M. Uhrík: Nelegálna migrácia nemá byť riadená, ale zastavená!

Decembrový rozhovor s poslancom EP Milanom Uhríkom o otváraní očí ľuďom, o dvojitom metri pacifistov, o dúhovom nátlaku slniečkárov, o potrebe zvýšiť ochranu slovenských tradícií a klasickej rodiny, o angažovaných pseudocelebritách, o názorovom monopole progresívcov, o návrate Európy k svojim koreňom, aj o tom, prečo nelegálna migrácia nemá byť riadená, ale zastavená.

■  Začnime netradične s niečím pozitívnym v týchto zlých časoch. Prezraďte, prosím, našim čitateľom, z čoho ste mali osobne najväčšiu radosť v tomto roku?

Milan Uhrík: Tento rok bol veľmi významný. Boli tu obrovské dôvody a priestor na otváranie očí ľudí, ktorí ešte ako-tak verili súčasnému vedeniu štátu a jeho orientácii. Je pozitívne, keď si človek vypočuje stovky skúseností a mienku občanov, ktorá sa pomaly ale isto začína otáčať. Že

je tu čoraz väčšia verejná požiadavka na sviežu, vlasteneckú politickú silu, ktorá chce obhajovať záujem Slovenskej republiky a slovenských občanov nielen tu, ale aj v zahraničí.

■ Čo vás naopak najviac v roku 2022 prekvapilo, sklamalo alebo šokovalo?

Asi všetkých prekvapila vojna, ktorá prebieha za našimi hranicami. Žiadny mierumilovný človek si ju neželá a násilie odmieta.

Sklamaním je pohľad na tzv. svetových lídrov, ktorí namiesto hľadania diplomatického riešenia používajú dvojitý meter, naďalej rozdúchavajú vášne a vojnu podporujú zbraňami.

A priam šokujúca je miera nenávisti, ktorá sa v rámci tejto situácie strhla. Opäť jednostranne a zväčša z úst tých, ktorí si predošlé dianie na Ukrajine doteraz vôbec nevšímali a nestarali sa o to utrpenie, o ľudské práva, dodržiavanie dohôd a bezpečnostných garancií.

■ Keby ste mohli zvoliť „slovo roka“ alebo slovné spojenie, čo by to bolo a prečo?

Bolo by to slovné spojenie „neschopná vláda“. Nech ste kdekoľvek a pozriete sa kdekoľvek na Slovensku, každú časť spoločnosti ovplyvnila Matovičova neschopná vláda pod ochranou prezidentky, ktorá vždy urobila všetko pre jej podporu a udržanie.

■ Blížia sa Vianoce, sviatky narodenia Pána v Svätej rodine. Politický Západ je však posadnutý dúhovou ideológiou s inakosťou rodiny. V Bratislave na konferencii progresívcov zaznela výzva na„dúhové rodiny“ a zaručenie rovných práv LGBT+ ľudí po celej Európe. Bude sa musieť Slovensko podriadiť dúhovej ideológii, aj keď by to podľa prvého článku ústavy nemalo robiť?

Myslím, že sme už boli svedkom toľkých udalostí, ktoré boli nasilu „prehnuté cez koleno“ napriek vyslovenej definícii v Ústave, zákonoch alebo ďalších dokumentoch, že si nemôžeme byť istí ničím. Právny štát je v troskách, to si priznajme na rovinu.

Ak si namiesto neschopných amatérov Matoviča zvolíme progresívnych „slniečkárov“ do ďalšej vlády, tak si môžeme byť istí, že dúhový nátlak (s jeho 72 pohlaviami) a odovzdávanie právomocí do Bruselu pocítime na každom kroku.

Slovensko, normálnu rodinu a naše deti by sme mali pred týmito podivínmi a bláznami chrániť.

■ Nové pravidlá majú podľa návrhu EK garantovať deťom dúhových rodín právo na dedenie alebo výživné v celej EÚ. Ale iba vtedy, ak už majú rodinné zväzky uznané niektorým z členských štátov. Pripomína to salámovú metódu alebo otváranie Overtonovho okna, napriek tomu, že nový návrh môže vetovať akákoľvek členská krajina. Aký postoj podľa vás zaujme slovenská vláda a aký by bol vhodný?

Všetko závisí od toho aká vláda bude u nás. Všetci na Slovensku vedia, že k utláčaniu alebo segregácii akejkoľvek skupiny obyvateľstva tu nedochádza, a preto nevidím dôvod na zmeny v danej oblasti. Skôr

vidím dôvod na zvýšenú ochranu slovenských tradícií, klasickej rodiny a detí, ktoré sa dostávajú pod čoraz väčšiu ideologickú paľbu.

■ Poďme k právam, ktoré zaujímajú majoritu, aj keď elity pre väčšinu takmer nič nerobia. Politický komentátor Russell Brand tvrdí, že „mediálne prostredie sa zmenilo a dnes je mnoho novinárov a mediálnych osobností čoraz viac proti slobode prejavu“. Kde sa podľa Vás stala chyba, keď zlyhávajú tí, ktorí majú slobodu prejavu chrániť alebo realizovať?

Veľké médiá sú zväčša vlastnené zahraničnými subjektmi, ktoré podporujú svoje „politické kone“ aj na Slovensku. Najvýraznejšie to vidieť na progresívcoch, ktorí nerobia nič, ale médiá ich neskutočne tlačia. A nielen to! Propagujú aj rôzne pseudocelebrity, ktoré progresívcov podporujú.

Sú to presne tí, ktorí urobia za peniaze všetko. Raz urobia pozitívne kampaňové video o EÚ a NATO, potom kričia „vakcína je sloboda“ a presviedčajú ako treba povinne očkovať, blokovať ľudí na sieťach a všade vešať dúhové vlajky.

Pred voľbami potom presviedčajú, aby Slováci volili „progres“ a novinári to poslušne šíria všetkými kanálmi, hoci zdravé a slovenské hodnoty ignorujú a zosmiešňujú.

Môžeme to pripísať známemu „pochodu inštitúciami“ progresívcov, ktorí chcú ovládnuť dôležité štruktúry, vrátane širokej palety médií. Ich totalitné myslenie a potláčanie iných názorov sa už ukazuje naplno.

■ Poďme k samotným médiám. Ak sa dá demokracia niečím merať, tak je to miera slobody slova. Tá nie je možná bez slobody médií. Ako nazvať stav alebo režim, keď Brusel v mene „posilňovania demokracie“ čoraz viac zasahuje a obmedzuje slobodu médií, najmä tých najslobodnejších – sociálnych platforiem, kde prebieha práve tá sloboda prejavu, ktorá charakterizuje demokraciu?

Potvrdzuje to predošlú odpoveď a to, kto dnes ovláda európske inštitúcie. Vidíme to na príklade vojny a bruselského postoja ku konfliktu. Videli sme to počas tzv. pandémie, keď nemali problém rušiť demokratické pravidlá, práva a slobody. Vidíme to na prístupe ku slobode prejavu, keď „svojich“ označujú za slušných demokratov a ľudí s iným názorom za extrémistov. Dvojitý meter je tu citeľný. Je to ďalší dôkaz ako sa byrokrati a politici odtrhli od reality a bežných problémov ľudí.

■ Po tom ako Elon Musk zverejnil „Twitter Papers“, kauzu o americkej vládnej manipulácii so sociálnymi médiami a technologickej cenzúre, ako sa máme pozerať na varovanie Európskej komisie Muskovi, že Twitter musí dodržiavať „európske pravidlá“? Čo mohli mať eurokomisári na mysli?

Komisári sa aktivizujú vždy, keď existuje určitý závan slobodného priestoru. Snažia sa ho zničiť alebo zmeniť spôsobom, aby vyhovoval ich názorovej línii.

Spomeňme si na výhrady európskych byrokratov ohľadne mediálneho priestoru v Maďarsku. Ak progresívci niekde nemajú názorový monopol, tak z toho automaticky spravia veľkú tému.

Nasleduje vydieranie a dokonca vyhrážanie sa odoberaním európskych fondov, čo nie sú zanedbateľné sumy. Členským štátom môžu veľmi chýbať a spomínané „neposlušné“ vlády sa tak dajú destabilizovať. Toto je príklad mocenskej páky, ktorá sa využíva.

■ Čo si myslíte o výroku Petra Koeniga, geopolitického analytika a bývalého hlavného ekonóma Svetovej banky a WHO, že „EÚ v súčasnej podobe je hanba. Jej demontáž, návrat k suverénnym národným štátom by bol pre ľudstvo výhodou. Umožnilo by to nový, neglobalistický začiatok – jeden obrovský krok od globalizovaného NWO?“

Je to ďalší dôkaz myšlienky, že

Európska únia musí prejsť významnou personálnou obmenou a transformáciou smerom k svojim koreňom.

To znamená, že k hospodárskej spolupráci a jej ďalších formám, ktoré sú výhodné pre všetkých, prospievajú všetkým, nezasahujú do vnútorných vecí a suverenity štátov a nespôsobujú žiadne napätia.

■ Výrok „smrť detí iných ľudí bola jednoducho daňou za budovanie impéria“ aj „humanitárne bombardovanie“ kazetovými bombami s obohateným uránom sa spája s menom Madeleine Albrightovej, ktorej cenu Národného demokratického inštitútu má najnovšie vo svojej zbierke prezidentka Zuzana Čaputová. Bolo adekvátne ju prijať na margo Albrightovej výroku o Slovensku ako „čiernej diere Európy“?

Madeleine Albrightová a Zuzana Čaputová sú „z jedného cesta“ a dá sa povedať, že progresívci ako ona slúžia rovnakým záujmom. Rozmýšľajú binárne a podľa toho, koho bomby práve zabíjajú. Americké bomby a bomby NATO sú podľa ich videnia vraj tie dobré a demokratické, kým bomby ostatných sú zlé, diktátorské, krvavé atď. Ja hovorím, že každá vojna je zlo, a to bez rozdielu, lebo zasahuje aj nevinných. Asi nikto si nemohol robiť ilúzie, že by prezidentka cenu neprevzala. Rada preberie všetko americké.

■ Aj na Slovensku zažívame migračnú krízu a štát namiesto riešenia nelegálnych migrantov im stavia stanové mestečko a aktivisti im nosia lieky a stravu. Ako by ste vysvetlili ľuďom, že ak je niekto „nelegálny“ a porušil zákon ako môže legálne a beztrestne pobehovať po Slovensku? Aká mocná ruka chráni a podporuje nelegálnu migráciu, ak si s tým štát nevie rady?

Vyjadrenia globalistov, že demografiu treba riešiť príchodom afrických migrantov, sú časté. Hovoril o tom Juncker, nedávno komisárka Šuicová. Samozrejme, tento druh vyhlásení od médií nebudete počuť. Vedia aké reakcie by to vyvolalo. Používajú prijateľnejšie termíny ako keď hovoria, že „migráciu treba riešiť prostredníctvom európskych riešení.“

Tým v preklade hovoria, že štáty sa nemajú brániť, majú migrantov púšťať k sebe, starať sa o nich a čakať čo povie Brusel. Toto je rétorika aj väčšiny europoslancov zo Slovenska, ktorí sa pretransformovali. Neobhajujú záujmy Slovenska v Bruseli (ako by to malo byť), ale obhajujú záujmy Bruselu na Slovensku. No a tieto tendencie potvrdili slová a činy ministra Mikulca.

Upozorňujem! Nelegálna migrácia nemá byť riadená, ale zastavená! Migranti prestanú chodiť vtedy, keď budú vedieť, že neuspejú.

Vlastenecká vláda by sa nespoliehala na impulzy z cudzích inštitúcií, ale rozhodovala by sa jednoznačne, čitateľne a spolupracovala by s blízkym susedstvom. Toto je cesta.

A keď vidíme, že z európskych inštitúcií nie je vôľa a naopak, že hádžu polená pod nohy tým, ktorí si chcú chrániť hranice, tak treba postoj k téme vyjadriť jasne. Ak nechcú pomáhať, v poriadku, my by sme sa mali zariadiť. Je tu Maďarsko, Rakúsko, Srbsko, sú tu náznaky z Talianska, Dánska, Švédska, ktoré už majú s migrantmi vážny problém.

Slovensko by pri ochrane hraníc teda určite nezostalo samé a mohlo by spolupracovať už na vonkajších hraniciach. Prinieslo by to všeobecný benefit.

■ Čo by ste, napriek chmúrnym časom, ktoré žijeme, zaželali Slovákom a Slovenskej republike pod spoločný vianočný stromček?

Krásne a požehnané sviatky, rodinné teplo, oddych v kruhu blízkych a množstvo darčekov, vrátane novej a vlasteneckej vlády, ktorej rozhodnutia by odrážali želania a vôľu ľudí na Slovensku.

Ďakujeme za rozhovor Milanovi Uhríkovi, nezaradenému poslancovi Európskeho parlamentu

© Profilový PR rozhovor (inzercia). Preberanie povolené pri citácii zdroja: www.skspravy.sk

Vizitka: Kto je Ing. Milan Uhrík, PhD.

Pochádza z Nových Zámkov, vyrastal v Nitre. Slovenský politik, predseda hnutia Republika (2021), poslanec Európskeho parlamentu (2019), bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (2016), riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, v minulosti IT manažér a vývojár, vysokoškolský pedagóg a výskumník, živnostník a konateľ s.r.o., manažér projektu z fondov EÚ, analytik kapitálových investícií a programátor web aplikácií. Pracoval aj ako investičný analytik vo švajčiarskom Zürichu pre spoločnosť Holcim Group Support.

V roku 2007 absolvoval stáž na Fakulte metalurgie a chémie na univerzite v srbskom Belehrade, stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v nemeckom Wismare. Inžinierske štúdium na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU v Bratislave v študijnom programe Kybernetika skončil v roku 2009; súbežne (2005 – 2009) študoval na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave svetovú ekonomiku, finančný manažment a podnikové hospodárstvo. V roku 2012 skončil doktorandské štúdium na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave. Pôsobil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (2011 – 2014) ako manažér projektov z fondov EÚ a neskôr (2010 – 2015) bol vysokoškolským pedagógom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.

Vyznáva hodnoty tradičnej rodiny, je ženatý, otec dvoch detí. Vo voľnom čase sa zaoberá filozofiou, psychológiou, ekonomikou a venuje sa športu.

skspravy