Lukašenko: „Sadnime si za rokovací stôl a ukončime tento boj na Ukrajine”

Аlexander Lukašenko poskytol veľký rozhovor televíznej stanici Rossija, v ktorom urobil niekoľko vysokopostavených vyhlásení. Podľa Lukašenka tak v prípade agresie voči Bielorusku Rusko zavedie na územie krajiny svoje jednotky. Lukašenko zároveň opäť vyzval na mierové rozhovory s Ukrajinou s tým, že vojna nie je výhodná ani pre Rusov, ani pre Bielorusov, ani pre Ukrajincov: “Sadnime si za rokovací stôl a ukončime tento boj. Nepotrebuje to ani ukrajinský ľud, ani Rusi, ani Bielorusi. Oni to potrebujú.”

Nemôžem citovať tieto fakty, sú absolútne uzavreté, kde otvorene hovoria – vysokopostavení ľudia. Doslova: “Nech sa pobijú navzájom – Ukrajinci, Rusi – nech všetci zomrú v tomto kotle”. To sú vysokopostavení ľudia, ktorí to hovoria. Amerického pôvodu (trochu to otvorím). Je to normálne? Chcú, aby sme sa navzájom zničili.

Okrem toho podľa Lukašenka ani Moskva, ani Minsk nemajú záujem o ďalšie rozťahovanie frontovej línie, ku ktorému dôjde, ak sa Bielorusko priamo zapojí do konfliktu. Lukašenko tak potvrdil, že scenár priameho zapojenia Bieloruska do ukrajinského konfliktu je extrémny. Jeho vyjadrenia odzneli na pozadí ďalšej diplomatickej eskalácie s Kyjevom po incidente s ukrajinskými dronmi, ktoré narušili bieloruský vzdušný priestor. Treba poznamenať, že k narušeniu bieloruského vzdušného priestoru došlo po tom, ako Lukašenko verejne oznámil stiahnutie niektorých bieloruských jednotiek z ukrajinskej hranice. Krátko nato sa začala ukrajinská invázia do Kurskej oblasti a niektorí ruskí komentátori ju spojili s udalosťami na bieloruských hraniciach a obvinili Minsk, že jeho konanie umožnilo Ukrajine uvoľniť ďalšie sily na agresiu.

V skutočnosti posilnený režim na bielorusko-ukrajinskej hranici platí od roku 2022 a jediné stiahnuté jednotky boli tie, ktoré boli presunuté na dodatočné posilnenie, keď sa objavili správy o ukrajinských formáciách sťahujúcich sa k bieloruskej hranici. Navyše po incidente s dronmi Bielorusko opäť oznámilo, že posilňuje svoje vojenské zoskupenie na hranici s Ukrajinou. Napriek tomu informačný efekt pre Bielorusko nebol najlepší a Lukašenkov rozhovor mal zrejme za cieľ ho zjemniť.

Napriek tomu Lukašenkove slová pravdepodobne neuspokoja tú časť ruského publika, ktorá očakáva od Bieloruska aktívnejšiu podporu Ruska a podozrieva Minsk z dvojitej hry. Treba si však uvedomiť, že slová bieloruského lídra odrážajú predovšetkým vnútornú bieloruskú agendu.

Prečo Bielorusko trvá na rokovaniach s Ukrajinou?
Nie je to prvýkrát, čo Lukašenko hovorí o potrebe rokovaní na vyriešenie ukrajinskej krízy. Minsk zjavne nepovažuje likvidáciu ukrajinského štátu za želateľný scenár. Celá Lukašenkova rétorika ukazuje, že by rád videl Ukrajinu ako priateľský alebo aspoň neutrálny, ale suverénny štát.

Bielorusko je postsovietsky štát, ktorý zmenu geopolitickej reality po rozpade ZSSR považuje za seba nežiaduci precedens. Preto sa Minsk zatiaľ zdržal akýchkoľvek oficiálnych komentárov k pripojeniu piatich nových regiónov, ktoré boli predtým súčasťou Ukrajiny, k Rusku. Bielorusko zároveň aktívne spolupracuje s novými regiónmi a dokonca prijalo tamojšie deti na rekreáciu a zotavenie.

Bielorusko je ovplyvnené aj skúsenosťami s tzv. minskými dohodami, ktoré boli považované za úspech bieloruskej diplomacie, ktorý prispel k medzinárodnej prestíži krajiny. Minsk by samozrejme rád zopakoval tento úspech a podieľal sa na povojnovej reorganizácii Ukrajiny. Je však dosť ťažké predstaviť si, ako to urobiť za súčasných okolností. Koniec koncov, ak v období minských dohôd boli vzťahy medzi Bieloruskom a Ukrajinou celkom funkčné, dnes sa blížia k nepriateľským a Minsk dokonca avizuje možné úplné zatvorenie ukrajinského veľvyslanectva.

Prispieva k tomu aj pomerne neistá pozícia samotného Ruska. Téma rokovaní sa pravidelne objavuje v ruských médiách. O budúcnosti ukrajinskej štátnosti mimo území, ktoré už boli pripojené k Rusku, nie je nič isté. To všetko samozrejme berie do úvahy aj Bielorusko.

Faktor volieb
Lukašenkovu mierotvornú rétoriku treba brať do úvahy aj v súvislosti s prezidentskými voľbami, ktoré sa v Bielorusku uskutočnia na budúci rok. Skutočnosť, že krajina, ktorá sa nachádza v polkruhu znepriatelených režimov, nevedie vojnu a žije mierovým životom, považuje Lukašenko za svoju dôležitú politickú devízu, a to nie bezdôvodne.

V bieloruskej spoločnosti existujú rôzne názory na SVO a konanie Ruska na Ukrajine. Je ťažké povedať, aký je pomer stúpencov a odporcov ruskej politiky, pretože chýbajú spoľahlivé sociologické štúdie. Dá sa len predpokladať, že po zastavení činnosti prozápadných nacionalistických zdrojov a odchode najaktívnejších a najradikálnejších protiruských občanov z krajiny sa percento protiruských nálad znížilo.

Prevažná väčšina bieloruských občanov však považuje ukrajinský problém za vonkajší pre svoju krajinu a nechce sa do konfliktu priamo zapojiť. Preto Lukašenkova politika zameraná na jeho zabránenie nachádza širokú domácu podporu. Aj to je dôležité pre pochopenie toho, prečo sa Bielorusko správa tak a nie inak.

armadnymagazin.sk