M. Uhrík: Nechcem, aby sa Slovensko zmenilo len na „túto krajinu“

Milan Uhrík v májovom rozhovore o láske k národu a Slovensku;  o posune významu „liberál“ a čo hrozí od progresívcov; kto chápe slobodu v pravom slova zmysle a prečo musíme mať proslovenskú vládu; čo a prečo chce naprávať po voľbách; čomu zabránime zvýšením potravinovej sebestačnosti Slovenska; o iracionálnej sankčnej politike Bruselu; o politických agitátoroch v médiách; o utláčaných menšinách v hlavách bruselskej byrokracie, či prečo si otvorené a slobodné voľby treba chrániť aj poistkou proti falšovaniu výsledkov…

■ SK SPRÁVY:  „Nomen est omen“ – meno je znamením, hovorili už Starí Rimania. Veľa, prevažne liberálnych a mainstreamových politikov, dokonca vrátane prezidentky, nazýva Slovenskú republiku len „touto krajinou“.  Čo to podľa vás signalizuje a aké znamenie vysielajú našim občanom?

Milan UHRÍK: Vyzerá to tak, že k Slovensku necítia absolútne nič. Sú chladní a bez lásky k národu. Slovenskú republiku berú len ako kus územia obývaný nejakými nedôležitými ľuďmi. Odráža to presne ich globalistické videnie sveta a obhajobu cudzích záujmov (atlantických, bruselských, nadnárodných), ktoré v praktickej politike ukazujú.

Podľa ich videnia sveta by Slovenky a Slováci mali zmiznúť, rozplynúť sa vo väčšom celku, či európskej federácii alebo akomsi svetovom štáte.

Túto ich bezcitnosť odmietam. Slovensko milujem a nechcem, aby bolo len „touto krajinou“. Želám si, aby bolo naďalej našou krásnou vlasťou a domovinou v srdci Európy.

■ Dnes sa často skloňuje termín „liberálny fašizmus“. Má podľa vás táto ideológia rôzne podoby? Môže prežívať aj pod inými vlajkami? Aké to bude mať dopady na budúcnosť?

Klasický liberalizmus 19. storočia má iný ideologický základ ako ľudia, ktorí sa ním dnes oháňajú. Pôvodným liberálom záležalo na slobode prejavu, možnosti vyjadriť svoj názor, ale aj slobode ako takej. Vtedy nikto z liberálov neriešil LGBTI agendu či toalety pre tretie pohlavie.

Dnes je takýchto skutočných liberálov málo. V politike nie sú takmer vôbec, preto ich z definície už nemožno označovať za liberálov, ale skôr používam výraz progresívci. Je to výstižnejšie, pretože

progresívci chcú dnes so svojou radikálnou, zelenou, LGBT a extrémnou ideológiou násilne presadzovať vlastný názor a zároveň utláčať iné

Vždy si to vedia zdôvodniť, či už ohrozením verejného zdravia, obranou voči hybridných hrozbám, bojom proti hoaxom atď. Ich cieľ je však jediný. Vtlačiť všetkým „jediný správny“ pohľad a neváhajú to presadiť nielen podprahovo pomocou mediálnej propagandy, ale častokrát už aj fyzicky a násilne.

■ Poučenie z 2.svetovej vojny je aj o rešpekte slobody národa a demokracie pre ľudí. Tie sa u nás definitívne ujali až po roku 1989. Dnes však veľa ľudí kritizuje súčasný virtuálny systém slobody, ktorý zavádza stále viac regulácií, obmedzení, byrokratických prekážok, sankcií a dokonca obmedzuje aj slobodu slova a prejavu. Kde sa stala kardinálna chyba a ako navrátiť dôveru ľudí v slobodu?

Presne to súvisí aj s predošlou otázkou a tými, ktorí chcú „uťahovať slučku“ každému, kto si dovolí mať iný pohľad na život. Každému, kto neuznáva „progresívnych“ 72 pohlaví, zákaz áut, tisíce migrantov do ulíc a štvanie do vojny.

Jediná možnosť je mať slušnú, demokratickú a vlasteneckú vládu, ktorá chápe slobodu v pravom slova zmysle.

To znamená mať maximálnu možnosť rozhodovať o svojom vlastnom živote ako aj možnosť mať iný názor. Všetky tie bruselské a progresívne regulácie treba odmietnuť. Treba chrániť vlastných občanov, ich práva a slobody.

■ Keď sme pri demokracii, Slovenská republika má už tretiu vládu v tomto volebnom období. Ako hodnotíte stav demokracie, kde o národe a štáte stále viac rozhodujú ľudia, ktorí neprešli legitimitou voličov z volieb?

Pripomína to situáciu v európskych inštitúciách. Tam sú takisto ľudia, ktorí neprešli voľbami, nedostali od ľudí jediný hlas, nemajú demokratickú legitimitu a napriek tomu rozhodujú o našich životoch.

Prvú, bláznivú vládu vystriedala vláda „euroatlantických amatérov“ a dnes sa rysuje nejaká progresívna „úderka“ mimovládok, ktorú si z atlantického klobúka vyťahuje pani prezidentka.

Stav demokracie ako taký už hodnotili viaceré medzinárodné organizácie a výsledok nebol lichotivý. A to si myslím, že ich pohľad je ešte značne sfarbený do ružova tým, že berú informácie len od mainstreamových médií a analytikov, ktorí sú nadšení zahranično-politickou orientáciou vlády a prezidentky. Určite bude čo naprávať.

■ Jeden z horúcich zemiakov, ktorý skončí v rukách úradníckej vlády bude ochrana Slovákov pred kontaminovanou pšenicou z Ukrajiny. Tu na seba narazili národné záujmy SR a politický záujem EÚ. Aké východisko vidíte a čo by ste Vy osobne navrhovali, aby sa občania Slovenska cítili bezpečne pri konzumácii potravín?

V prvom rade vidím priestor na zvyšovaní miery sebestačnosti, keď hovoríme o potravinovej bezpečnosti. Aby sme čím ďalej, tým viac mali k dispozícii lokálne, zdravé, výživné a cenovo dostupné potraviny, ovocie a zeleninu zo Slovenska.

Ak hovoríme o ochrane Slovákov pred kontaminovanou pšenicou, tak takéto tovary treba okamžite odmietnuť bez ohľadu na to, čo si niekto od zeleného stola v Bruseli hovorí. Slovensko má na viac a Slovensko má na to, aby si užívalo svoje vlastné a kvalitné potraviny.

■ Vo svete sú stále negatívne dopady ekonomickej a energetickej krízy, pričom Slováci znášajú rekordné zdražovanie. Kto nesie svoj podiel viny na stave, že Slovensko je pol roka a zrejme bude ešte päť mesiacov aj vo vládnej kríze?

Podiel viny má viacero faktorov. Zvonku je to inflácia zapríčinená nezodpovednou menovou politikou centrálnych bánk, vrátane ECB. Takisto iracionálna sankčná politika voči Rusku, ktorá poškodzuje našu ekonomiku a zdražuje ceny energií.

A máme tu „zelenú“ agendu progresívcov, ktorí chcú zakázať snáď všetko, vrátane ekologickej výroby elektrickej energie (jadrových elektrární) a používania klasických áut so spaľovacími motormi.

Zo slovenského pohľadu je to dlhodobý nedostatok vízie, uspokojovanie cudzích záujmov, nesprávne nastavenie národného hospodárstva a najciteľnejší je aspekt trvalej neschopnosti vlád.

Toto všetko sa podpísalo pod rekordné zdražovanie, ktoré dlhoročnou neschopnosťou a iracionalitou ľudí vo vedení dnes žmýka peňaženky ľudí. A to treba zmeniť.

■ Nepochybne cestou k zmene kurzu sú voľby ako najvyššia forma demokracie. Ale aby ľudia aj slobodne a správne volili, musia disponovať informáciami o stranách z celého volebného cyklu, a to je úlohou médií, najmä elektronických. Vy ste však v slovenskom mediálnom éteri ako Columbova žena – hovoria o vás iní, ale nie vy. Ako chcete napraviť túto diskrimináciu, ktorá porušuje nielen slovenské, ale aj európske právo?

Nevyhnutnou súčasťou demokratickej a pluralitnej spoločnosti je zdravý, mediálny priestor. Ten však neprimerane ovplyvňujú externé subjekty, ktoré ovládajú časť mediálneho trhu, ako aj súkromný sektor prepojený na biznis, cudzie záujmy a politické strany. Potom tu vidíme presne to, že

občan dostáva len jednostranné informácie od „monopolu na pravdu“, ktorý je navzájom prepojený.

Tento priestor bude vhodné transformovať a oživiť, aby sa nestal len páchnucou stokou navzájom sa utvrdzujúcich politických agitátorov, ale slobodným priestorom pre každú relevantnú stranu, ktorá má čo k veciam verejným povedať.

■ Na druhej strane si EÚ všíma údajne narastajúce „trendy diskriminácie“. Čo sa skrýva za výzvou Európskeho parlamentu, aby Rada EÚ (ministri členských krajín) odblokovala horizontálnu antidiskriminačnú smernicu, ktorú členské štáty blokujú od roku 2008?

Hlavný dôvod je ten, že bruselská byrokracia sa zaoberá takmer výhradne len „utláčanými menšinami“. Ktoré to sú, každý tuší…

Byrokrati sa nezaoberajú bežným človekom, ktorý vie kým sa narodil, kým je a nepotrebuje okolo seba robiť „divadlo“.

Skrátka normálny muž, manžel, robotník, žena, manželka, matka – akoby všetci slušní ľudia z bežnej majority boli neviditeľní. A toto je neprípustné. Zaoberajme sa tým, čo je dôležité, prioritné a čo ľudí naozaj trápi alebo zaujíma.

■ Nakoniec, Vaša iniciatíva na elimináciu prípadného falšovania volieb vzbudila pomerne veľkú odozvu na všetkých frontoch. Čo by ste odkázali kritikom, ale aj pochybovačom na zabezpečenie skutočne férových, demokratických a transparentných volieb?

Zabezpečenie férových a demokratických volieb, ktoré neovplyvňuje žiadna IT firma alebo vonkajšie zásahy ambasád či mimovládok, je absolútne legitímna požiadavka. Snaha o to, aby voľby naozaj ukázali to, čo si ľudia myslia a o kom predpokladajú, že Slovensko bude viesť lepšie ako tí predtým.

Aby všetko bolo čisté a férové. Preto sa čudujem niektorým politikom, ktorí majú k tomu výhrady a hovoria niečo o strašení alebo výmysloch. Ak sú predsa ich úmysly čisté, tak sa nemajú čoho obávať. Jedine, že by sa báli toho, že im ľudia vo voľbách udelia stopku a pošlú ich na politické smetisko dejín. Otvorené a slobodné voľby si treba chrániť.

Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.

skspravy