Paragraf 363 Trestného poriadku umožňuje generálnemu prokurátorovi, aby zrušil obvinenie vyšetrovateľa, ak bol týmto rozhodnutím porušený zákon.
Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) na stredajšej tlačovej konferencii kritizovali spôsob aplikovania ustanovenia paragrafu 363 Trestného poriadku. Zdôraznili, že ide o mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam vydaným v prípravnom konaní.
Lipšic povedal, že v mnohých rozhodnutiach podľa paragrafu 363 sa aplikujú iné pravidlá a iné právne názory. „Iné je to v kauzách, kde figurujú vplyvné osoby spoločenského a podnikateľského prostredia a iné je to v kauzách, kde figurujú iné osoby, ktoré takýto vplyv a postavenie nemajú,“ uviedol Lipšic.
„Prokurátori špeciálnej prokuratúry sú kritizovaní, že údajne konajú a postupujú nezákonne. Sú týmto spôsobom kritizovaní aj na tlačových konferenciách generálnej prokuratúry,“ povedal Daniel Lipšic.
Domnieva sa preto, že je v tomto okamihu potrebné o niektorých, aj živých veciach hovoriť.
Prokurátor Ladislav Masár sa vyjadril ku kauze bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského. Okrem iného hovoril, že im v tomto prípade bolo vytýkané, že vypočúvali ako svedkov ľudí, ktorí boli podozriví. Z tohto dôvodu nemali mať postavenie svedka.
Masár podotkol, že v inej veci zaujal prokurátor generálnej prokuratúry presne opačný názor. Dokonca konštatoval, že osobu nie je možné vypočuť inak ako svedka.
Riaditeľ odboru ekonomickej kriminality Ondrej Repa spomenul kauzu Mýtnik, v ktorej došlo k zrušeniu obvinenia, pretože svedok po vznesení obvinenia zmenil výpoveď. Repa podotkol, že v takom prípade je dôležité, či sú rozpory natoľko zásadné, aby negovali celú podstatu obvinenia. U jedného svedka bola v tomto prípade výpoveď hodnotená ako dostatočná, zatiaľ čo u iného nie.
Riaditeľ odboru všeobecnej kriminality Vladimír Kuruc skonštatoval, že aj v iných prípadoch stáli obvinenia na výpovedi jedného svedka a dôkazoch, pričom tak došlo k právoplatným rozsudkom. Prokurátori komentovali a približovali aj iné kauzy.
Daniel Lipšic povedal, že generálna prokuratúra má na svedectvá väčšie nároky než súdy. „Je ťažké dotiahnuť nejakú kauzu do konca, ak už na vznesenie obvinenia sú kladené také vysoké nároky,“uviedol špeciálny prokurátor.
Prokurátori špeciálnej prokuratúry sa zhodli na tom, že tým, kto má ich prácu hodnotiť, je súd. „Kritika špeciálnej prokuratúry by bola legitímna, ak by nám padali obvinenia na súdoch. Tam máme 94 percentnú úspešnosť,“ povedal Lipšic.
Prokurátor Matúš Harkabus uviedol, že je podľa neho potrebné rozumne prenastaviť prípravné konanie. To, čo je u nás vznesenie obvinenia, je v iných štátoch už podanie obžaloby, povedal.
„Nejaká brzda pred nezákonným trestným konaním určite má byť. Je však otázka, či má byť konštruovaná tak skoro a či má mať také následky, aké teraz má,“ povedal v súvislosti s paragrafom 363.
Viac vo videu:
Generálna prokuratúra SR v tejto súvislosti vyhlásila, že nebude viesť prostredníctvom médií názorovú polemiku s ÚŠP, ktorý je jej osobitnou súčasťou.
Zároveň poukázala na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR o disciplinárnom previnení špeciálneho prokurátora, podľa ktorého „stav, keď podriadený prokurátor mediálne kritizuje nadriadeného prokurátora alebo vyjadruje nesúhlas s jeho rozhodnutím v konkrétnej, prípadne ešte právoplatne neskončenej veci, je neúnosný a zneisťuje verejnosť vo vzťahu k funkčnosti prokuratúry a zákonnosti jej rozhodovania“.
„Za zákonné sa totiž považuje to rozhodnutie, ktoré bolo v prípade inštančného postupu vydané nadriadeným prokurátorom,“ dodal hovorca GP SR Dalibor Skladan.
„Všetky rozhodnutia generálneho prokurátora SR poskytovali jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na právne a skutkové otázky významné pre posúdenie veci z trestnoprávneho hľadiska a zároveň zodpovedajú individuálnym okolnostiam každého z prípadov,“ pripomenul Skladan.
Doplnil, že Generálna prokuratúra SR musí ako nepravdivé odmietnuť tvrdenie špeciálneho prokurátora, že by prokurátorka Generálnej prokuratúry SR napísala na súd v nejakej veci, aby bola obžaloba vrátená a odmietnutá.
Paragraf 363 Trestného poriadku umožňuje generálnemu prokurátorovi, aby zrušil obvinenie vyšetrovateľa, ak bol týmto rozhodnutím porušený zákon.
Prečítajte si tiež tematický článok členky Súdnej rady SR a zároveň sudkyne Krajského súdu v Bratislave JUDr. Marcely Kosovej, ktorý bol zverejnený na Právnych listoch dňa 18. 7. 2022 pod názvom „Paragraf 363, Európska komisia a popkultúrny fenomén“, v ktorom autorka článku prezentuje svoje názory na významnú časť správy Európskej komisie o stave právneho štátu na Slovensku, pričom poukazuje tiež na zjavnú manipuláciu verejnosti prostredníctvom tejto správy o právnom štáte zo strany ministerstva spravodlivosti SR a niektorých mimovládnych organizácií a médií.
Sudca krajského súdu v Bratislave JUDr. Peter Šamko vo svojom najnovšom článku píše, že predkladatelia ústavného zákona predložili niečo, čo nemá žiadny zmysel, či význam a schválením tohto návrhu ústavného zákona by sa vo vzťahu k možnému legálnemu znefunkčneniu Špecializovaného trestného súdu v budúcnosti nič nezmenilo:
Štyria poslanci NR SR predložili návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR. Cieľom tejto zákonodarnej iniciatívy je ochrániť existenciu Špecializovaného trestného súdu (ako aj Úradu špeciálnej prokuratúry), pričom podľa dôvodovej správy sa prijatím návrhu ústavného zákona dosiahne stav, v ktorom Špecializovaný trestný súd musí existovať a nebude ho možné zrušiť zmenou príslušných podústavných predpisov[1].
Poslanci tento stav chcú dosiahnuť zmenou článku 143 ods. 1 Ústavy SR.
Pripomeniem, že článok 143 ods. 1 Ústavy SR znie: Sústavu súdov tvoria Najvyšší súd Slovenskej republiky… a ostatné súdy.
Návrh ústavného zákona chce ochrániť Špecializovaný trestný súd tak, že hodlá do tohto článku vložiť aj Špecializovaný trestný súd, pričom článok 143 ods. 1 Ústavy SR by mal znieť takto: Sústavu súdov tvoria Najvyšší súd Slovenskej republiky…, Špecializovaný trestný súd a ostatné súdy.
Už na prvý pohľad je zjavné, že predložený návrh ústavného zákona je nelogickým výsledkom deklarovaného cieľa predkladateľa, nakoľko nijakým spôsobom nedokáže ochrániť pôsobnosťŠpecializovaného trestného súdu.
Predložený návrh ústavného zákona totiž stanovuje len to, že musí existovať súd s názvom Špecializovaný trestný súd. Nič viac. Predkladateľ teda navrhuje v ústave zakotviť názov tohto súdu, t.j. slovami dôvodovej správy, tento návrh ústavného zákona chráni len a výhrade existenciu inštitúcie (súdu), ktorá musí niesť názov Špecializovaný trestný súd. Tu je namieste otázka, načo chrániť ústavou názov súdu? Nie je podstatnejšia jeho pôsobnosť? (obsahová náplň?).
Predkladatelia celkom zjavne opomenuli článok 143 ods. 2 Ústavy SR, ktorý stanovuje, že: Podrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsobnosť, organizáciu a konanie pred nimi ustanoví zákon. Len pripomeniem, že „zákonom“ sa tu má na mysli „obyčajný“ zákon (t. j. nie ústavný zákon).
Predstavme si situáciu, že NR SR schváli predložený návrh ústavného zákona v nezmenenom znení a súd s názvom Špecializovaný trestný súd sa stane súčasťou Ústavy SR. Následne získa „obyčajnú“ väčšinu v NR SR politická strana, či politické zoskupenie, ktoré má výhrady k činnosti Špecializovaného trestného súdu. Ako tento súd odstráni z aplikačnej praxe? Jednoducho. Zmenou ustanovenia § 14 Trestného poriadku, ktorý upravuje pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu. Na takúto zmenu pritom nie je nutné meniť Ústavu SR, ale postačí iba „obyčajná“ zmena Trestného poriadku.
Takže, nové politické zoskupenie schváli v NR SR „obyčajnú“ zmenu ustanovenia § 14 Trestného poriadku a to tak, že toto ustanovenie zruší a bude ho formulovať nanovo napríklad tak, že „pôsobnosť špecializovaného trestného súdu sa vzťahuje len na trestný čin zanedbania povinnej výživy (§ 207 Tr. zák.), útoku proti parlamentárovi (§429 Tr. zák.), podávania alkoholických nápojov mládeži (§ 175 Tr. zák.) a neoprávneného uskutočňovania stavby (§299a Tr. zák.)“. A k tomu by sa pridala napríklad aj organizačná zmena Trestného poriadku spočívajúca v tom, že odvolacím orgánom voči rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu by sa stali krajské súdy a nie Najvyšší súd SR a veci, v ktorých by do dňa účinnosti zmeny zákona nebolo na Špecializovanom trestnom súde začaté, či skončené dokazovanie by prešli na súdy okresné, prípadne na iné súdy, ktoré by boli nanovo zriadené (napríklad by sa zriadil nový súd s názvom „Protikorupčný trestný súd“, na ktorý by prešli zo Špecializovaného trestného súdu korupčné prípady a bol by obsadený novými sudcami, respektíve by mohol vzniknúť aj napríklad „Daňový trestný súd“ do ktorého pôsobnosti by prešli daňové trestné veci alebo „Špeciálny protilegalizačný súd“ a podobne).
Takáto zmena Trestného poriadku by celkom určite nebola v rozpore s Ústavou SR, nakoľko zákonodarca by zachoval názov a aj existenciu Špecializovaného trestného súdu (tak ako to žiadajú predkladatelia vo svojom návrhu), čím by vyhovel článku 143 ods. 1 Ústavy SR s tým, že len zmenil pôsobnosť tohto súdu a to plne v súlade s článkom 143 ods. 2 Ústavy SR. Formálne by teda Špecializovaný trestný súd, t.j. súd s takýmto názvom naďalej existoval, avšak fakticky by zmenou pôsobnosti v spojení s prechodnými ustanoveniami stratil zmysel svojej existencie.
Na to, aby sa prakticky a legálne „odpísal“ akýkoľvek súd nie je nutné, aby bol zrušený. Je pozoruhodné, že to predkladateľov návrhu ústavného zákona nenapadlo. Predkladatelia ústavného zákona teda predložili niečo, čo nemá žiadny zmysel, či význam a schválením tohto návrhu ústavného zákona by sa vo vzťahu k možnému legálnemu znefunkčneniu Špecializovaného trestného súdu v budúcnosti nič nezmenilo (každý poslanec, ktorý rozmyšľa nad zrušením Špecializovaného trestného súdu teda môže s kludným svedomím zahlasovať za predložený návrh ústavného zákona, nakoľko tento súd sa dá „zrušiť“ aj prostredníctvom zmeny jeho pôsobnosti, prípadne vytvorením nového, konkurenčného špeciálneho súdu na ktorý prejde podstatná časť agendy Špecializovaného trestného súdu).
Odborná diskusia o Špecializovanom trestnom súde chýba…prečo?
Rok 2022 bol rokom, kedy sa veľa hovorilo o súdnej reorganizácii (tzv. súdnej mape), pričom sa neustále diskutovalo o tom, ktorý okresný, či krajský súd je nutné zrušiť, prípadne zlúčiť s iným, ako by sa možné novozriadené súdy mali volať (napríklad krajský, či odvolací súd, okresné, či mestské súdy) a podobne. Táto debata sa úplne vyhla Špecializovanému trestnému súdu. A je to škoda, pretože aj pri Špecializovanom trestnom súde je nutné viesť diskusiu o tom, či je jeho existencia aj naďalej skutočne potrebná (ak áno tak prečo; respektíve, či by napríklad namiesto tohto súdu nestačilo špecializovať na určitý druh trestnej agendy krajské súdy, tak ako to bolo aj v minulosti, prípadne tak ako je to aj v súčasnosti v Českej republike – a to v ČR mali, či majú trestne stíhaných dvoch bývalých predsedov vlády, mali, či majú stíhaných aj ministrov – napríklad bývalá ministerka obrany, sudcov – napríklad tzv. konkurzná mafia na súdoch, či policajtov, avšak žiadny špeciálny súd nemajú), a ak je skutočne potrebný, či nie je nutné prediskutovať jeho pôsobnosť (ktorá v súčasnosti pôsobí pomerne chaotickým, až náhodným výberom rôznych trestných činov a zvádza orgány prípravného konania k nadhodnocovaniu právnej kvalifikácie). Napríklad Krajský súd v Bratislave musel pri schvalovanej súdnej reorganizácii neustále obhajovať zachovanie svojej existencie; rovnaká možnosť mala byť daná aj Špecializovanému trestnému súdu, ktorý je síce súdom špeciálnym, ale nie privilegovaným a minimálne zmena jeho pôsobnosti stojí za debatu a to aj v kontexte s vymedzením príslušnosti okresných súdov v sídle krajských súdov (§ 16 ods. 1 Tr. por.)[2].
Namiesto pochybnej ústavnej ochrany názvu konkrétnej súdnej inštitúcie by bolo vhodnejším viesť diskusiu o úplne novom Trestnom poriadku, v rámci ktorého by bolo možné diskutovať aj pôsobnosť a existenciu jednotlivých trestných súdov, na ktoré sú následne naviazané aj orgány činné v trestnom konaní.
[1]kompletný návrh ústavného zákona možno nájsť tu: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=523400
[2] argument, že by sa zrušením, či zmenou pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu ohrozil, či zmaril boj proti najzávažnejšej trestnej činnosti (tak ako to často počúvame v niektorých mádiách) je nezmyselný, nakoľko žiadny súd a to ani Špecializovaný trestný súd, nebol zriadený na boj proti kriminalite (proti kriminalite má bojovať polícia a prokuratúra, ale nie aj súd; úlohou súdu je len posúdiť, či prokurátor v konaní pred súdom uniesol dôkazné bremeno ohľadne otázky viny).
Na predložený návrh reagoval vo svojom statuse na Telegrame aj podpredseda Smer-SD Ľuboš Blaha:
Poslanec Šeliga predložil do parlamentu návrh, ktorý by zabetónoval Lipšica vo funkcii špeciálneho prokurátora. Neuveríte, kto tento jeho návrh v skutočnosti napísal.
1. Keď si otvoríte wordový dokument so Šeligovým návrhom, ako autor je tam uvedený istý Michal Záthurecký. To je, prosím pekne, Šeligov oficiálny poslanecký asistent.
2. Zaujímavé to začne byť, keď si tohto pána vygooglite. Zistíte, že pôsobí v právnickej kancelárii Dentons, v ktorej úzko spolupracuje s Petrom Kubinom.
3. Len pripomínam, že Kubina je pravá ruka Daniela Lipšica, ktorý takisto pôsobil v Dentonse, kým sa nestal špeciálnym prokurátorom.
4. Kubina prevzal ako obhajca viaceré Lipšicove prípady, vrátane tzv. kajúcnikov, cez ktorých falošné výpovede sa snažia zničiť opozíciu.
5. Nehovoriac o tom, že Kubina obhajuje aj Čurillovcov, ktorí sa rehlili na smrti Milana Lučanského, chceli podpaľovať autá vyšetrovateľke, hovorili o zabíjaní detí. A tak. Takí dobráci.
6. Kubina bol zároveň oficiálnym poradcom Zuzany Čaputovej. Tej Čaputovej, ktorá sa v živej kauze Čurillovcov otvorene zastala.
7. A teraz sa dostávame k pointe: Šeligov asistent Záthurecký je Kubinov kolega z Dentonsu, spolu chodievajú prednášať, dokonca v decebmri 2022 ruka v ruke organizovali verejnú prednášku.
8. Niet pochýb, že úzko spolupracujú. A niet pochýb, že Lipšic a Kubina boli blízki kolegovia v Dentonse a že Kubina prevzal Lipšicove prípady.
9. V tejto rovnici pôsobí Šeligov asistent Záthurecký ako Lipšicov biely kôň. On pripravuje návrh zákona na zabetónovanie Lipšica, on píše dôvodovú správu.
10. A Šeliga poslúžil. Má u seba Lipšicovho človeka, ktorý zaňho robí špinavú robotu. A ošetruje Lipšicove záujmy. Toto je taká degradácia slovenského parlamentu, že to až bolí.
11. Ako je možné, že Šeliga zapredal svoj poslanecký mandát na to, aby robil spojku Lipšicovi? Ako je možné, že takto bohapusto obhajuje záujmy právnikov Dentonsu?
12. Šeliga má ako zástupca ľudu slúžiť ľuďom. A nie Lipšicovi. Ani Kubinovi. Žiadnym svojim právnickým mafiám. Žiadnym pofidérnym kamošom. Ale ľuďom.
13. Toto je škandál, aký nemá obdoby. Ešte raz – Lipšic má v parlamente svojho bieleho koňa. A ten mu píše zákony. Na jeho vlastnú ochranu.
14. Lepšie by to nevymyslel ani Don Corleone. Za toto by sa mal Šeliga zodpovedať.
15. A Lipšic s Kubinom aj s celým tým ich Dentonsom nech láskavo vysvetlia, prečo prznia legislatívny proces a zneužívajú ho na presadzovanie vlastných záujmov.
Z tohto sa len tak ľahko nevyvlečiete, vy gauneri. Spravodlivosť si vás nájde.
Advokát a predseda Občianskeho združenia Za demokraciu a právny štát JUDr. Martin Ribár vo svojom statuse taktiež nepriamo poukázal na prepojenie poslanca Šeligu a šéfa ÚŠP Daniela Lipšica:
Ohľadom návrhu na zmenu Ústavy SR z dielne Šeliga a spol. (pozri náš status z pondelka 23.1.2023) sa rozprúdila zaujímavá diskusia, avšak nie odborná, ako by to bolo potrebné a žiaduce, ale politická:
– došlo k zverejneniu informácií o tom, že za navrhovanou zmenou stojí v skutočnosti špeciálny prokurátor Daniel Lipšic a to cez svojho bývalého kolegu z advokátskej kancelárie Dentons pána Kubinu a Michala Záthureckého, pričom Michal Záthurecký je asistentom poslanca NR SR Šeligu.
JUDr. Martin Ribár – predseda OZ ZA DEMOKRACIU A PRÁVNY ŠTÁT a advokát:
Vždy sme vystupovali apoliticky, cieľom nášho statusu bolo poukázať na neodbornosť navrhovanej zmeny Ústavy SR z dielne poslancov NR SR – Šeliga, Vatrák, Šipoš a M. Kollár.
Opakovane som prezentoval, že naše Občianske združenie a ja osobne ako jeho predstaviteľ budeme zverejňovať len informácie, ku ktorým mám podklady a ktoré viem preukázať, preto nechcem a nemôžem komentovať informácie o možnom prepojení poslanca Šeligu a špeciálneho prokurátora Lipšica, pretože k uvedenému nedisponujem žiadnymi dôkazmi.
Je nutné potvrdiť alebo vyvrátiť možné prepojenie medzi poslancom NR SR Šeligom a špeciálnym prokurátorom Lipšicom, aby boli potvrdené/vyvrátené tvrdenia o možnom ovplyvňovaní Ústavy SR takouto formou, pretože z verejných zdrojov, ktoré sú dostupné každému je zrejmé, že:
Michal Záthurecký pracuje v advokátskej kancelárii Dentons
https://www.dentons.com/en/michal-zathurecky
Michal Záthurecký je asistentom poslanca NR SR Šeligu
https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/posl_asistenti&PoslanecID=1062&CisObdobia=8
Uvedené dávame do pozornosti Vám, našim sledovateľom, aby ste si všetky dostupné informácie VŽDY aj VY SAMI OVERILI, a nenechali sa nikým zavádzať a klamať.
Zdroj: tvnoviny.sk / cas.sk / InfoVojna / YouTube / pravnelisty.sk
Bývalá dánska kráľovná Margaréta II. svojich zosnulých rodičov obraňuje. Peter Kramer vo svojej 380-stranovej knihe…
Koncepcia „prvotného antigénového hriechu“ bola prvý raz navrhnutá pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál…
„Na ich vyradenie z prevádzky boli použité oveľa silnejšie výbušné nálože a oveľa väčšie plavidlo,“…
Hlavné mestá krajín Západu zrazu zabudli na princípy, ako je spravodlivá súťaž, nedotknuteľnosť vlastníctva, prezumpcia…
Nemecko vysvetľuje včerajšiu náhlu návštevu ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej na Ukrajine túžbou oficiálneho Berlína…
Ruské veľvyslanectvo ostro odsúdilo slová britského veľvyslanca Edwarda Fergusona, ktorý sa v článku pre srbské…