M. Uhrík: Európa pod vplyvom amerických záujmov mieri do záhuby, ale maľuje vzdušné zámky

Aktuálny rozhovor s europoslancom Milanom Uhríkom o európskych postojoch a národných riešeniach krízy, o bruselskej predpojatosti a zdravom sedliackom rozume, o zneužívaní moci zapredancami, o pretláčaní ideologických nezmyslov, projektoch Trojmoria a európskej armáde, angažovaných skupinách mimovládiek a lobistov v Brusel, či o tom ako sa neschopní neomarxisti na tolerantných aj na Slovensku, aj v EÚ len hrajú.

■ SKSPRÁVY: Ak Slováci s priemerným platom musia na ročné energie zarábať 30 dní z roku, čo je štvrtý najvyšší pomer v EÚ, môže byť tzv. spoločné európske riešenie energetickej krízy a vysokých cien energií v dôsledku sankcií optimálnym riešením pre Slovensko? Čo by ste v tejto  súvislosti pre SR navrhli vy?

Milan Uhrík: Je to potvrdenie tézy, že pre mnohé oblasti nie sú európske, plošné riešenia efektívne a treba tu uprednostniť národný prístup. Uprednostniť nášho občana, jeho záujem a podľa našej situácie prispôsobiť opatrenia. Samozrejme, môžeme sa európskymi opatreniami inšpirovať alebo si ich upraviť. Ale v rámci energetickej krízy sa ťažko hľadá v Bruseli nejaký zbytok zdravého rozumu.

Brusel pod vplyvom cudzích lobistov a amerických záujmov mieri do záhuby a chce tam vziať všetkých, ktorí nemajú dostatok odvahy na hľadanie rozumných a suverénnych riešení.

■ EÚ sa rozhodla skoncovať so závislosťou od ruských energií. Dôsledky plánu REPowerEU so znižovaním energetickej náročnosti na európske regióny budú rôzne, ale jedny z najhorších dopadov pocítia slovenské domácnosti. Môže SR a stredná Európa očakávať od Bruselu špeciálne cielené kompenzácie, alebo nás v tom nechajú plávať samých?

 Všetko závisí od politickej vôle a rokovaní. Nemusíme pochybovať, že na európskej pôde opäť najviac „zhrabnú“ najväčší hráči. Slovenskými domácnosťami sa nejaký komisár (pokojne aj slovenský) nebude zaoberať. A ak vôbec, bude to niekde na posledných priečkach. Ale

ak by aj skutočne Slovensku dorazila slušná miera kompenzácií, je to len dočasná „nálepka na oči“, aby sme sa zbavili vzťahov s Ruskou federáciou a východom. 

Konkrétne v energetickej sfére však ani geograficky, ani historicky, nemáme inú, lepšiu cestu ako nakupovať jednoducho a lacno.

■ Podľa Wall Street Journal európske krajiny zažívajú hmatateľné otrasy v dôsledku pozastavenia plynovodu Nord Stream. Predpovedá, že túto zimu budú trpieť nedostatkom plynu tak bežní obyvatelia, ako aj priemysel. Zdá sa, že Spojeným štátom, ktoré iniciovali sankcie proti RF aj predlžovanie konfliktu, toto sebapoškodzovanie únie vyhovuje…

Pozoruhodné, že americký denník si všíma následky amerického nátlaku na Európu, aby sa odtrhla od ruských zdrojov. Môžu si teda „gratulovať“, čo Európe spôsobujú. A my môžeme „ďakovať“ voličom politikov, ktorí americkému nátlaku ľahko podliehajú alebo si z presadzovania cudzích záujmov vyrábajú kariéru. Už by mohli prestať občanom škodiť.

■ Doug Bandow z Cato Institute a bývalý špeciálny asistent R. Reagana navrhuje, aby sa EÚ bránila sama a nespoliehala sa na USA. Podľa neho Biely dom nerobí nič, aby prinútil Európanov míňať peniaze na obranu. Ak táto rovnica platí, dá sa vysvetliť masívne míňanie verejných financií na zbrane ministrom Naďom v čase hlbokej ekonomickej krízy ako podľahnutie tlaku Pentagonu?

Štáty EÚ poslali mnoho zbraní a techniky na Ukrajinu, čím sa znížila ich vlastná obranyschopnosť. To je aj prípad Slovenska. Lobista na ministerskom poste tam poslal asi všetko. A nejde o žiadny špeciálny plán. Len o „splácanie“ dlhu zbrojárskym firmám, ktoré dlhoročne dotovali jeho mimovládky reprezentujúce západné záujmy a západný biznis.

Návrh amerického akademika je však irelevantný, ak neuvažuje o reálnej geopolitike a cieľoch jednotlivých štátov v Európe.

Žiadna európska armáda problémy nevyrieši a naopak, môže byť zneužitá proti ľuďom. 

Trojmorie je zase americký projekt na oddelenie nemeckého potenciálu od ruských surovín. Na to, aby sa nikdy nespojili. Preto sa orientujme v prvom rade na seba a vlastné schopnosti. Regionálna spolupráca je v poriadku, ale musí prebiehať doplnkovo a na úrovni krajín, ktoré majú k sebe blízko v rámci geografie i záujmov.

■ Taliansky predseda vlády Mario Draghi nešiel do menšinovej vlády a rozhodol sa podať demisiu po tom, ako jeden z koaličných partnerov, Hnutie piatich hviezd, odmietlo podporiť vládu počas hlasovania o jej dôvere. Akú životnosť dávate menšinovej vláde premiéra E.Hegera, ktorý odmietol dať hlasovať o dôvere?

Všetci dúfame, že životnosť neschopných amatérov bude čo najkratšia. Spája ich silný tmel, ktorým je presadzovanie cudzích záujmov, ale najmä miliardy eur z bruselského Plánu obnovy. Tie si totiž môžu pekne podeliť a poposúvať na zákazkách alebo v krabici od šampanského. Ale v prospech slovenských občanov hrá fakt, že títo politickí šlendriáni sa hádajú aj medzi sebou. Takáto antipatia dokáže vybublať a spustiť ich pád ktorýkoľvek deň, ktorúkoľvek hodinu.

Držme si palce navzájom, aby tá hodina prišla čo najskôr a k moci sa demokratickými voľbami dostali vlastenci a konzervatívci, ktorí milujú Slovensko.

■ Tzv. rodovo neutrálny jazyk je od roku 1980 súčasťou ideologickej neomarxistickej agendy EÚ zakrytou za fetiš politickej korektnosti. Aktuálne sa gender agenda v gramatike objavila vo vládnom materiáli Koncepcia právnej pomoci občanom, na čo odmietavo reagovala aj Konferencia biskupov Slovenska. Vnímate v materiáloch EÚ nejaký praktický zmysel tohto „inkluzívneho jazyka“?

Žiadnu logiku a zmysel tu hľadať nemusíme. Ide o pretláčanie ideologických nezmyslov bez reálneho základu.

Mrzí ma, že školstvo dlhodobo ovládajú progresívci a slniečkári, ktorí prevezmú hocijakú hlúposť len preto, že je z Bruselu a majú z toho ich mimovládky veľké „prachy“. 

A s takými ako je Kolíková, Gröhling, Korčok, Čaputová, Milanová, Lajčák, Naď alebo Heger sa také hlúposti pretláčajú ľahko. Budú len prikyvovať. Celú skorumpovanú generáciu politikov treba vymeniť. A snáď ich poslať do reálneho života. Rukami by si zrejme nedokázali zarobiť ani na slanú vodu.

■ Akú reakciu Bruselu môžeme očakávať potom ako maďarský regulátor médií v krajine tvrdí, že scéna na Netflix, kde sa bozkávajú dve dievčatá porušila zákon proti propagácii LGBTI a „mohla by byť škodlivá pre morálny vývoj maloletých“? Prečo elity EÚ uprednostňujú ochranu LGBTI pred ochranou detí?

Brusel dnes ovládajú šialení slniečkári, progresívci a iní aktivisti, ktorí budú manifestovať za všetko, čo je „trendy“. Raz budú skákať na chodníku za migrantov, potom mávať dúhovými vlajkami a dnes sa polievajú červenou farbou za Ukrajinu. Aby ich hlúposť bolo vidno, natočia ich kamoši z novín a ich rodná mimovládka dostane bruselský grant. Na LGBT zarobia, dostanú flek, to je celé.

My, spolu s normálnymi Slovákmi, sme však odhodlaní chrániť klasickú rodinu a chrániť naše deti. 

Prečo? Lebo je to správne. A je nám jedno, že nám za to Markíza, Závodský a JOJka bude nadávať do „dezolátov“.

■ Aplikáciu Trumpovej alternatívnej sociálnej siete Truth Social zneprístupnil Google Play na sťahovanie z dôvodu nedostatku cenzúry. Dá sa podľa vás hovoriť o slobode prejavu a slova pri  vynucovaní cenzúry a totalitnom trende eliminácie slobodných informačných zdrojov, ak to už nerobia len štáty, EK, ale aj korporácie Big Tech?

Na každej úrovni nájdete radikálov a progresívnych neomarxistov, ktorí sa na tolerantných len hrajú. 

Majú sladké reči ako prezidentka, ale v skutočnosti chcú zavádzať nedemokratickú prax, zatvárať ľudí, nútiť ich do očkovania pod hrozbou straty základných práv a zalepiť im ústa. Sloboda prejavu je však Ústavou SR zaručená a podľa toho by sme sa mali pozerať na tieto snahy. A tých, ktorí totalitné praktiky propagujú a presadzujú, poslať pekne na to spomínané politické smetisko dejín. Neschopným amatérom zo súčasnej vlády tam budú môcť robiť spoločnosť.

■ „Toto je rozsiahly cenzúrny podnik a americký ľud si zaslúži vidieť pravdu,“ uviedol generálny prokurátor štátu Missouri Eric Schmitt o politike sociálnych sietí po zistení, že s Bidenovými úradníkmi pravidelne diskutovali o tom, čo majú cenzurovať. Mohli tieto praktiky podľa vás preniknúť aj do európskeho prostredia?

Bez problémov. V tzv. registri transparentnosti EÚ je vyše 12-tisíc lobistických subjektov, ktoré sa pravidelne a bez skrývania stretávajú s bruselskými byrokratmi. Behajú po chodbách a kanceláriách, ovplyvňujú rozhodnutia úradníkov alebo im priamo píšu legislatívne návrhy.

Z tých 12-tisíc lobistov je 4-tisíc mimovládiek. Takže si vieme všetci predstaviť koľko záujmov sa tu kríži a presadzuje. 

Preto je pravdepodobné, že politicky angažované skupiny (či už pod maskou mimovládiek, lobistov alebo iných subjektov) tlačia na cenzúru a slobodu slova politických konkurentov.

■ Nemecký Die Welt prišiel s názorom, že EÚ je v úpadku podobne ako pád Rímskej ríše a sleduje rovnaký scenár príčin zániku – najskôr pandémia moru, potom inflácia a nakoniec regulované ceny… Na rozdiel od Ríma sme si faktory úpadku spôsobili nezmyselnou politikou sankcií. Prečo sa bruselský establishment nechce poučiť z histórie Ríma, ktorý napriek sile a sláve zanikol?

Má niekto pocit, že by súčasná garnitúra (či na Slovensku, v Bruseli alebo západných štátoch) uvažovala nad minulosťou a ako sa poučiť? Tento pocit nemám.

Skôr je tu tendencia minulosť prispôsobovať podľa dnešných dogiem, tým pádom prekresľovať realitu a maľovať vzdušné zámky do budúcna. 

Vládnucej elite chýba akákoľvek kontinuita. Chýba im kritické posudzovanie rozhodnutí a ich následkov. Z minulosti sa treba jednoznačne poučiť a tieto chyby už neopakovať. Ide predsa o nás, o našich občanov, o zachovanie slovenského národa, slovenskej vlasti a Slovenskej republiky.

Ďakujeme za rozhovor Milanovi Uhríkovi, nezaradenému poslancovi Európskeho parlamentu

-red1-

Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.

© Profilový PR rozhovor (inzercia)

Vizitka: Kto je Ing. Milan Uhrík, PhD.

Pochádza z Nových Zámkov, vyrastal v Nitre. Slovenský politik, predseda hnutia Republika (2021), poslanec Európskeho parlamentu (2019), bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (2016), riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, v minulosti IT manažér a vývojár, vysokoškolský pedagóg a výskumník, živnostník a konateľ s.r.o., manažér projektu z fondov EÚ, analytik kapitálových investícií a programátor web aplikácií. Pracoval aj ako investičný analytik vo švajčiarskom Zürichu pre spoločnosť Holcim Group Support.

V roku 2007 absolvoval stáž na Fakulte metalurgie a chémie na univerzite v srbskom Belehrade, stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v nemeckom Wismare.  Inžinierske štúdium na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU v Bratislave v študijnom programe Kybernetika skončil v roku 2009; súbežne (2005 – 2009) študoval na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave svetovú ekonomiku, finančný manažment a podnikové hospodárstvo. 

V roku 2012 skončil doktorandské štúdium na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave. Pôsobil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (2011 – 2014) ako manažér projektov z fondov EÚ a neskôr (2010 – 2015) bol vysokoškolským pedagógom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.

V roku 2016 ho zvolili za poslanca NR SR a v roku 2019 za poslanca Európskeho parlamentu.

Vyznáva hodnoty tradičnej rodiny, je ženatý, otec dvoch detí. Vo voľnom čase sa zaoberá filozofiou, psychológiou, ekonomikou a venuje sa športu.

skspravy