Lula da Silva porazil v brazílskych prezidentských voľbách kandidáta proamerickej oligarchie Bolsonara. Multipolárny svet vyhráva, píše L’Antidiplomatico

Lulovo víťazstvo nielenže uzatvára štyri roky Bolsonarovej vlády, ale symbolizuje aj jeho veľkolepé znovuzrodenie po tom, čo bol v roku 2018 uväznený a boli mu odopreté politické práva po tom, čo bol odsúdený za korupciu v rámci operácie Lava Jato, akéhosi druhu „čistých rúk“ v brazílskom politickom boji.

Luiz Inácio Lula da Silva bude od 1. januára budúceho roka opäť prezidentom Brazílie po víťazstve v druhom kole volieb. Podľa údajov, ktoré zverejnil Najvyšší volebný tribunál (TSE), získal 77-ročný vodca Robotníckej strany (PT) 50,9 % hlasov oproti 49,1 % pre svojho súpera, súčasného prezidenta Jaira Bolsonara, ktorý kandidoval ako kandidát Liberálnej strany. V prvom kole, ktoré sa konalo 2. októbra, získal Lula 48,43 % a Bolsonaro 43,2 %.

Týmto spôsobom sa Lula vráti na pozíciu, ktorú zastával v rokoch 2003 a 2010, keď vládol juhoamerickému gigantovi po víťazstve v dvoch po sebe nasledujúcich voľbách.

Vo veku 77 rokov bude ľavičiar najstarším prezidentom, ktorý sa ujme úradu a prvým Brazílčanom, ktorý vstúpi do paláca Planalto po tretíkrát po tom, čo viedol krajinu v rokoch 2003 až 2010.

Hoci Lulovo víťazstvo upevňuje obrat Latinskej Ameriky doľava, tesný rozdiel, najužší od návratu demokracie v Brazílii, odráža hlboko rozdelenú krajinu.

Ako sa dalo očakávať, súčasný prezident Bolsonaro spočiatku viedol pri sčítavaní hlasov, ale s príchodom hlasov z chudobných štátov severu a severovýchodu sa Lula ujal vedenia a získal veľmi dôležité víťazstvo nielen pre  Brazíliu, ale aj mimo nej.

Neúčasť na voľbách predstavovala 20,55 %.

Zadržanie stoviek autobusov s voličmi federálnou dopravnou políciou, ktorá sa považuje za blízku Bolsonarovi, podkopalo voľby, pretože to oddialilo tempo hlasovania. Ráno riaditeľ tohto orgánu dokonca zverejnil online správu na podporu Bolsonara, ktorú potom stiahol.

Lulovo víťazstvo nielenže uzatvára štyri roky Bolsonarovej vlády, ale symbolizuje aj jeho veľkolepé znovuzrodenie po tom, čo bol v roku 2018 uväznený a boli mu odopreté politické práva po tom, čo bol odsúdený za korupciu v rámci operácie Lava Jato, akéhosi druhu „čistých rúk“ v brazílskom politickom boji.

Vodca Robotníckej strany (PT) začal svoju aktívnu činnosť v odborovom zväze kovoobrábateľov Sao Bernardo do Campo na okraji São Paula, do ktorého vstúpil vo veku 22 rokov. Tisíce ľudí sa potom hrnuli do ústredia odborov na podporu jedného z najväčších politických vodcov Latinskej Ameriky a kričali: “Nevzdávaj sa, nevzdávaj sa.“

Lula sa potom rozhodol vydať sa spravodlivosti, pretože vždy obhajoval svoju nevinu a odsúdil sprisahanie, aby zabránili jeho návratu do Planalta vo voľbách, v ktorých bol veľkým favoritom. S ľavicovým vodcom vo väzení sa Bolsonarovi podarilo získať prezidentský úrad porazením Lulovho spojenca Fernanda Haddada.

Lulu odsúdil vtedajší sudca Sergio Moro, ktorý ho v roku 2018 vylúčil z účasti na voľbách, v ktorých bol veľkým favoritom. Po víťazstve Bolsonaro vymenoval sudcu Sergia Mora za ministra spravodlivosti.

Bývalý vodca odborov obvinenia vždy popieral a tvrdil, že je obeťou sprisahania, ktoré mu malo zabrániť kandidovať vo voľbách. Jeho tvrdenia boli preukázané, keď webová stránka The Intercept Brazil zverejnila súkromné rozhovory medzi Morom a prokurátormi v prípade Lava Jato.

V novembri 2019 bol Lula prepustený a po získaní svojich politických práv pripravil svoju šiestu prezidentskú kandidatúru, zatiaľ čo súdy ho spod obžalôb oslobodili alebo anulovali takmer 20 procesov proti jeho osobe.

„Chceme sa vrátiť, aby sa už nikto neodvážil spochybňovať demokraciu a aby sa fašizmus vrátil do kanálov dejín, odkiaľ nikdy nemal vyjsť“, povedal Lula vlani v máji, keď potvrdil svoju kandidatúru.

Medzinárodné dôsledky

Lulov návrat do prezidentského úradu Brazílie, juhoamerického giganta a zakladajúceho člena skupiny BRICS, má význam, ktorý presahuje hranice krajiny a bude mať medzinárodné dôsledky. Dôkazom toho je napríklad blahoželanie, ktoré mu poslal bolívijský prezident Luis Arce a v ktorom sa zdôrazňuje, ako toto víťazstvo posilňuje demokraciu a integráciu Latinskej Ameriky.

S Lulom v skutočnosti vyhráva multipolárny svet, takže v Latinskej Amerike bude nový impulz pre regionálnu integráciu na rovnakom a solidaristickom základe ako v časoch Cháveza, FidelaCastra a Nestora Kirchnera, počnúc reaktiváciou CELAC.

Ale to nie je všetko. Brazília by mohla urobiť definitívny proruský obrat. Toto hovorí Paulo SergioWrobel, profesor medzinárodných vzťahov na Pápežskej katolíckej univerzite v Riu de Janeiro: „Lula bol dosť kritický voči Ukrajine a Zelenskému a vyjadril sympatie k prezidentovi Putinovi. Myslím si, že Lulova vláda môže nabrať proruský obrat. Bude to závisieť od toho, kto vedie brazílsku zahraničnú politiku.“

V rozhovore pre časopis Time pred niekoľkými mesiacmi Lula vyjadril jasné slová o Ukrajine, ktoré nenechávajú priestor pre nejednoznačnosť: „Zelenskyj chcel vojnu. Keby nechcel vojnu, vyjednal by.“

Okrem zodpovednosti kyjevského režimu Lula kritizoval Bidena aj za to, že neurobil správne rozhodnutie“.„Spojené štáty majú veľmi veľkú váhu a mohli sa tomuto konfliktu vyhnúť, nie ho podporovať. Mohol povedať viac, mohol urobiť viac, Biden mohol vziať lietadlo a pristáť v Moskve, aby sa porozprával s Putinom. To sa od vodcu očakáva.“

V rozhovore Lula poukázal na to, že „Spojené štáty a EÚ sú tiež vinné. Aký bol dôvod invázie na Ukrajinu? Takže USA a Európa mali povedať: Ukrajina nevstúpi do NATO. Tým by sa problém vyriešil,“ prehlásil a dodal, že EÚ mohla poukázať na to, že teraz nie je čas na vstup Ukrajiny do bloku EÚ. Nemali podporovať konfrontáciu,  povedal Lula, ktorý očividne formuloval motivácie, ktoré viedli k súčasnej situácii ohrozením sveta jadrovou vojnou.

Lula preto považuje za „naliehavé a potrebné“ vytvoriť nové svetové riadenie, pretože „dnešná OSN už nič nepredstavuje, vládcovia ju neberú vážne“.

V konečnom dôsledku, pokiaľ ide o vzťahy Brazílie s inými krajinami, Lula má v úmysle obnoviť zvrchovanú a aktívnu zahraničnú politiku s cieľom regionálnej integrácie, ako aj s krajinami BRICS, africkými krajinami, Európskou úniou a Spojenými štátmi s cieľom rozšíriť zahraničný obchod a technologickú spoluprácu.

S Lulom v Planalte sa dominantná juhoamerická krajina vracia na medzinárodnú scénu.

„Brazília je späť, Brazília je príliš veľká krajina na to, aby mohla byť odsunutá do smutnej úlohy vydedenca vo svete. Znovu získame dôveryhodnosť a stabilitu našej krajiny. Brazília je moja vec, môj ľud a boj proti biede je dôvodom, pre ktorý budem bojovať po zvyšok svojho života,“prehlásil Lula na zhromaždení, ktoré sa konalo po víťazstve.

Silva vs. Bolsonaro

Lula da Silva, sa vo svojej kampani zameral na prekonanie sociálnej nerovnosti a zmiernenie chudoby. Medzi opatrenia, ktoré navrhuje, patrí zvýšenie daní pre bohatých, rozšírenie siete sociálneho zabezpečenia a zvýšenie minimálnej mzdy.

Heslom Bolsonarovej kampane bolo „Boh, rodina, vlasť a sloboda“. Jeho vízia budúcnosti Brazílie zahŕňa privatizáciu štátnej ropnej spoločnosti v krajine, otvorenie amazonského regiónu pre väčšiu ťažbu a zmiernenie predpisov týkajúcich sa držby zbraní, pripomína portál Infowars.

V období pred voľbami si obaja súperi počas predvolebných podujatí opakovane vymieňali urážky. V televíznej debate 17. októbra Lula nazval Bolsonara „malým diktátorom“ a prisľúbil, že bude brániť slobodu a demokraciu. Úradujúci prezident mu to vrátil a označil Lulu za „národnú hanbu“ kvôli korupčným škandálom, ktoré sa odohrali v čase, keď bola pri moci Lulova Robotnícka strana (PT).

Lula da Silva ako obeť politizácie súdnictva v Brazíli

Doc. JUDr. Branislav Fábry, PhD. vo svojom článku zo začiatku roka 2020 pod názvom „Očista či ovládnutie súdnictva?“ poukázal na paralely politického prenasledovania nepohodlného brazílskeho exprezidenta da Silvu so súčasnou situáciou na Slovensko, kde dochádza k politizácii polície, súdnictva a prokuratúry, manipulovania vyšetrovaní a prenasledovaní sú opoziční politici na čele s predsedom Smeru-SD Robertom Ficom:

„Veľkým varovaním v oblasti nezávislosti súdnictva je pre Slovensko príklad Brazílie, kde oligarchické skupiny a mimovládne organizácie, podporované z USA, využívali boj s korupciou a trestné právo na boj proti politickým oponentom. V Brazílii zvíťazila v roku 2014 vo voľbách ľavicová prezidentka D. Rousseffová s kritickým vzťahom k oligarchii a k USA, avšak na základe obvinení zo strany „protikorupčného“ sudcu S. Mora ju v roku 2016 odvolali impeachmentom v parlamente, pričom viacero hlasov bolo očividne kúpených. Sudca S. Moro sa zúčastňoval brazílsko-amerického „justičného dialógu“ organizovaného mimovládnou organizáciou Centrum Wodrowa Wilsona z USA a médiá mu vytvárali obraz bojovníka proti korupcii. Ten istý sudca následne odsúdil za korupciu aj I. Lulu da Silva (prípad Java Lato), ktorý bol jasným favoritom prezidentských volieb 2018 (pozri tu). Vďaka odsúdeniu sa I. Lula nemohol volieb zúčastniť a prezidentom sa stal J. Bolsonaro, kandidát proamerickej oligarchie. Odsúdenie I. Lulu podporovali i oligarchické médiá, ktoré o korupcii v období Lulovej vlády (2002-2010) natočili dokonca televízny seriál „Na hrane demokracie“.

Nebolo prekvapujúce, že po nástupe nového prezidenta J. Bolsonara sa sudca S. Moro stal ministrom spravodlivosti v jeho vláde – s veľkým cieľom odstrániť korupciu v brazílskom súdnictve. Lenže v priebehu roku 2019 sa objavili informácie, že ani slávny bojovník proti korupcii nekonal až tak eticky. Ukázalo sa, že v kauze I. Lulu sudca S. Moro manipuloval vyšetrovanie, vopred oznamoval vyšetrovateľom, aké rozhodnutia urobí, dával im tipy, aké dôkazy „potrebuje“ a „úkoloval“ i generálneho prokurátora. S. Moro porušil mnohé princípy trestného procesu a očividne nerozhodoval nestranne. Rovnako závažné bolo, že pomohol ututlať kauzu Bolsonarovho syna Flavia, ktorý podľa publikovaných informácií defraudoval verejné financie. Napriek všetkým alarmujúcim zisteniam však výsledok prezidentských volieb, ktorý v mene boja proti korupcii  vyhral J. Bolsonaro, platí – v súlade so želaniami oligarchov z ťažiarskych spoločností a agrosektora,“ napísal doc. Fábry.

Viac v článku TU.

Zdroj: veci-verejne.sk / lantidiplomatico.it / InfoVojna