Podľa novej štúdie, uverejnenej v časopise International Journal of Environmental Research and Public Health, sú neočkované deti zdravšie než tie očkované.
Štúdia „Pomerný výskyt návštev u lekára a kumulatívne počty uvádzaných diagnóz po dobu očkovania“ autorov Jamesa Lyons-Weilera, PhD a Paula Thomasa, MD, bola vykonaná na 3300 pacientoch v oregonskej pediatrickej praxi Integratívna pediatria Dr. Thomasa.
Táto štúdia sa tiež pridáva k narastajúcemu zoznamu publikovaných odborných štúdií (Mawson, 2017; Hooker and Miller, 2020), ktoré porovnávajú zdravie zaočkovaných detí so zdravím tých nezaočkovaných.
Tieto štúdie naznačujú, že sme dlho podceňovali rozsah poškodení očkovaním a že epidémia rôznych chronických ochorení u detí je len sotva záhadou.
Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) bolo od roku 1986 právne viazané vykonávať štúdie bezpečnosti a každé dva roky vydávať správu o bezpečnosti detských očkovaní.
V roku 2018 bolo uvedené, že tak nikdy nespravili. Robiť prácu, ktorú odmieta robiť CDC, preto zostáva na mimovládnych skupinách.
Ako najdôležitejšia vládna organizácia riadiaca vakcináciu Američanov odmieta CDC robiť sa zodpovedným za epidémiu chronických detských ochorení. Ide o klasický prípad líšky, strážiacej kurín. Je tak spoluvinníkom zámerného vytvárania dôkazového vákua s cieľom, aby sa verejnosť nepostavila proti vakcinácii.
Keďže Lyons-Weilerova a Thomasova štúdia ukazuje, že zaočkované deti majú viac chronických ochorení a mali tiež vyššiu pravdepodobnosť respiračných infekcií, budú tí, čo bagatelizujú riziká očkovania, vyslaní do ďalšieho kola zúrivých machinácií v pokuse zneplatniť jej výsledky.
Napriek dôkladnosti, s akou bola vykonaná táto štúdia, očakávajte, že kritici urobia čokoľvek, okrem citovania vedeckých poznatkov, ktoré by ju vyvracali. Nemôžu, lebo také poznatky nemajú.
Očakávajte skôr, že kritici budú ťažiť z otrepaného scenára, aby odpútali pozornosť od týchto zistení nasmerovaním útokov ad hominem na autorov, kritizujúc časopis, kde bola štúdia publikovaná a tvrdiac, že bol chybný jej návrh. Prípadne to odbijú obľúbeným onálepkovaním ako „konšpiráciu“.
Keď výskum poukáže na anomálie, odchyľujúce sa od dominantnej vedeckej paradigmy, je dôležité mať na pamäti, že ťažisko vedy nie je v dôkaze, ale v akumulácii dôkazov podporujúcich vynárajúcu sa paradigmu.
Štúdia Lyons-Weilera a Thomasa túto vynárajúcu sa paradigmu, že vakcíny môžu spôsobovať viac škody, než bolo predtým zdokumentované a popísané, posilňuje.
Pediatrická prax Dr. Thomasa sa riadi schváleným vakcinačným plánom Dr. Paula, umožňujúcim plne informovaný súhlas a rozhodnutie rodičov vo voľbe očkovaní pre svoje deti.
Plán bol vypracovaný kvôli zníženiu vystavenia vakcínam s obsahom hliníka a aby rodičom umožnil zastaviť alebo odložiť očkovania, keď sa začnú prejavovať nejaké signálne príznaky poškodenia očkovaním.
Typickými príznakmi toho, že imunitný systém dieťaťa nespracúva vakcíny normálne, sú stavy ako alergie, ekzém, oneskorený vývoj či autoimunitné stavy.
Tieto stavy slúžia ako včasné indikátory, ktoré rodičovi a pediatrovi pomáhajú zvážiť potrebu spomalenia alebo zastavenia očkovania.
Prax Dr. Thomasa má tak neuveriteľnú zmes detí, obsahujúcu tak tie plne zaočkované, čiastočne zaočkované až po vôbec neočkované. To z nej robí dokonalú pediatrickú prax na hľadanie postrehov o vedľajších účinkoch očkovania.
Lyons-Weilerova a Thomasova štúdia bola vypracovaná na základe záznamov pediatrických pacientov z Thomasovej oregonskej praxe za obdobie 10 rokov.
Namiesto použitia pomeru šancí diagnóz u dvoch skupín autori zistili, že užitočnejší bol pomerný výskyt návštev u lekára. Ešte aj po overení pôsobenia zdravotnej starostlivosti, veku, rodinnej histórie autoimunity a pohlavia, sa ukázali silné súvislosti vakcinácie s mnohými zlými zdravotnými výsledkami.
Neočkované deti mali menej horúčok a okrem zdravotných kontrol (preventívnych prehliadok) vyhľadávali pediatrickú starostlivosť až 25-krát menej!
Inými slovami, štúdia zistila, že očkované deti zo štúdie chodia k lekárovi častejšie než neočkované.
CDC odporúča, aby dieťa do dovŕšenia veku 18 rokov dostalo 70 dávok 16 vakcín. Čím viac vakcín dieťa zo štúdie dostalo, tým vyššia bola pravdepodobnosť, že bude mať pri návšteve u lekára horúčku.
Štúdia mala jedinečné údaje, ktoré výskumníkom umožnili skúmať správanie ohľadom vyhľadávania zdravotnej starostlivosti.
Na rozdiel od zvýšeného počtu horúčok sprevádzaného zvýšeným počtom podaní vakcíny, čo sa akceptuje ako kauzálne súvisiace s očkovaním, nárasty počtu prijatých vakcín neboli sprevádzané veľkým nárastom zdravotných kontrol.
Vlastne, bez ohľadu na to, pre koľko očkovaní pre svoje deti sa rodičia rozhodli, počet zdravotných kontrol bol približne rovnaký.
Akékoľvek obavy, že by sa nezaočkované či menej očkované deti vyhýbali lekárovi, sú nepodložené a uvádza na pravú mieru prekvapujúco veľký rozdiel v návštevách u lekára – mimo zdravotných prehliadok.
Deti, ktoré prijali 90 až 95% CDC odporúčaných vakcín pre svoju vekovú skupinu, mali oproti nezaočkovanej skupine asi 25-krát vyššiu pravdepodobnosť objednania sa na návštevu u pediatra v súvislosti s horúčkou.
Tu je to znázornené na grafe:
V porovnaní so svojimi nezaočkovanými náprotivkami mali zaočkované deti 3 až 6-krát vyššiu pravdepodobnosť návštevy ordinácie pediatra kvôli liečbe anémie, astmy, alergií a sínusitídy.
Ohromujúcim zistením, ktoré určite otrasie psychiatrickou komunitou, bolo, že ani jediné nezaočkované dieťa v štúdii nemalo diagnostikovanú poruchu pozornosti sprevádzanú hyperaktivitou (ADHD).
Na rozdiel od nich ju malo diagnostikovanú 0,063% detí zo zaočkovanej skupiny.
Pravdepodobne vďaka voľnosti rodičov pri rozhodovaní sa o očkovaní v praxi Dr. Thomasa boli celkové miery ADHD a autizmu v jeho praxi zhruba polovičné oproti mieram zisteným v celkovej populácii amerických detí.
Čo sa týka otázky, či vakcíny predchádzajú alebo nepredchádzajú infekciám, ktorým majú predchádzať, tak zaujímavé bolo nasledovné zistenie.
Štvrť percenta zaočkovaných bolo diagnostikovaných buď s ovčími kiahňami alebo čiernym kašľom, kým nezaočkovaných bolo s ovčími kiahňami, čiernym kašľom alebo rotavírusom diagnostikovaných pol percenta.
Čo je však najpodstatnejšie, za celých 10,5 roka trvania štúdie sa u zaočkovaných ani u nezaočkovaných nevyskytli žiadne prípady osýpok, mumpsu, ružienky, tetanu, hepatitídy ani iných infekcií, na ktoré sa očkovanie zameriava.
Naozaj sa zdá, že očkovania robia ich príjemcov celkovo náchylnejších na infekcie.
Preto je iróniou, aj keď nie prekvapením, že zaočkované deti v štúdii vyhľadávali pomoc lekára kvôli respiračným infekciám o 70% častejšie než tie nezaočkované.
Toto zistenie je pravdepodobne dôvodom, prečo zaočkované deti prichádzajú k pediatrovi tak často s horúčkami.
Vaša stará mama teda mala pravdu, keď sa pýtala, prečo sa jej zdá, že dnešné deti sú napriek častému očkovaniu stále choré.
Dr. Yehuda Shoenfeld a ďalší opísali stav nazývaný autoimunitný stav vyvolaný adjuvanciami (ASIA), pri ktorom zrejme genetika a rodinná história autoimunity vytvárajú u pacientov s predispozíciou vyššie riziká autoimunitného stavu.
Majúc toto na zreteli porovnali autori záznamy tých pacientov, ktorí mali rodinnú históriu autoimunitných stavov – napríklad sklerózy multiplex, cukrovky 1. typu alebo Hashimotovej tyreoiditídy – so záznamami pacientov, ktorých rodiny autoimunitu nemali.
Výsledky boli ohromujúce. Očkovanie u detí, ktoré mali v rodine autoimunitu, zrejme zvyšovalo riziko ušnej infekcie, astmy, alergií a kožných vyrážok v porovnaní s neočkovanými deťmi z rodín s históriou autoimunity.
Podrobné obrazové porovnanie výskytu rôznych ochorení u očkovaných a neočkovaných detí znázorňujú nasledovné grafy:
X – vek detí v dňoch
Y – počet detí so zdravotným problémom
Čitatelia štúdie sa dozvedia o chybách predošlých štúdií týkajúcich sa bezpečnosti vakcín.
Častou takouto chybou je sklon k prílišným úpravám, pri ktorých sa mnohonásobne analyzujú údaje a hľadá sa správna kombinácia premenných, aby sa stratili súvislosti nepriaznivých zdravotných výsledkov s vakcínami.
Jedno z najdôležitejších zistení tejto štúdie je, že porovnanie počtu návštev ordinácie s konkrétnym zdravotným stavom je oveľa presnejším nástrojom, než len použitie výskytu diagnóz.
Autori štúdie toto v skutočnosti dokazujú simuláciou – a poukazujú na to, že štúdie využívajúce pomer šancí s výskytom diagnózy málo používajú výkonný špeciálny prípad metódy, predstavenej ich štúdiou.
Ide o relatívny výskyt návštev ordinácie, lebo pacienti s „diagnózou“ majú hlásenú najmenej jednu návštevu ordinácie súvisiacu s diagnózou.
Autori usudzujú, že budúce štúdie o bezpečnosti vakcín by sa mali vyhýbať používaniu takých chabých kritérií, ako je pomer šancí výskytu diagnózy.
Štúdia zistila, že správanie súvisiace s návštevami u lekára nedokázalo vysvetliť miery zaočkovanosti.
Jediným vysvetlením, prečo si zaočkovaní pacienti vyžadujú viac zdravotnej starostlivosti pre chronické ochorenia vyplývajúce z očkovania je, že vakcíny súvisia nielen s nepriaznivými vedľajšími účinkami, ale súvisia aj s ťažšími nepriaznivými účinkami.
Keď si pripomenieme, že 54% detí a mladých dospelých v USA má chronické ochorenia vedúce k celoživotnému predpisovaniu liekov, tak sa zdá, že veľa ľudskej bolesti a utrpenia by sa dalo zmierniť zachovaním informovanej voľby ohľadom skutočných rizík vakcinácie a všímaním si príznakov citlivosti na vakcíny.
Hoci autori volajú po vykonaní ďalších štúdií s použitím podobnej metodiky, táto štúdia by určite mala prinútiť pediatrov zamyslieť sa nad tým, či u niektorých svojich pacientov neprispievajú k celoživotným chronickým ochoreniam.
Autor: Alix Mayerová, MBA
Šéfa Kremľa zároveň obvinil z úmyslu podrobiť si celú Ukrajinu a nastoliť v Kyjeve bábkový…
Vyhlásil premiér Fico a dodal, že pre neho je nepochopiteľné, že ukrajinský prezident Zelenskyj odmieta…
Časť prvá: Od škôlky až po vysoké školy Výchova a vzdelávanie človeka sa začína už…
Dodávatelia pre automobilový priemysel budú mať vážne problémy. Očakávaný nárast elektromobility neprichádza a vplyv na…
Odpradávna je podľa všetkých písaných a nepísaných pravidiel plavby loď, ktorá dostala núdzový signál od…
Rusko je pripravené dodávať plyn do Európy cez Poľsko, “stačí zapnúť tlačidlo”. Ukrajinci “trestajú Európu”…
