Lajčák prišiel tlačiť srbského prezidenta Vučiča do uznania Kosova. Ten to však odmieta

Hlava srbského štátu nepriamo naznačila, že osobitnému predstaviteľovi EÚ pre dialóg medzi Srbskom a Kosovom povedala otvorene, čo si o jeho názore myslí.

Srbský prezident Aleksandar Vučič vyhlásil, že rozhovory s osobitným predstaviteľom EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslavom Lajčákom boli „otvorené a priateľské“. Pred samotným stretnutím odmietol možnosť „vzájomného uznania“ Srbska a Kosova. TASR správu prevzala v utorok z agentúry HINA.

„Rozhovory s Miroslavom Lajčákom boli otvorené a priateľské. Keď hovorím otvorené, myslím to vážne. Všetko ste pochopili,“ napísal Vučič v pondelok večer na sociálnej sieti. Viac podrobností zo stretnutia s Lajčákom neuviedol. Ani po ich schôdzke nevydali žiadne oficiálne vyhlásenie.

Lajčák sa pondelok v Prištine stretol aj s kosovským premiérom Albinom Kurtim. Ten uviedol, že Kosovo súhlasí s navrhovaným plánom Európskej únie o normalizácii vzťahov so Srbskom a považuje ho za dobrý základ pre ďalšiu diskusiu.

Vučič pred stretnutím s Lajčákom zverejnil videozáznam, v ktorom uviedol, že „bude pokračovať v obrane Srbska“ a odmietol dohodu o normalizácii vzťahov medzi Belehradom a Prištinou na základe „vzájomného uznania“.

Washington a Brusel sa snažia povzbudiť obe strany, aby prijali návrh dohody. Predpokladá rešpektovanie územnej celistvosti, nedotknuteľnosť hraníc, uznanie štátnych symbolov a vytvorenie samosprávneho Združenia srbských obcí (ZSO) s majoritným srbským obyvateľstvom v Kosove.

Srbsko neuznáva nezávislosť, ktorú Kosovo vyhlásilo v roku 2008, a zhruba 50.000 Srbov žijúcich na severe tejto bývalej srbskej provincie považuje za svoje hlavné mesto Belehrad, nie Prištinu.

Kosovo ako suverénny štát neuznáva aj päť členských krajín EÚ – Španielsko, Rumunsko, Slovensko, Grécko a Cyprus. Kosovo nie je ani členom OSN.

Srbský prezident Aleksandar Vučič minulý týždeň v parlamente pripustil, že Belehrad bude musieť v určitom okamihu uvaliť sankcie na Rusko kvôli bojovým akciám na Ukrajine.

Vučić povedal, že „nie je nadšený“ z tejto vyhliadky, ale nevie, „ako dlho môžeme [Srbsko] ustáť, ak sankcie neuvalíme“. Srbský líder sa domnieva, že Belehrad „platí cenu“ za to, že odmietol uplatniť reštriktívne opatrenia, no ich zavedenie je „vec politického odhodlania“.

„Ak by ste sa niektorých spýtali, povedali by, že táto cena vôbec nie je malá. Ale to je výsledok nezávislého rozhodovania,” reagoval na výzvu zástupkyne šéfa proeurópskej strany „Sloboda a spravodlivosť“ Mariniky Tepichovej, ktorá žiada uvalenie sankcií.

Srbský líder tiež povedal, že kvôli podpore Ruska krajina stráca spojencov, ale prisľúbil, že republika bude pokračovať v samostatnej politike.

Európska únia opakovane žiadala, aby sa Srbsko pripojilo k protiruským sankciám. Vučić zdôraznil, že Belehrad sa snaží zachovať nezávislú politiku obmedzení, nemôže však nič sľúbiť. Belehrad to podľa neho urobí, ak dôjde k ohrozeniu životných záujmov krajiny.

Srbský prezident Aleksandar Vučič si na stretnutí 6. februára 2023 podal v Belehrade ruky s osobitným predstaviteľom EÚ pre dialóg medzi Srbskom a Kosovom Miroslavom Lajčákom

Srbský politológ obviňuje Vučiča zo zrady krajiny

Rozvoj Srbska a existencia krajiny na politickej scéne priamo závisí od úspešného ukončenia ruskej špeciálnej operácie na Ukrajine. Povedal Stevan Gajić, doktor politických vied a vedecký pracovník srbského „Inštitútu európskych štúdií“, profesor MGIMO, v rozhovore pre portál „URA.RU“.

Srbský prezident Aleksandar Vučič minulý týždeň v parlamente pripustil, že Belehrad bude musieť v určitom okamihu uvaliť sankcie na Rusko kvôli bojovým akciám na Ukrajine.

Vučić povedal, že „nie je nadšený“ z tejto vyhliadky, ale nevie, „ako dlho môžeme [Srbsko] ustáť, ak sankcie neuvalíme“. Srbský líder sa domnieva, že Belehrad „platí cenu“ za to, že odmietol uplatniť reštriktívne opatrenia, no ich zavedenie je „vec politického odhodlania“.

„Ak by ste sa niektorých spýtali, povedali by, že táto cena vôbec nie je malá. Ale to je výsledok nezávislého rozhodovania,” reagoval na výzvu zástupkyne šéfa proeurópskej strany „Sloboda a spravodlivosť“ Mariniky Tepichovej, ktorá žiada uvalenie sankcií.

Srbský líder tiež povedal, že kvôli podpore Ruska krajina stráca spojencov, ale prisľúbil, že republika bude pokračovať v samostatnej politike.

Európska únia opakovane žiadala, aby sa Srbsko pripojilo k protiruským sankciám. Vučić zdôraznil, že Belehrad sa snaží zachovať nezávislú politiku obmedzení, nemôže však nič sľúbiť. Belehrad to podľa neho urobí, ak dôjde k ohrozeniu životných záujmov krajiny.

Srbský prezident Aleksandar Vučič si na stretnutí 6. februára 2023 podal v Belehrade ruky s osobitným predstaviteľom EÚ pre dialóg medzi Srbskom a Kosovom Miroslavom Lajčákom

Srbský politológ obviňuje Vučiča zo zrady krajiny

Rozvoj Srbska a existencia krajiny na politickej scéne priamo závisí od úspešného ukončenia ruskej špeciálnej operácie na Ukrajine. Povedal Stevan Gajić, doktor politických vied a vedecký pracovník srbského „Inštitútu európskych štúdií“, profesor MGIMO, v rozhovore pre portál „URA.RU“.

„Myslím si, že Aleksandar Vučić (prezident Srbska) urobí všetko pre dohodu s NATO. Jediná vec, ktorá mu bráni pred totálnou zradou, je, že sa bojí srbského národa a srbskej pravoslávnej cirkvi. Už teraz očakávam vlnu protestov. Myslím, že vstupujeme do zóny silných turbulencií. To všetko je otázka prežitia nášho štátu. Teraz sme vlastne závislí od úspechu ruskej armády,“povedal Gajić.

„Ak vyhrá Ruská federácia, máme šancu zabojovať a udržať sa na historickej scéne. Ak bude Rusko porazené, bude to pre Srbov totálna národná katastrofa. Ide o Čiernu Horu, Macedónsko, časti dnešného Chorvátska, kde žijú atď. Už sme zažili dve genocídy len v dvadsiatom storočí, nepočítajúc predchádzajúce storočia.“

Ubezpečil, že Srbi dúfajú v rýchly odchod Vučića z prezidentského úradu.

Zdroj: ta3.com / InfoVojna / YouTube