AIDS/HIV – téma, ktorá v posledných desaťročiach naháňala strach. Na vrchole paniky okolo HIV ideologicky nezaslepené „múdre hlavy“ navrhovali, aby sa testovala celá populácia.
To vyvolalo pobúrenie. Povinné testovanie by bolo v rozpore s ľudskými právami. Okrem Kuby neviem o žiadnej krajine, kde by bolo predpísané takéto povinné testovanie. HIV/AIDS si vyžiadali až 37 miliónov životov na celom svete. Ale s koronou by to bolo všetko inak, však?
V prvom rade som si vedomý kontroverzií týkajúcich sa existencie vírusu HIV a v nasledujúcom hodnotení by nemali zohrávať žiadnu úlohu. Faktom je, že od 80. rokov 20. storočia sa hovorí o pandémii vyvolanej vírusom HIV. A ľudia na celom svete naň zomierajú. Účinné mechanizmy na obmedzenie šírenia nákazy neboli možné, pretože takmer všetky krajiny na svete príliš váhali s predpísaním komplexného testovania. Malo to politické dôvody.
Neprimerane veľký počet postihnutých boli homosexuáli. Homosexuálna scéna v mnohých krajinách sa vyznačovala extrémnou promiskuitou. Vírus sa rýchlo rozšíril. Za zmienku stojí kontroverzný nemecký politik Volker Beck (Strana zelených). Ten v roku 1994 s odvolaním sa na usmernenia WHO odsúdil Rusko za opatrenia proti HIV. Spomínalo sa najmä povinné testovanie.
Osobne som si vtedy myslel a myslím si to aj dnes, že kubánsky spôsob je jediný správny. Ak má každý jasno v tom, či je alebo nie je nakazený, je možná sebaochrana a ochrana ostatných. Akceptovalo sa však, že nakazení ľudia šíria smrteľnú chorobu. Hlavné bolo, aby neboli podozrievaní z toho, že nekonajú alebo neuvažujú politicky korektne.
Vzhľadom na absurdný prístup k chorobe bolo možné nakaziť tisíce ľudí aj prostredníctvom darovania krvi. Samozrejme, milióny a miliardy sa zarobili vďaka politike HIV porovnateľnej s dnešnou covidovou politikou. Duch doby diktoval, čo je správne a čo nie. Zaujímavý prehľad, čo sa považovalo za posvätné a nespochybniteľné, možno nájsť napríklad v akademickom dokumente „Testovanie na HIV vo svetle ľudských práv“:
„Politika HIV/AIDS založená na ľudských právach nielenže chráni postihnutých pred vylúčením, ale je aj účinným nástrojom prevencie. Dôležitým aspektom ochrany ľudských práv v oblasti HIV/AIDS je ochrana súkromia. Z hľadiska ľudských práv je potrebné byť maximálne zdržanlivý, pokiaľ ide o oslabenie zásady informovaného súhlasu pri testovaní na HIV.“
Medzitým v hlavnom prúde dominujú ľavičiari až ľavicoví extrémisti, ktorí úspešne dokončili svoj „pochod naprieč všetkými inštitúciami“. Najmä v mediálnych domoch bolo vtedy asi 90 percent ľavičiarov. Všetci títo ľudia v tom čase so svojou charakteristickou vehemenciou a veľkým zmyslom pre poslanie propagovali, že testovanie obyvateľstva na HIV by porušovalo ľudské práva. Obete tejto politiky však zjavne nemali žiadne ľudské práva. Ale nie sú to tí istí „dobrí a spravodliví“, ktorí nám dnes hovoria, že by bolo nerozumné a strašne zlé odmietnuť opatrenia, testovanie a očkovanie?
Prečo je to tak? Jednak preto, že medzi stúpencami ľavice je veľa „snílkov“, idealistov a ľahko ovplyvniteľných ľudí. Veria rozprávaniu o spravodlivom, lepšom svete, ktoré tieto strany tak kvetnato opisujú. Stačí sa k nim pridať, platiť im a robiť všetko, čo chcú, bez spochybňovania. A predovšetkým sa pridať „k svätej vojne“ proti všetkým nespokojencom.
Tí, ktorí to dodržiavajú, majú zvyčajne nekomplikovaný život. Socializmus sa zrejme „postará“ o každého, môžete sa vzdať vlastného myslenia a snaženia a zapojiť sa do systému ako malý mravček. Tí, ktorí sa zaujímajú o pravdu a pokrok, sa však v takomto systéme cítia ako v pasci.
Nasledovníci nechcú rozpory, chcú poslúchať. Ak im ich socialistický systém hovorí, že testovanie na HIV pre všetkých je v rozpore s ľudskými právami, veria tomu a bránia toto presvedčenie. Ak sa im povie, že všetci ľudia musia byť testovaní a očkovaní, veria tomu tiež.
Kým tí, ktorí radi myslia samostatne a milujú nezávislosť, si takéto rozpory uvedomujú a považujú ich za veľmi problematické.
Stúpenci ľavicového mainstreamu jednoty sa nechávajú pohodlne ukolísať. Veria svojim vodcom a ako dobre vychované stádo oviec vždy bežia tam, kam im povedia. Evolúcia nepredpokladala, že všetci ľudia budú odolní a nezávislí. Ľudstvo by takto nemohlo prežiť.
Budúcnosť našich krajín bude závisieť od toho, kto nakoniec prevezme vedenie týchto „stád“. Z evolučného hľadiska je vlastne dobré, ak sú ľudia poslušní. Ak majú múdre a rozvážne vedenie, zaručuje to prežitie po tisícročia, čo sa nepochybne stalo. Ak je však vedenie skorumpované a zlé, ľudia ho budú nasledovať rovnako slepo a poslušne až do záhuby.
Problémom nie sú ľudia, ktorí boli po pandémii koronavírusu tiež „pokrstení“ ako „spiace ovce“. Nikdy nenastane doba, keď sa všetci ľudia budú usilovať o nezávislosť. Problém je v tom, že naše spoločnosti nemajú vyvinuté mechanizmy, ktoré by z najlepších urobili vodcov a zároveň preverili ich spoľahlivosť a silu charakteru. Pozrite sa na osobnosti, ktoré kedysi vládli veľkým národom, ako je Nemecko. Nemusíte meniť ľudí a ich povahu. Musíte zmeniť vedenie, dodáva na záver svojho komentára Willi Huber.
Komentár Willi Huber (Report24)/ hlavný denník
Hosťami relácie spravodajskej televízie TA3 „V politike“ boli dňa 24. novembra 2024 podpredseda NR SR…
Operácia ruskej armády na zničenie jednotiek ukrajinských ozbrojených síl na území ruskej Kurskej oblasti pokračuje.…
Najväčie slovenské siete kníhkupectiev Panta Rhei a Martinus, ktoré majú s 95-percentným podielom na trhu…
Calin Georgescu prekvapivo zvíťazil v 1. kole prezidentských volieb v Rumunsku. V prvom kole prezidentských…
Nákladné lietadlo spoločnosti DHL sa v pondelok nadránom zrútilo na obytný dom neďaleko medzinárodného letiska…
Spojené štáty americké zmapovali 200 cieľov v Rusku pre útok rakiet ATACMS. WSJ: Ďalší útok…