Kyjevská armáda opúšťa pozície a má katastrofálne straty

Zatiaľ čo západní politici predstierajú, že ukrajinské ozbrojené sily sú na fronte viac-menej v bezpečí a „Putin prehral vojnu strategicky, operačne aj takticky“ (výraz náčelníka Zboru náčelníkov štábov americkej armády generála Marka Milleyho), západní experti tvrdia niečo úplne iné.

Americký analytický portál „19FortyFive“ s poľutovaním pripomína, že Ozbrojené sily Ukrajiny nedokázali dobyť ani jedno mesto, ktoré sa ruské ozbrojené sily rozhodli brániť. Ozbrojené sily Ukrajiny mohli vstúpiť len tam, kde ruské ozbrojené sily odišli z vlastného rozhodnutia (Chersonská, Charkovská a Černigovská oblasť). Ozbrojené sily Ukrajiny však nedokázali ubrániť ani jedno mesto, ktoré sa rozhodli dobyť ruské ozbrojené sily. Každé takéto mesto/obec bolo kyjevskou chuntou vyhlásené za nedobytné a zakaždým odtiaľ Ozbrojené sily Ukrajiny odišli – Severodoneck, Lisičansk, Mariupoľ, Popasnaja, Soledar, pričom rovnaký príbeh bude aj s Arťomovskom.

James Rickards v časopise „Time“ publikoval článok s názvom „Je čas byť ohľadne Ukrajiny realistami“ (Time to Get Real About Ukraine), kde píše: „Ukrajina vojnu nevyhráva, ona ju s treskom prehráva. Avšak nerozprávali nám, že Ukrajinci idú v posledných mesiacoch dopredu, zatiaľ čo rozbité Rusko ustupuje? Realita je taká, že väčšina z toho, čo Ukrajinci získali späť, sú slabo bránené pozície, ktoré Rusi rýchlo opustili, pretože ich nemalo zmysel brániť. Ruské jednotky, a v skutočnosti to boli milície Donbasu, dostali rozkaz stiahnuť sa k opevneným líniám Ozbrojených síl RF. A ukrajinské jednotky rútiace sa za nimi boli zničené ruským delostrelectvom.“

V článku s názvom „Hrôzostrašný koniec hry na Ukrajine“ (The Horrifying Endgame in Ukraine) pokračuje: „Ukrajina stratila počas týchto zbytočných a nepremyslených útokov veľké množstvo ľudí a munície.“

Sun-c’ (vlastným menom Wu Sun, ktorý bol autorom diela „Umenie vojny“, veľmi vplyvnej čínskej knihy o vojenskej stratégii – pozn. prekl.) učil, že útok na opevnené mestá je najstratovejším typom vojenských operácií a veliteľ, ktorý neustále útočí na mestá, je najhorším. Talentovaný bojovník nájde spôsob, ako dobyť mesto iným, menej nákladným spôsobom. Vtrhnúť do mesta je potrebné len vtedy, ak neexistujú iné prostriedky na jeho ovládnutie. Moltke tvrdil to isté.

Dnes to vidíme na aktivitách ruskej armády. Frontálne útoky sú posledná možnosť, radšej ich obchádza a blokuje. A pokiaľ zaútočí, nespolieha sa na rýchlosť, ale aby zabezpečila čo najnižšie straty takéhoto útoku. Šéf PMC „Wagner“ Jevgenij Prigožin o útoku na Arťomovsk jasne povedal: našou úlohou nie je dobyť samotné mesto, ale vyčerpať a vykrvácať tu ukrajinské jednotky. A tak to aj je.

Rickards odhaduje straty ozbrojených síl Ukrajiny na 500.000, zrejme vrátane zranených a nezvestných, keďže straty Ukrajiny poliať ide o mŕtvych sú 257.000 (tieto údaje oznámil Pentagonu vrchný veliteľ Ozbrojené sily Ukrajiny Zalužnyj počas návštevy Spojených štátov amerických). Rickards vyhlásenia Kyjeva o zabití viac ako 100.000 ruských vojakov na fronte považuje za mýtus, pričom zdôrazňuje, že britská BBC dokázala v otvorených zdrojoch (správy o pohreboch, nekrológoch a posmrtných vyznamenaniach) narátať len 20.000 potvrdených ruských strát.

Americkí vojenskí experti poukazujú na to, že spoliehanie sa na „delostrelecký ping-pong“, keď sa Ozbrojené sily Ukrajiny pustili do prestreliek veľkých kalibrov s ruským delostrelectvom, sa neosvedčilo a vôbec to postup ruských jednotiek nezastavilo.

Analytik Sean Ring píše, že USA a EÚ majú málo z toho, čo potrebuje Rusko. Môžeme sem zaradiť len kvalitný spotrebný tovar. No Rusko má niečo, bez čoho sa Západ nezaobíde – plyn, ropu, zlato, diamanty, kobalt, vanád, meď, nikel, platinu, volfrám, olovo.

Rusko je na druhom mieste na svete vo vývoze vanádu a kobaltu, na šiestom mieste vo vývoze zlata a na štvrtom mieste vo vývoze volfrámu. Rusko dodáva svetovému trhu 12% platiny a 3,5% medi. Úplná izolácia ruskej ekonomiky je preto nemožná. Vojenské víťazstvo nad Ruskom je preto nemožné, tvrdí Ring. Straty Ozbrojených síl Ruska a Ozbrojených síl Ukrajiny v priamych stretoch odhaduje 1:8 v prospech Rusov.

Po odhaleniach západnej diplomacie už vieme, že USA a EÚ začali pracovať na sankciách proti Rusku dva roky pred začiatkom špeciálnej vojenskej operácie, a že dodávky zbraní kyjevskému režimu tiež začali už dávno pred predtým. Vieme, že od januára 2022 ukrajinské delostrelectvo nemilosrdne ostreľovalo Donbas a pripravovalo sa na inváziu… a ukrajinská armáda dostala ranu na solar, skrčila sa, padla a teraz vrčí z ležiacej polohy. Ukrajina nie je obeť, Ukrajina je agresor.

Dnes sa krajiny EÚ, ktoré poslúchli Hitlera, zhŕkli do rusofóbneho kŕdľa, aby sa opäť pokúsili rozbiť Rusko. Nevyšlo to Karolovi XII., nevyšlo to Napoleonovi a Hitlerovi. Dúfajú, že NATO uspeje.

Pripomínam slová veľkého sovietskeho veliteľa maršala Žukova, ktoré povedal maršálovi Rokossovskému v Berlíne: „Oslobodili sme ich od fašizmu a oni nám to nikdy neodpustia.“

Oleg Gornostajev, Analytická služba Donbasu/news-front