ako Covid. Čo na nás chystajú?!

Vlastenci si nemôžu dovoliť rezignovať

S Milanom Uhríkom v aktuálnom rozhovore o vlasteneckej motivácii; o čom je petícia Trust and Freedom a obrane pred korporáciami; o globálnej synergii „elít“ nielen v šírení klimatického alarmizmu; ako Šefčovič slúži bruselským elitám a nie Slovensku; o nezmyselnosti odpájania sa od ruských surovín; prečo Slovensko musí prijať opatrenia proti ideologickej posadnutosti; o obmedzovaní slobôd, aj o cezhraničnom prepojení progresívcov. Čítajte ďalej…

■ SKSPRÁVY: Opýtame sa v mene bežného človeka, ktorý sa cíti byť aj Európanom, ale prednostne cíti národne a proslovensky. Aký je život europoslanca – vlastenca v eurohujersky nastavenej atmosfére v EP a kde čerpáte energiu na boj s bruselskými veternými mlynmi ?

Milan UHRÍK:Pre vlastenecky cítiaceho človeka je pomerne jednoduché byť motivovaný. Ženie ho vôľa chrániť slovenské záujmy, reprezentovať názor ľudí a presadzovať také opatrenia, ktoré nám uľahčia každodenný život. Motivácia je o to väčšia, že tento rok bude zlomový z hľadiska udalostí, ktoré pred nami stoja. Vidíme, čo sa deje na Slovensku ale aj vo svete.

My vlastenci si jednoducho nemôžeme dovoliť rezignovať.

■ Január tradične patrí šábesu „elít“ v Davose na Svetovom ekonomickom fóre. Jeden diskusný panel patril varovaniu WHO o „neznámej chorobe X”, o ktorej už ale vedia, že by mala byť 20-krát smrteľnejšia ako koronavírus. Paralelne beží proces prípravy novej pandemickej zmluvy. Prečo by Slováci mali podpisovať európsku petície za slobodu (Trust and Freedom), na čo ste ich osobne vyzvali?

Túto petíciu podpisuje celá Európa a reálni ľudia. Asi to nebudú indické fejkové účty ako v prípade petície alebo debatných výhier „ministra vojny“ Naďa na Markíze. Petícia Trust and Freedom je proti cenzúre, proti praktikám obmedzujúcim slobody a práva ľudí, proti pandemickej zmluve WHO.

Európska únia si nesmie dovoliť obchádzať národné štáty a nútiť nás robiť, čo nechceme.

Celé znenie petície nájdete tu: https://citizens initiative.europa.eu/initiatives/details/2023/000009_sk.

Hlavné ciele sú dva: ochrániť právo na slobodu pri rozhodovaní (už žiadny nátlak na očkovanie experimentálnymi produktmi) a zaviesť povinnú transparentnosť pre vedenie Únie.

Už žiadne vyčiernené miliardové zmluvy s korporáciami ako to bolo pri nákupe vakcín od Pfizeru. Moc patrí ľuďom, nie mimovládkam, oligarchom a ich politickým sluhom.

■ Presuňme sa k druhej horúcej agende. Pán Šefčovič je zodpovedný aj za implementáciu kontroverzne vnímanej Európskej zelenej dohody (Greendeal), voči ktorej máte vyhranený a kritický postoj. Zohľadňuje on alebo Komisia námietky občanov proti európskej tzv. zelenej politike?

Bruselská „zelená“ agenda sa inšpiruje globalistickou, ktorá chce zavádzať uhlíkové dane, meranie uhlíkovej stopy a rôzne poplatky len kvôli tomu, že vlastníte auto alebo malý domček.

Vidíme tu zvláštnu synergiu „elít“ nielen v šírení klimatického alarmizmu, ale aj v šírení strachu o tzv. globálne zdravie. Voči tomu sa musíme postaviť a urobiť ako štátnici rázne, odvážne kroky.

Nikto ich za nás neurobí. Určite nie servilní progresívci a nominanti typu pána Šefčoviča, ktorý ako eurokomisár háji záujmy Komisie, nie Slovenskej republiky. Ale takých ako on je v Bruseli množstvo. Je im tam dobre, a preto hlásajú, čo si bruselské elity želajú.

Politikom sa nemá veriť, politikov musíme kontrolovať. Aj preto sa snažím prinášať na Slovensko z Bruselu informácie o hlasovaní a činoch konkrétnych ľudí zo Slovenska, ktoré sa občania nemajú ako dozvedieť. Ako inak majú ľudia zistiť, čo všetko tam stvárajú slovenskí europoslanci, keď im nikto neprináša kritické informácie?

■ Poďme k praktickému životu. Je tu opäť zima. Podľa Bloombergu „Rakúsko je z viac ako polovice potrieb preplnené ruským zemným plynom“, dobre na tom je aj SR s otáznikom, čo na konci roka? Zelenského režim oznámil, že od januára 2025 nebude Ukrajina tranzitovať ruský plyn na Západ, teda ani na Slovensko. To môže opäť vyhnať ceny nahor. Ako by sa dal kyjevský režim dotlačiť k tomu, aby Slovákom nehádzal polená pod nohy, keď Rusko je ochotné ďalej posielať plyn?

Nebude to prvýkrát, čo Slováci Ukrajine pomohli, ale rovnakého zaobchádzania z ich strany sa nedočkali. Možno je to podnet pre našu vládu, aby uvažovala nad nastavením zahraničnej politiky a či si naozaj stále myslí, že „náš východný sused si zaslúži európsku cestu“ (v preklade členstvo v Európskej únii) a miliardy eur ročne zo spoločného európskeho rozpočtu (pričom Slováci majú Zelenskému poslať 400 miliónov eur).

Pretože nielen nemecké hospodárstvo, ale aj naše hospodárstvo, je nevyhnutne a historicky závislé od lacných energií z Ruska.

Štvornásobne zvýšené ceny kvôli tomu, že sa údajne odpájame od ruských surovín, ale pritom len chodia „niekoľkokrát prebalené“, to nikomu nepomáha.

Ani našim firmám, ani nášmu priemyslu, ani našim občanom. Občania by mali dostávať čo najvyšší štandard za čo najnižšie ceny.

■ Ako hodnotíte víziu novej nemeckej strany BSW (Sahry Wagenknechtovej), ktorá sa chce v prípade úspechu v eurovoľbách usilovať o rozpustenie Únie, za zrušenie politík na ochranu klímy v ich súčasnej podobe a skoncovanie s vazalstvom voči Spojeným štátom?

Vo výsledku bude existencia tejto strany asi znamenať rozdelenie hlasov pre Alternatívu pre Nemecko (AfD). Obe strany majú totiž podobný náhľad na štátnu suverenitu, hoci sa pohybujú v iných častiach spektra.

Niektoré postoje môžu byť sympatické, najmä v rámci klauzuly, že členský štát by nemal dodržiavať nariadenia EÚ na vnútroštátnej úrovni, ak sú v protiklade so sociálnou spravodlivosťou, mierom, demokraciou, slobodou prejavu a s hospodárskym záujmom. Takéto

zvrchované opatrenie by mala prijať aj Slovenská republika, lebo ideologická posadnutosť a bruselské politiky odtrhnuté od reality nás poškodzujú nielen ekonomicky, ale aj morálne.

Európa sa musí vrátiť k pôvodnej podstate – vzájomne výhodnej hospodárskej spolupráci suverénnych štátov a ostatné nechať v národnej kompetencii.

■ Neomarxistickú koncepciu, ako revolučné zmeny presadiť bez odporu verejnosti opísal nositeľ Pulitzerovej ceny Jared Diamond. Dá sa podľa Vás prebudiť mladá, systémom už indoktrinovaná generácia, ktorá totalitu nezažila, aby sa postavila proti obmedzovaniu slobôd?

Hlavným nebezpečenstvom je, že toto novodobé obmedzovanie slobôd prebieha s maskou neideologických a vedeckých, resp. jediných správnych krokov, na ktoré podľa mainstreamu nemožno nahliadať inak.

Aby sme boli konkrétni, vidíme to v oblasti obmedzení pre poľnohospodárov, v plánovanom zákaze predaja áut so spaľovacími motormi, uhlíkových daniach, v oblasti manažmentu tzv. pandémií alebo digitalizácii všetkých údajov, čo môže byť hrozba pre naše súkromie a ochranu súkromných dát.

Rôzne úrovne obmedzovania slobôd vnímajú aj vrcholní politici v Európe. Ale taktiež napríklad aj Donald Trump, ktorý to hovorí otvorene.

Čo sa týka Slovenska a Slovákov, apriori by sme mali uplatňovať systém obrany, ktorý máme v Ústave, teda neriadiť sa nijakými ideológiami, ba možno na šírenie niektorých použiť paragrafy.

Ďalší možný nástroj je referendum, ktoré nám povie, čo si ľudia myslia. Ale na to treba politickú odvahu, a ako vidíme, nie každý ju má.

■ Niektorí europoslanci zo Slovenska zákerne vyniesli boj za udržanie Lipšicovej trafiky na pôdu Európskeho parlamentu. Europoslanci po rozprave nakoniec schválili kontroverzné uznesenie voči Slovenskej republike. Ako hodnotíte tento proces bonzov na vlastný štát a zasahovanie EP do slovenskej suverenity?

Sú to bruselské žalobaby! Ako môžu takto kydať na Slovensko?!

Nemám rád, keď títo servilní politici dokážu ohovárať vlastný národ a štát, keď niečo nie je podľa nich. Ide im len o seba.

Ale rozumiem, že videli mnoho príkladov. Keď progresívci v maďarskej a poľskej opozícii nadávali na vlastnú vládu, tí naši sa pridávali k ich rezolúciám bez ohľadu na obsah. Len ideologická a slepá spolupráca, pomôcť „našim“, aby sa niekde dostali k moci. A teraz pomáhajú zase oni tým našim.

Tu vidieť globalistický princíp: dostať sa k moci kdekoľvek na svete a ohovárať každého, kto sa postaví do cesty. Preto je úsmevné, keď sa slovenskí mainstreamoví novinári doslova tešia ako zle o nás píše zahraničie. No, takýto článok sa dá ľahko „vybaviť“ a nie je to tým, že by sa o nás v cudzine tak zaujímali. Sú to cezhraničné nahrávky progresívcov, ktoré si dávajú navzájom. Toto by malo skončiť. Ja som na Slovensko nikdy v zahraničí nekydal, nech bolo čo bolo. A nikdy ani nebudem. Nikdy nebudem ako oni.

Ďakujeme za rozhovor Milanovi Uhríkovi, nezaradenému poslancovi Európskeho parlamentu

skspravy.sk