Zahraniční bojovníci sa pridávajú k ukrajinskej armáde, aby hľadali „dobrodružstvo“, vysvetlil v rozhovore pre RT veliteľ kyjevskej 36. námornej pešej brigády, ktorý bol zajatý ruskými ozbrojenými silami počas bojov v Mariupole.
Kanadský ostreľovač známy pod prezývkou „Wali“, ktorého svojho času ospevovali svetové médiá, sa vrátil z Ukrajiny do Quebecu a miestnym médiám povedal, že jeho skúsenosť na Ukrajine bola pre neho „obrovským sklamaním“. Poukázal pri tom na nedostatočnú výzbroj ukrajinskej armády, slabý výcvik a veľké straty, ako aj šmelinárstvo a dezercie v jej radoch.
Keď „Wali“ v marci reagovall na výzvu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a dobrovoľne sa prihlásil do boja za Ukrajinu, západné médiá o ňom často informovali. Španielske médiá označili bývalého kanadského vojaka, ktorý ako dobrovoľník bojoval po boku kurdských bojovníkov v Iraku, ako „najlepšieho ostreľovača na svete“, americkí vojenskí blogeri ho oslavovali za „vtipné trollovanie“ Ruska a denník New York Post ho vyzdvihol za to, že „z vojenského skladu zobral protitankové strely, aby zabíjal skutočných ľudí“.
Súčasnásná realita ho však podľa vlastných slov rozčarovala. Wali po návrate do Quebecu v najnovšom rozhovore pre La Presse povedal, že jeho ukrajinskí velitelia spočiatku „nevedeli, čo majú robiť“ so zahraničnými bojovníkmi, ako je on. Wali bol unavený z čakania na príležitosť bojovať, a tak sa pridal k „Normanovej brigáde“, súkromnej jednotke, ktorú viedol iný bývalý kanadský vojak z Quebecu.
Viacerí členovia tejto brigády však pre La Presse uviedli, že zbrane a výzbroj, ktoré sľúbil veliteľ brigády, sa nikdy neobjavili a niektorí jej členovia sa ocitli v blízkosti frontovej línie bez ochranných prostriedkov. Približne 60 členov brigády odvtedy dezertovalo, povedal jej veliteľ v rozhovore pre La Presse. Niektorí vojaci dokonca „plánovali“ ukradnúť zásielku zbraní dodaných Američanmi v hodnote 500 000 dolárov a vytvoriť si vlastnú bojovnú jednotku.
Wali sa nakoniec pripojil k ukrajinskej jednotke bojujúcej neďaleko Kyjeva a opísal, ako musel zháňať zbrane, potraviny a benzín.
„Museli ste poznať niekoho, kto poznal niekoho, kto vám povedal, že v nejakom starom holičstve vám dajú AK-47,“ spomínal. „Aj pokiaľ ide o jedlo, často ho zabezpečujú civilisti.“
Wali na záver uviedol, že nakoniec vystrelil dve guľky do okien, „aby vystrašil ľudí“, a rozhodol sa vrátiť domov krátko po tom, ako sa dvaja ukrajinskí branci, s ktorými bol vyslaný do oblasti Donbasu, vystavili veľmi presnej paľbe z ruského tanku
„Povedal som im, aby sa takto nevystavovali, ale oni ma nepočúvali,“ povedal. „Videl som, ako šrapnely prelietavali ako lasery. Moje telo sa naplo. Nič som nepočul, hneď ma rozbolela hlava. Bolo to naozaj brutálne.“
Wali nie je jediným dobrovoľníkom, ktorý opustil Ukrajinu krátko po príchode s odhodlaním bojovať. Na fóre „VolunteersForUkraine“ na Reddite si potenciálni žoldnieri a tí, ktorí už na Ukrajine sú, vymieňajú rady, povzbudenia a niekedy aj hororové príbehy.
Jeden z prispievateľov, ktorý údajne v marci prežil ruský raketový útok na výcvikové stredisko pre zahraničných žoldnierov, opísal, že jeho velitelia „posielajú na front nevycvičených chlapcov s malým množstvom munície a z****tými AK-čkami a nechávajú sa zabíjať“.
Ďaľší používateľ Redditu uviedol, že po ruskom útoku utiekol do Poľska spolu s niekoľkými zahraničnými veteránmi, keďže „légia je úplne prečíslená (výbavou zbraní), rovnako ako pôsobenie niekoľko šialených ukrajinských veliteľov. Po útoku chcel jeden dôstojník nechať všetkých napochodovať do Kyjeva a bojovať. Absolútne šialenstvo. Zostaňte doma.“
Iné príspevky opisovali podobné príbehy, ktoré sa týkali nepripravených žoldnierov, ktorí absolvovali niekoľkodňový výcvik predtým, ako ich poslali na front s nedostatočným vybavením.
Aj ukrajinskí velitelia mali podľa niektorých svojich asistentov v Kanade problémy zvládnuť príchod nevycvičených cudzincov a v apríli kyjevská „medzinárodná légia“ pozastavila nábor.
Podľa La Presse sa však niektorí cudzinci s príslušnými vojenskými skúsenosťami v súčasnosti využívajú na „špeciálne“ operácie za ruskými líniami.
Moskva týmto cudzincom pripomenula, že ako žoldnieri nemajú podľa medzinárodného práva štatút bojovníkov. „Prišli na Ukrajinu, aby si zarobili peniaze zabíjaním Slovanov. Preto to najlepšie, čo ich čaká, je trestná zodpovednosť a dlhé väzenie,“ vyhlásil minulý mesiac hovorca ruskej armády generálmajor Igor Konašenkov.
Pozoruhodné je, že podľa medzinárodného práva sa zahraniční dobrovoľníci, ktorí sa z vlastnej iniciatívy a na základe vlastného rozhodnutia pridajú k ozbrojeným silám jednej zo strán ozbrojeného konfliktu, považujú za bojovníkov.
Zahraniční bojovníci sa pridávajú k ukrajinskej armáde, aby hľadali „dobrodružstvo“, uviedol v rozhovore pre RT veliteľ kyjevskej 36. námornej pešej brigády, ktorý bol zajatý ruskými ozbrojenými silami počas bojov v Mariupole.
Plukovník Vladimir Baranjuk povedal, že v radoch jeho jednotky sú cudzinci, a vysvetlil, že ukrajinská legislatíva umožňuje občanom iných krajín vstúpiť do jej ozbrojených síl. „Podpisujú oficiálne zmluvy a slúžia,“ vysvetlil Baranjuk a pripomenul, že pod jeho velením boli najmenej dvaja zahraniční vojaci – „obaja z Veľkej Británie“.
„Jeden sa volal Aiden… meno druhého si nepamätám… naozaj krátke priezvisko,“ povedal.
Ukrajinský veliteľ mal zrejme na mysli medializovaný prípad britských občanov Aidena Aslina a Shauna Pinnera, ktorých zajali v apríli v meste Mariupoľ. Donecká ľudová republika obviňuje Aslina a Pinnera, že ako žoldnieri bojujúci na Ukrajine sa dopustili zločinov proti civilistom.
Britský premiér Boris Johnson koncom apríla prisľúbil, že „urobí, čo bude v našich silách“, aby sa dvojica dostala na slobodu prostredníctvom výmeny väzňov. Zdôraznil však, že konečné rozhodnutie v tejto záležitosti je na Ukrajine. Aslin a Pinner „neboli rukojemníkmi a nemajú byť vymenení, ako keby boli teroristami – sú to vojnoví zajatci,“ dodal.
Podľa Baranjuka začali cudzinci prichádzať na Ukrajinu s cieľom narukovať do radov ukrajinskej armády už pred rokom 2018.
„Keď som prevzal velenie brigády, snažil som sa ich opýtať [prečo]. Povedali, že chcú, no, takpovediac slúžiť. Ak mám byť úprimný, ich zdôvodnenie ma prekvapilo,“ spomína.
„Spýtal som sa ich: ‚Prečo? Aký to má zmysel? Nemôžete si zarobiť peniaze inde? Odpovedali: ‚Nie, tak to nie je. Sme ľudia, ktorí hľadajú dobrodružstvo,,“ prezradil veliteľ.
Na zahraničných vojakoch nebolo nič zvláštne, všetci zastávali v jednotke „bežné pozície“, zdôraznil. „Nemôžem povedať, že by robili niečo mimoriadne; že by sa líšili povedzme od našich mariňákov.“
Počas rozhovoru Baranjuk tiež kritizoval dodávku zbraní zo Západu, ktoré Kyjevu poskytli USA a ich spojenci. Americké protitankové systémy Javelin označil za „užitočné, najmä v mestskej vojne“ a prezradil, že batéria ich britského ekvivalentu NLAW sa v chladnom počasí príliš rýchlo vybíja, čo znemožňuje použitie zbrane.
Ruské ministerstvo obrany minulý mesiac uviedlo, že na výzvu prezidenta Volodymyra Zelenského prišlo na Ukrajinu približne 6 824 zahraničných žoldnierov zo 63 krajín. Z nich bolo 1 035 „eliminovaných“, zatiaľ čo viac ako 900 z krajiny utieklo.
Baranjuk a jeho námorná pechota mali za úlohu zabezpečiť severné predmestie Mariupoľu, strategického prístavného mesta na juhovýchode Ukrajiny, pred postupujúcimi ruskými silami, ale nedokázali ju splniť.
Veliteľa zajali počas nevydareného pokusu o útek z mesta, ktorý, ako tvrdí, podnikol spolu s niekoľkými vernými vojakmi po tom, ako si uvedomil, že sľuby Kyjeva o vyslaní pomoci jeho obkľúčeným jednotkám boli lži.
Mariupoľ utrpel počas prebiehajúceho konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou dejiskom najintenzívnejších bojov obrovské škody. Mesto je v súčasnosti takmer úplne pod kontrolou ruských ozbrojených síl, pričom poslednou baštou odporu zostáva oceliarsky závod Azovstaľ, kde sa ukrývajú ukrajinskí vojaci a nacionalistickí bojovníci z neslávne známeho nacistického práporu Azov.
Zdroj: rt.com (1), (2)
Preklad: InfoVojna
Vraj sa tým klaniame režimu, ktorý podkopáva bezpečnosť celej Európy. Novopečený „energetický expert“ a poslanec…
Ukrajinský prezident podľa slovenského premiéra finančne poškodzuje Slovensko a kvôli podpore sankcií na ruský jadrový…
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…