Kyjev kritizoval výroky svojho veľvyslanca v Berlíne, popierajúce zločiny Banderu

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí sa dištancovalo od výrokov svojho veľvyslanca v Nemecku Andrija Meľnyka týkajúcich sa niekdajšieho ukrajinského nacionalistického lídra Stepana Banderu. Ako napísala v piatok agentúra DPA, Kyjev chce týmto krokom odvrátiť prípadný spor s poľskou vládou.

Meľnyk v interview s nemeckým novinárom Tilom Jungom povedal, že „Bandera nebol masovým vrahom židov a Poliakov“, pričom tvrdil, že o tom neexistujú dôkazy.

„Názor, ktorý ukrajinský veľvyslanec Andrij Meľnyk vyslovil v rozhovore s nemeckým novinárom, je jeho vlastný, a nereprezentuje pozíciu ministerstva zahraničných vecí Ukrajiny,“ uviedol vo vyhlásení zverejnenom vo štvrtok večer rezort diplomacie v Kyjeve.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Ministerstvo okrem toho vyjadrilo svoju vďaku Poľsku „za jeho bezprecedentnú podporu v boji proti ruskej agresii“ a zdôraznilo potrebu „jednoty vo veci spoločných výziev“.

Námestník poľského ministra zahraničných vecí Marcin Przydacz v reakcii uviedol, že „takýto názor a takéto slová sú absolútne neprijateľné“. 

Na otázku, či Poliaci očakávajú od Meľnyka ospravedlnenie, Przydacz povedal, že viac než názory jednotlivcov ho zaujíma to, čo si myslí ukrajinská vláda. Skutočnosť, že rezort diplomacie sa od Meľnykových výrokov dištancoval, je postačujúca.

Stepan Bandera (1909 – 1959) bol vodcom ukrajinských povstalcov, ktorí počas druhej svetovej vojny bojovali za samostatnú Ukrajinu aj po boku nacistického Nemecka, pričom sa dopúšťali masakrov poľského a židovského obyvateľstva.

Dodnes zostáva veľmi kontroverznou postavou, na samotnej Ukrajine i v širšom postsovietskom priestore. Časť ľudí ho považuje za hrdinu ukrajinského boja za nezávislosť, zatiaľ čo iná za vojnového zločinca.

Snahy o pripomínanie Banderovej pamiatky ostro kritizuje Rusko, ktoré v tejto súvislosti odsudzuje údajné fašizujúce tendencie v ukrajinskej spoločnosti.

Po začiatku druhej svetovej vojny našiel Bandera, ktorý ušiel z poľského väzenia, spojencov v nemeckých národných socialistoch. Tí však jeho ideu samostatnej Ukrajiny nepodporovali. Bol zadržaný a až do roku 1944 ho väznili v Berlíne a v koncentračnom tábore Sachsenhausen.

Na etnicky motivovanom vysídľovaní a zabíjaní desaťtisícov poľských civilistov na západe Ukrajiny v roku 1943 sa preto osobne nepodieľal. Za násilné činy nacionalistických povstalcov je mu však pripisovaná spoluzodpovednosť.

Po vojne bol Bandera údajne v kontakte so západnými spravodajskými službami a z Nemecka naďalej bojoval za samostatnosť Ukrajiny. V roku 1959 ho v Mníchove zavraždil agent sovietskej tajnej služby KGB.

skpsravy