Moskva je podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova ochotná rokovať o podmienkach kapitulácie v súvislosti s prebiehajúcou ruskou vojenskou ofenzívou na Ukrajine.
Kyjev je podľa slov poradcu ukrajinského prezidenta Mychajla Podoľaka pripravený rokovať s Ruskom o neutralite; žiada však bezpečnostné záruky. Informovali o tom v piatok správy stanice BBC a agentúry Unian.
Ukrajina podľa Podoľaka vždy mala priestor na rozhovory a má ho aj teraz – keď Rusko začalo totálnu inváziu. „Túto vojnu je potrebné ukončiť. Tieto bojové kroky je potrebné zastaviť,“ povedal Podoľak.
Moskva podľa poradcu ukrajinského prezidenta vyjadrila záujem o rozhovory. „Ak chcú o neutralite hovoriť oni, u nás nie je strach pred takými rokovaniami,“ povedal. Otázka je však podľa neho v tom, kto a ako môže zaručiť bezpečnosť Ukrajiny a naplnenie dohôd zúčastnenými stranami.
Moskva je ochotná rokovať s Kyjevom o podmienkach kapitulácie v súvislosti s prebiehajúcou ruskou vojenskou ofenzívou na Ukrajine, uviedol vo štvrtok tlačový tajomník Kremľa Dmitrij Peskov.
Podľa Peskova ruský prezident Vladimir Putin vyjadril pripravenosť zapojiť sa do rokovaní so svojím ukrajinským partnerom, pričom sa zameral na získanie záruky neutrálneho postavenia a prísľubu, že na jeho území nebudú žiadne zbrane.
To sú podmienky, ktoré by podľa Peskova umožnili dosiahnuť demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny a odstrániť to, čo Rusko v súčasnosti považuje za hrozbu pre bezpečnosť svojho štátu a obyvateľov.
„Prezident sformuloval svoju predstavu o tom, čo by sme od Ukrajiny očakávali, aby sa vyriešili problémy tzv. Ide o neutrálny status a o odmietnutie nasadenia zbraní,“ spresnil Peskov s tým, že Putin určí termín rokovaní. Rusko sa do rokovania zapojí len vtedy, „ak bude vedenie Ukrajiny pripravené o tom hovoriť“.
„Operácia má svoje ciele – tie sa musia dosiahnuť. Prezident povedal, že všetky rozhodnutia boli prijaté a ciele budú dosiahnuté,“pokračoval Peskov a naznačil, že ak by Kyjev súhlasil so splnením požiadaviek, súčasný vojenský útok na Ukrajinu by mohol byť odvolaný.
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok skoro ráno oznámil, že nariadil armáde svojej krajiny, aby uskutočnila špeciálnu operáciu v regióne Donbasu po tom, ako lídri separatistických republík požiadali Moskvu o vojenskú pomoc v reakcii na podľa nich rastúcu „ukrajinskú agresiu“.
Šéf Kremľa vo štvrtok oznámil, že rozhodol o uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie vo východnej časti Ukrajiny, ktorá v nadväznosti na uznanie samostatnosti separatistických regiónov Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky je zameraná na „ich obranu“.
Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že nariadil armáde svojej krajiny, aby uskutočnila špeciálnu operáciu v regióne Donbasu po tom, ako lídri separatistických republík požiadali Moskvu o vojenskú pomoc v reakcii na podľa nich rastúcu „ukrajinskú agresiu“.
„Okolnosti si vyžadujú, aby sme podnikli rozhodné a okamžité kroky,“ uvádza v svojom rozkaze. „Ľudové republiky na Donbase sa obrátili na Rusko so žiadosťou o pomoc. V tejto súvislosti som v súlade s článkom 51, časť 7 Charty OSN, so súhlasom Rady federácie a v súlade so zmluvami o priateľstve ratifikovanými Federálnym zhromaždením a vzájomnej pomoci s Doneckou a Luhanskou ľudovou republikou rozhodol o uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie,“ uviedol Putin.
Ruský prezident zároveň v príhovore k verejnosti uviedol, že chce „demilitarizovať“ a zbaviť Ukrajinu nacistov. Podľa neho „nemáme v pláne okupovať ukrajinské územie“. V priebehu niekoľkých okamihov po prejave sa v mestách na Ukrajine ozvala séria výbuchov, pričom CNN, CBC a viaceré ukrajinské médiá informovali o výbuchu v hlavnom meste Kyjev.
Putin ukrajinských vojakov vyzval, aby zložili zbrane a vrátili sa domov. Ruský prezident takisto varoval ďalšie krajiny, že akýkoľvek pokus o zasahovanie do krokov Ruska bude viesť k následkom.
V priebehu štvrtka sa operácia zmenila na plnohodnotný útok, pričom ukrajinské letiská, vojenské základne a mestá vrátane hlavného mesta Kyjev boli poškodené leteckými útokmi v snahe Ruska ochromiť akúkoľvek ukrajinskú vojenskú reakciu.
Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov vo štvrtok informoval, že v dôsledku zásahov ruských ozbrojených síl bolo na Ukrajine vyradených 83 pozemných objektov vojenskej infraštruktúry.
Od začiatku vojenskej operácie boli zostrelené dva ukrajinské Su-27, dva Su-24, jeden vrtuľník a štyri útočné bezpilotné lietadlá Bayrakta.
Príslušník PZ sa prípad neskôr snažil ututlať. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, policajný prezident Ľubomír…
Začnem tým usmrtením, vysvetlím ďalej, ale možno to nebude potrebné – teda čosi ako Definícia…
Najprv vybavím výraz Deep State – hlboký štát: Skupina ľudí, typicky príslušiacich k vládnym agentúram…
Pred 35 rokmi sa začal v Prahe na Národnej triede štátny prevrat, ktorý dostal názov…
Krátko po ďalšom nálete kamikadze dronov Geranium ruská armáda spustila kombinovaný raketový útok na ciele…
V roku 1992 urobila americká zahraničná politika chybný manéver, pretože neokonzervatívci si predstavovali amerického hegemóna.…